ČSSR 70. roky 20. storočia

ČSSR 70. roky 20. storočia (71)

nedeľa, 21 júl 2019 14:48

Začiatky hodinárskej výroby značky PRIM

Napísal(a)

Za začiatok priemyselnej hodinárskej výroby v povojnovom Československu možno považovať rok 1946 a to podnikom Chronotechna v Liberci. Komunistická vláda po roku 1948 rozhodovala, kde sa na území Československa budú vyrábať náramkové hodinky. V "ohni boli dve želiezka" – Adast Adamov a Chronotechnu v Novém Městě nad Metují. Vyhrala Chronotechna, ktorá ponúkla vyspelejší a modernejší typ hodinárskeho strojčeka. Od dva roky neskôr bol založený národný podnik Chronotechna, ale už so sídlom v Šternberku. Výroba náramkových hodiniek bola v tých časoch unikátom, pretože náramkové hodinky v tej dobe vyrábalo len 8 krajín sveta. V roku 1954 bolo vyrobených prvých 5 prototypov hodiniek, ktoré vychádzali z francúzskeho hodinového strojčeka LIP R 25. Disponovali 15 rubínovými kameňmi, kotvovým krokom a samokompenzačným vláskom. Prototypy hodiniek vznikali v rôznych variantách. Niektoré mali puzdro chrómované, iné dokonca zlaté. Prototypové hodinky s výrobným číslom 4 dostal darom vtedajší československý prezident Antonín Zápotocký. Sériová výroba započala až v roku 1957. Prvé prototypy hodiniek mali označenie Spartak, značka PRIM bola zapísaná až v roku 1956 a národný podnik Chronotechna začala označovať všetky svoje výrobky značkou PRIM - konkrétne budíkom a nástenným hodinám a následne sa rovnaká značka začala používať aj pre náramkové hodinky v závode Chronotechna v Novom Meste. V roku 1969 se podnik osamostatnil a získal obchodné meno ELTON. Po roku 1989 bol národný podnik Chronotechna sprivatizovaný a následne nastali výrazné zmeny, ktoré zapríčinili, že značka PRIM začala upadať. Závod v Novom Meste nad Metují bol v roku 1994 nútený zastaviť výrobu a po celú dobu montuje hodinkové strojčeky zo svojich nahromadených zásob, až do doby, keď sa značka PRIM stáva ikonickou históriou.

piatok, 12 júl 2019 11:25

Vodné dielo Liptovská Mara

Napísal(a)

Liptovská Mara vodné dielo na strednom Liptove na Slovensku, pri Liptovskom Mikuláši. Vodné dielo je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Liptovská Mara bola vybudovaná v rokoch 1969-1975 (výstavbu zabezpečoval Váhostav v rokoch 1965 – 1975. Rozsah investícií prestavalo vyše 800 miliónov Kčs. Výkupná hodnota súkromných nehnuteľností, ktorú zaplatil štát, bola 67 miliónov Kčs.) . Pri výstavbe diela bolo zaplavených 13 obcí (Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (pôvodná), Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre) a z časti Liptovský Trnovec Bukovina. Spolu bolo presídlených 940 rodín, čo predstavovalo asi 4 tisíc obyvateľov. Obce v zatopenej oblasti patrili nielen medzi najstaršie v Liptove, ale aj na Slovensku. Táto oblasť bola po­dľa archeológov osídlená už v 9. storočí a i obec Liptovská Mara vznikla pravdepodobne v tomto čase. Celkový objem vody v Liptovskej Mary je 361,9 mil. m3. Teleso zemnej priehrady je v korune dlhé 1350 m. Vodná elektráreň stojí pri vzdušnej päte priehrady (voda je privádzaná oceľovým potrubím s priemerom 670 cm) ako 45 m vysoký objekt.

Chuť potravín v zážitkoch. Možno aj takto by som ja z môjho retro pohľadu mohol nazvať chuť socializmu na tanieri. Síce je to iba môj subjektívny pocit, ale z pohľadu vtedajšieho dieťaťa som myslím si nebol až tak ďaleko od pravdy. Aj potraviny, rovnako ako socializmu mali svoje svetlé i temné stránky. Bolo to obdobie v ktorom mali ľudia síce prácu (povinne museli pracovať všetci zo zákona, inak by boli trestaní za príživníctvo a uvrhnutí do žalára) a život v socialistickej klietke sa viedol takým zvláštnym spôsobom (z môjho miléniového pohľadu)  a to sa prejavovalo i klietkovým sortimentom v maloobchodných predajniach. Sortiment (a nie len potravín) nebol  tak  "bezhraničný", aký je dnes v súčasných  obchodných reťazcoch, ale jedno máme s dobou hlbokého socializmu spoločné. Nákupné horúčky. Hlavne tie pred sviatkové. Dnes kúpime takmer všetko a takmer kdekoľvek a takmer kedykoľvek. Za socializmu bol sortiment podstatne skromnejší a na to čo bolo v obchodoch (pred sviatkami) sa stálo v dlhých radoch (dnes síce už nestojíme na chodníku v dlhých debatách sledujúc pohyb "hada", ale všetci sa aj tak  "zrazíme" pri pokladniach), sa delilo na takzvaný pultový tovar (rozumej tovar viditeľne prístupný pre nákup všetkým) a tovar podpultový (rozumej tovar, ktorý bol uložený pod pultom na neviditeľnom mieste a bol určený len úzkej skupine ľudí - priateľom, známym, rodine, kámošom a podobne). Z dnešného  pohľadu voľného trhu niečo nemysliteľné. Niektorí z nás si dodnes spomínajú na tieto časy, ako na staré dobré časy a mladším ročníkom je to buď úsmevné, alebo poburujúce. Cieľom tohto článku nie je niekoho pobúriť, ale vyvolať úsmevné retro spomienky.

