ČSSR 70. roky 20. storočia (177)
Avia A 15 / A 20 / A 30
Spoločnosť Avia bola založená v Prahe - Letňanoch v roku 1919 ako opravovňa a výrobca lietadiel. Za socializmu v nej vznikol stredný nákladný automobil AVIA.
AVIA bol ľahký nákladný automobily československej výroby. Tento typ sa vyrábal v rokoch 1968 až 1983 v národnom podniku Avia v pražských Letňanoch. V roku 1983 prešiel tento typ nákladného vozidla rozsiahlou modernizácii a ďalej sa začal označovať ako A 21/A 31. Základom pre výrobu celého typového radu vozidiel bola licencia zakúpená od francúzskeho výrobcu Renault-Saviem. V Letňanoch bola výroba motorov, kabín vodiča a kompletizácia podvozkov pre dodávateľov nadstavieb. Najvýznamnejším kompletným prevedením vozidiel z Letňan boli valníkové nadstavby. Projekt výroby vozidiel A 15/A 30 bol koncipovaný tak, aby kompletné vozidlá bolo možné vyrábať v Československu, bez potreby dovozu dielov zo zahraničia. Súčasne bolo pri prípadných náhradách maximálne dbané na to, aby do vozidiel vyrobených v Československu bolo možné montovať diely pôvodných výrobcov. Hoci rozbehové série vozidiel boli montované čiastočne z československých a čiastočne z pôvodných dielov, určité konštrukčné skupiny boli prispôsobené československým materiálom, normám a výrobným možnostiam. Bola prekonštruovaná pôvodná jednookruhová brzdová sústava s podtlakovým posilňovačom na dvojokruhovú sústavu s pretlakovým posilňovačom. Preto bol motor vybavený kompresorom namiesto vývevy. Rotačné vstrekovacie čerpadlo bolo nahradené radovým čerpadlom, s ktorého výrobou už boli v Československu skúsenosti. Novo boli vyvinuté a vyrábané bezdušové pneumatiky, diskové kolesá, spúšťač, alternátor, akumulátory, chladič, prístrojová doska, volant a niektoré ďalšie komponenty. Tiež elektrická výzbroj bola upravená pre prístroje vyrábané v Československu. Celá valníková karoséria vrátane kovania a oblúkov s plachtou bola prekonštruovaná na tuzemské materiály. Československé valníky mali drevené bočnice aj podlahy na rozdiel od francúzskej predlohy, ktorá mala kovové bočnice.
Sanatórium Helios, Štrbské Pleso
Sláva a pád jedinečných vysokohorských klimatických kúpeľov v bývalom Československu vo Vysokých Tatrách.
Malá retro spomienka na jeden z najmodernejších zdravotníckych ústavov bývalého Československa.
Sanatórium Helios sa nachádza v pohľadovo menej exponovanej polohe Štrbského Plesa, východne od pešieho ťahu do Areálu snov. Kedysi pýcha československých klimatických ústavov je dnes chátrajúcou stavbou v srdci Štrbského Plesa. Sanatórium slúžilo pre liečbu dospelých a detských pacientov, ktorý sa budoval od roku 1967 a bol otvorený až po takmer trojročnom prerušení jeho stavby z dôvodu výstavby iných objektov (pre Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970).
Po otvorení sanatória Helios (1976) sa jeho prvým vedúcim lekárom, stal MUDr. Lukáč . Helios patril v čase svojho vybudovania nielen medzi najlepšie vybavené liečebné ústavy v republike, ale i v celej strednej Európe. V nadmorskej výške 1350 metrov n. m. bol aj najvyššie položeným klimatickým sanatóriom v Československu, ktoré bolo špecializované na liečbu astmy a chronických pľúcnych ochorení. V čase otvorenia disponoval 359 lôžkami, z toho 205 pre dospelých a 154 pre detských pacientov a o jeho prevádzku sa staral 153 členný kolektív zdravotníckych a prevádzkových pracovníkov. V roku 1979 sa liečebný ústav Helios a komplex liečebných domov Hviezdoslav na Štrbskom Plese spojili do spoločnej organizácie pod názvom Prírodné liečebné kúpele Štrbské Pleso s kapacitou takmer 700 lôžok. V roku 1977 Helios oficiálne navštívila vládna delegácia SSR (Slovenskej socialistickej republiky) na čele so súdruhom Peterom Colotkom (predseda vlády).
Magazín Roháča 1979
Rodinný spravodajca - humorný pohľad na šťastný rodinný život, tvrdohlavosť, predvídavosť, človek má všade priateľov a čo je príjemné.
Rodinný spravodajca.
Dnes som pre vás pripravil retro náhľad do Magazínu Roháč z roku 1979.
Šťastný rodinný život.
Panské Maniere — Pani Prachatá vyhlásila nášmu spravodajcovi, že jej manželstvo s druhým mužom tretej ženy jej štvrtého muža bolo tak vydarené, že ak sa stane vdovou, rada by si vzala tretieho muža tretej ženy svojho štvrtého manžela.
Tvrdohlavosť.
Ako sa dozvedáme, pan Gotoljak sa ešte v čase zasnúbenia pohneval so svojou terajšou manželkou a od toho času sa s ňou nerozpráva. V prípade súrnej potreby sa dohovárajú prostredníctvom detí.
