ČSSR 70. roky 20. storočia (175)
Obri sa rodia v Plzni
Podľa dohôd a návrhov na kooperáciu vo výrobe jadrovo-energetických zariadení v rámci RVHP, má podnik ŠKODA vyrobiť 23 kompletov jadrových reaktorov VVER 440.
V DESIATKACH KRAJĺN všetkých svetadielov šíri dobré meno našich pracujúcich okrídlený šíp v kruhu, doplnený slovným označením ŠKODA. Patri nášmu najväčšiemu strojárskemu podniku, odborovému podniku ŠKODA — Závody V. I. Lenina v Plzni a značka symbolizuje štyri základné pojmy: všestrannosť výroby (veľký kruh), rozmach technického pokroku (krídlo), presnosť výroby a bystrosť (oko) a zameranie na pokrokové výrobné metódy (šíp). Rôzne strojárenské výrobky, parné turbíny, elektrické lokomotívy a trolejbusy, turbogenerátory a hydrogenerátory, valcovacie zariadenia a lisy, obrábacie stroje, prevodové skrine a mnohé ďalšie zariadenia tvoria pestrá náplň výroby v plzenskej škodovke. V posledných rokoch však základnú os rozvoja výrobného programu ŠKODY tvori jadrový program.
Ako sa robí slovenský kožuch
Garbiarstvo a kožušnícka výroba je od roku 1951, je skoncentrovaná v Kožiarskych závodoch národného podniku v Liptovskom Mikuláši.
NA ZAČIATKU roka môj starý otec, ktorý poznal hromadu prísloví a porekadiel, povedal: — Hádam už nebude o jeden kožuch teplejšie Veď je taká tuhá zima, že len tak trešti a voda zamrzla ako múr. Starý Adam vedel robiť dobré kožuchy, ale teraz, keď ho už niet, veru ani neviem, kde takéto kožuchy robia. Kde ? No predsa v Liptovskom Mikuláši a celkom ináč ako ich robieval starý Adam a kožiari kedysi. V Liptove má výroba koží a kožušín skoro tristoročnú tradíciu. Ved tu boli vtedy pre jej rozvoj výborné podmienky. Dostatok surovín — na lúkach sa páslo oveľa viac oviec a dobytka a v lesoch nebolo o divú zver núdze. Bol tu aj dostatok vody, smrekových pilín a kôry, ktorú bolo treba pri vyčíňaní kožušín. Neskôr sa garbiarstvo a kožušnícka výroba sústreďovala do menších súkromných fabričiek a dnes, vlastne už od roku 1951, je skoncentrovaná v Kožiarskych závodoch národného podniku v Liptovskom Mikuláši. Tento závod s 3335 zamestnancami má ešte niekoľko výrobných odborov, ktoré produkujú širokú paletu výrobkov. Garbiarstvo sa zaoberá spracovaním hovädzích koží na usne, ktoré potom poskytujú obuvníckym podnikom, galantéria zase výrobou najrôznejších dámskych kabeliek, aktoviek, diplomatiek či cestovných tašiek z prírodných, ale aj plastických materiálov. Poviete si kožuch ako kožuch, hlavná vec nech je teplý. V prevádzke na prvovýrobu kožušín to tak celkom jedno nie je. Veď spracovanie kožiek, z ktorých budú šiť kožuchy z vlasovej a velúrovej strany, má v mnohom odlišný technologický postup.
Belazy, dnes a zajtra
V novembri 1978 uplynulo 20 rokov odo dňa, keď tu vyrobili prvý ťažký BeIAZ. Teraz v závode vyrábajú 27, 40 a 75 tonové vozidlá.
Jednou z úloh sovietskeho automobilového priemyslu v desiatej päťročnici je zvýšiť výrobu ťažkých nákladných automobilov. Túto požiadavku vyvolal predovšetkým búrlivý rast banského priemyslu a povrchovej ťažby úžitkových nerastov. Ťažké nákladné automobily vyrábajú v automobilke v Žodine pri Minsku. V novembri 1978 uplynulo 20 rokov odo dňa, keď tu vyrobili prvý ťažký BeIAZ. Teraz v závode vyrábajú 27, 40 a 75 tonové vozidlá. Vyrobili aj pokusný exemplár giganta s nosnosťou 110 ton. Vyklápač úctyhodných rozmerov má pritom dobré manévrovacie schopnosti a vyvinie rýchlosť až 50 km/h. Pracujú aj na konštrukcii ešte ťažšieho nákladného auta, ktoré by odviezlo náklad 180 ton. BelAZy sa stali základným druhom dopravy v niektorých priemyselných odvetviach. Napríklad pri prieskumných prácach v metalurgii farebných kovov na ne pripadá vyše polovica celkového objemu prepravy horniny. Progresívne konštrukčné riešenie, dobré ložné charakteristiky podmienili výrobné vlastnosti bieloruských automobilov a postavili ich na úroveň najlepších zahraničných vzorov. Automobily so značkou BeIAZ sa vyvážajú do mnohých krajín na svete.