pondelok, 10 december 2018 13:48

Československá diaľnica D1

Napísal(a)

Diaľnica D1 (tiež Brnenská diaľnica) je najstaršia a najdlhšia diaľnica na území Česka (a historicky prvá diaľnica Československa), ktorá mala po dokončení spájať Prahu, Brno, Ostravu a česko-poľskú hranicu, kde na ňu nadväzuje poľská diaľnica A1. História D1 siaha až do 30. rokov 20. storočia a pôvodne mala byť hlavnou osou republiky. V súčasnosti je hlavný a najvýznamnejší úsek z Bratislavy do Brna,  najvyťaženejší v Česku. Výstavba diaľnice D1 začala 8. 9. 1967. Súvislý diaľničný ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 8. 11. 1980.

utorok, 20 november 2018 16:14

Životospráva za socializmu

Napísal(a)

Večná téma. I v súčasnosti. Dnes na nás takmer zo všetkých strán pôsobia rôzne médiá, reklamy o tom, ako sa máme správne stravovať, čo sa smie, čo by sa nemalo jesť, čo bolo karcynogénne pred niekoľkými rokymi zrazu už nie je a neustále počúvam o biopotravinách a už z toho začínam byť presýtený. A tak som sa zamyslel nad tým, čo sa hovorievalo o zdravej výžive v časoch našich starých mám a otcov. Za čias hlbokého soacializmu. Je zvlášte, ako sa to periodicky mení. Ale mení sa to predovšetkým v závislosti od trhu, pretože ten sa nás snaží prevedčiť čo je pre konzum zdravé, čoho si má najviac kupovať a zjesť, pretože to sa má predať a tak to teda má byť. A tomu sa hovorí trhová zdravá výživa. Ako začať deň? Raňajkami. A máme sa držať pravidla, žena  raňajky máme konzumovať 20 až 30 percent celodenného kalorického príjmu. Výživa má byť úmerná pohlaviu, veku, vykonávanej práci a pracovnému prostrediu. Ako to bolo v čase socializmu, tak to platí aj dnes.

pondelok, 12 november 2018 15:56

Tatranské železnice a lanové dráhy

Napísal(a)

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km). Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905. Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912. Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná (rekonštrukcia zahŕňala tiež vytvorenie výhybne Štôla na kilometri 26,3 slúžiacej hlavne na odstavovanie vlakov Tatranských elektrických železníc počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní. Jej využitie poslúžilo aj pre odstavenie pracovných vlakov a vykládku uhlia pre tatranské osady) a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu. Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Za čias Rakúska - Uhrorska sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok. Tieto ambície ukončila prvá svetová vojna. Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Strana 1 z 12
 

Vyhľadávanie

 

70. roky normalizácie

Sklenka vína ti neuškodí, a plnou bečku nevypiješ.

Slovácké přísloví

Jiří Menzel

Tolerance není lhostejnost, ale moudrá víra, že i ten druhý může mít pravdu.

 

ONLINE

Práve tu je 372 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

  • Motocykel značky Pionier
    Motocykel značky Pionier Pionier JAWA 50 legendárny stroj Československej mládeže Najobľúbenejší na vidieku, kde vznikali celé klany motorkárov a prevážali sa medzi obcami…
 

Stagnácia

  • Kremienok a Chocholúšik
    Kremienok a Chocholúšik Ktoré slovenské či české socialistické dieťa by nepoznalo animovanú rozprávku Kremienka a Chocholúšika (Křemílka a Vochumůrku)? Veselo spolu hospodária a…
 

Normalizácia

  • Pipi dlhá pančucha
    Pipi dlhá pančucha Nie je ňou nik iný ako Švédka Inger Nilsson Jej meno mnohým a zvlásť tým mladším veľa hovorí, ale keď…
 

Socialismus

  • Magnetofónové pásky Emgeton
    Magnetofónové pásky Emgeton Socialistické magnetofónové pásky v Československu sa netešili príliš veľkej obľube u mládeže. V osemdesiatych rokoch tvorili dominantu na obchodných pultoch…
 

Privatizácia

  • Bavlnárske závody Ružomberok
    Bavlnárske závody Ružomberok Bavlnárske závody Ružomberok - na vrchole 80. rokov 20.storočia pod názvom Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina (skratka BZVIL). Továreň na…
 

Globalizácia

  • Kauza Gorila
    Kauza Gorila Únik tajných dokumentov zo SIS spôsobilo na Slovensku prebudenie do mrazivej politickej noci. Na verejnosť sa prevalilo politické Status Quo.…
 

Pripravované články

Chlieb

Chlieb

Od roku 1970 výroba chleba za socializmu prebiehala najmä v priemyselných pekárňach, s rovnakou výrobnou technológiu. Výroba sa líšila len kapacitou.

Bude publikované:
21.08.2019 09:08


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2019. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.