Čo by ste mali vedieť o RVHP?
Ak netušíte čo je RVHP (rada vzájomnej hospodárskej pomoci), z tohoto článku sa to dozviete.
PREČO VYTVORILI RVHP
Vďaka sociálno-ekonomickým premenám a internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu dosiahli východoeurópske socialistické krajiny v roku 1948 vcelku predvojnovú úroveň výroby. Keďže v bratských štátoch existovali spoločné ekonomické problémy, stal sa rozvoj ich vzájomnej ekonomickej spolupráce objektívnou nevyhnutnosťou. Okrem toho pôsobil al zahraničnopolitický faktor: pomocou tzv Marshallovho plánu z roku 1947 chceli USA rozšiť svoj vplyv al na východoeurópske socialistické krajny. Preto ZSSR a ostatné európske krajiny hľadali a našli zodpovedajúce formy spolupráce. umožňujúce využiť prednosti socialistického systému.
VZNIK A ČLENOVIA RVHP
Porada predstaviteľov Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a ZSSR, ktorá bola v januári 1949 v Moskve, vytvorila Radu vzájomnej hospodárskej pomoci, zloženú — na základe rovného zastúpenia — z predstaviteľov krajín, ktoré sa na porade zúčastnili. Vo februári 1949 prijali za člena Albánsko (na práci RVHP sa prestalo zúčastňovať v roku 1961), v októbri 1950 NDR a v júni 1962 Mongolsko. V roku 1972 vstúpila Kuba. Medzi RVHP a Juhosláviou v roku 1964 podpísali dohodu. podľa ktorej sa SFRJ podieľa na činnosti celého radu stálych komisii RVHP.
Likové textilné závody v Revúcej
Textilný závod v Revúcej - Zenit, usporiadali súťaž o najlepšiu tkáčku závodu. A ako to dopadlo? Píše sa rok 1974.
V Likových a textilných závodoch v Revúcej príchodom nových zväzákov z iných školských a závodných organizácií sa práca zväzáckeho kolektívu zlepšila. CZV SZM riadi v závode 3 ZO SZM: Tkáčovňu, pradiareň a ZO správy závodu. Spolu tu pracuje v organizácii skoro 170 mladých ľudí, väčšinou dievčatá. V rámci sútaže Zenit, usporiadali súťaž o najlepšiu tkáčku závodu. Medzi sebou zápolilo 73 dievčat, z ktorých sa najlepšie umiestnila 19-ročná Anka Bohušová. Komisia hodnotila počet útkov nití, čistotu stroja a samozrejme kvalitu práce. Súťaž trvala mesiac a zväzáci získali pre závod skoro 300 tisíc korún. V hnutí Reflektor mladých v úlohe „Boj proti požiaru, úloha každého z nás", skončili v okrese na peknom, druhom mieste. Zväzáci podali 25 zlepšovacích návrhov, z ktorých prijali 17, 12 návrhov už realizovali vo výrobe.
Reflektor mladých šetrí kilovaty
Dodržiavanie odberových harmonogramov v spotrebe el. energie, alebo ako Reflektor mladých pomáhal ustrážiť spotrebu elektrickej energie v podnikoch tej doby.
Na prelome roka sa opäť ukázala nutnosť maximálne hospodárne, zaobchádzať s našimi energetickými zdrojmi a v prvom rade s elektrinou. Pristúpilo sa k regulovanému odberu a tým k najefektívnejšiemu využívaniu energie. To čo sme zameškali za niekoľko rokov vo výstavbe elektrárni, ťažko dobehnúť finišom v posledných dvoch-troch rokoch. Ak k tomu pripočítame liknavosť niektorých veľkoodberateľov pri vypracúvaní odberových harmonogramov, nedisciplinovanosť pri jeho dodržiavaní, neboli sme ďaleko od zbytočných problémov. Vysokonapäťovým „kanálom" k nám denne prúdi z bratských socialistických krajín množstvo elektrickej energie, no ani tá pri zvýšenej spotrebe na vykurovanie a prevádzku veľkých závodov nestačí. Neostáva teda nič iné iba efektívne využívať to čo máme, zbytočne neplytvať a šetriť. Pri úsporných opatreniach v predchádzajúcich rokoch významnú úlohu zohral Reflektor mladých. Vo svojej druhej úlohe ukladá hliadkam zamerať svoju pozornosť práve na šetrenie energie. Pri vyhlásení tejto úlohy aktivita mladých nasvedčovala tomu, že sa pustili s vervou do práce, keď však prišli ďalšie, táto úloha padla do úzadia a tak tohoročná zima aj ich pristihla nepripravených. Nemožno to však generalizovať, je množstvo príkladov, kde sa pohotovo pustili do šetrenia, odhaľovania nedostatkov pri hospodárení s energiou a tak dobré výsledky nedali na seba dlho čakať. Medzi tých najlepších patria košickí strojári. Reflektor tam stále prichádza s novými progresívnymi opatreniami. Ani teraz nezaháľajú. Deväť hliadok robí, čo sa dá. Vypínajú zbytočné svetlá, vypínajú aj voľne bežiace stroje. Keď si to tak spočítali, vyšla im za posledné tri roky pekná cifra 181 262 korún.