Škoda Felicia - dobový filmový dokument
Dobový inštruktážny film pre autoškoly.
Avia A 15 / A 20 / A 30
Spoločnosť Avia bola založená v Prahe - Letňanoch v roku 1919 ako opravovňa a výrobca lietadiel. Za socializmu v nej vznikol stredný nákladný automobil AVIA.
AVIA bol ľahký nákladný automobily československej výroby. Tento typ sa vyrábal v rokoch 1968 až 1983 v národnom podniku Avia v pražských Letňanoch. V roku 1983 prešiel tento typ nákladného vozidla rozsiahlou modernizácii a ďalej sa začal označovať ako A 21/A 31. Základom pre výrobu celého typového radu vozidiel bola licencia zakúpená od francúzskeho výrobcu Renault-Saviem. V Letňanoch bola výroba motorov, kabín vodiča a kompletizácia podvozkov pre dodávateľov nadstavieb. Najvýznamnejším kompletným prevedením vozidiel z Letňan boli valníkové nadstavby. Projekt výroby vozidiel A 15/A 30 bol koncipovaný tak, aby kompletné vozidlá bolo možné vyrábať v Československu, bez potreby dovozu dielov zo zahraničia. Súčasne bolo pri prípadných náhradách maximálne dbané na to, aby do vozidiel vyrobených v Československu bolo možné montovať diely pôvodných výrobcov. Hoci rozbehové série vozidiel boli montované čiastočne z československých a čiastočne z pôvodných dielov, určité konštrukčné skupiny boli prispôsobené československým materiálom, normám a výrobným možnostiam. Bola prekonštruovaná pôvodná jednookruhová brzdová sústava s podtlakovým posilňovačom na dvojokruhovú sústavu s pretlakovým posilňovačom. Preto bol motor vybavený kompresorom namiesto vývevy. Rotačné vstrekovacie čerpadlo bolo nahradené radovým čerpadlom, s ktorého výrobou už boli v Československu skúsenosti. Novo boli vyvinuté a vyrábané bezdušové pneumatiky, diskové kolesá, spúšťač, alternátor, akumulátory, chladič, prístrojová doska, volant a niektoré ďalšie komponenty. Tiež elektrická výzbroj bola upravená pre prístroje vyrábané v Československu. Celá valníková karoséria vrátane kovania a oblúkov s plachtou bola prekonštruovaná na tuzemské materiály. Československé valníky mali drevené bočnice aj podlahy na rozdiel od francúzskej predlohy, ktorá mala kovové bočnice.
Sanatórium Helios, Štrbské Pleso
Sláva a pád jedinečných vysokohorských klimatických kúpeľov v bývalom Československu vo Vysokých Tatrách.
Malá retro spomienka na jeden z najmodernejších zdravotníckych ústavov bývalého Československa.
Sanatórium Helios sa nachádza v pohľadovo menej exponovanej polohe Štrbského Plesa, východne od pešieho ťahu do Areálu snov. Kedysi pýcha československých klimatických ústavov je dnes chátrajúcou stavbou v srdci Štrbského Plesa. Sanatórium slúžilo pre liečbu dospelých a detských pacientov, ktorý sa budoval od roku 1967 a bol otvorený až po takmer trojročnom prerušení jeho stavby z dôvodu výstavby iných objektov (pre Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970).
Po otvorení sanatória Helios (1976) sa jeho prvým vedúcim lekárom, stal MUDr. Lukáč . Helios patril v čase svojho vybudovania nielen medzi najlepšie vybavené liečebné ústavy v republike, ale i v celej strednej Európe. V nadmorskej výške 1350 metrov n. m. bol aj najvyššie položeným klimatickým sanatóriom v Československu, ktoré bolo špecializované na liečbu astmy a chronických pľúcnych ochorení. V čase otvorenia disponoval 359 lôžkami, z toho 205 pre dospelých a 154 pre detských pacientov a o jeho prevádzku sa staral 153 členný kolektív zdravotníckych a prevádzkových pracovníkov. V roku 1979 sa liečebný ústav Helios a komplex liečebných domov Hviezdoslav na Štrbskom Plese spojili do spoločnej organizácie pod názvom Prírodné liečebné kúpele Štrbské Pleso s kapacitou takmer 700 lôžok. V roku 1977 Helios oficiálne navštívila vládna delegácia SSR (Slovenskej socialistickej republiky) na čele so súdruhom Peterom Colotkom (predseda vlády).
