RetroMánia

AKÝ BY MAL byt maskot Olympijských hier 1980 v Moskve?
— túto otázku položil svojho času sovietskym televíznym divákom známy televízny komentátor V. Peskov. Prišlo 26,5 milióna návrhov. A plných 70 percent bolo za medveďa. Ale ako má medveď vyzerať? Výtvarník Viktor Čižikov ich nakreslil 130 a ukázal svojmu päťročnému synovi. Syn rozhodol jednoznačne: tento je najkrajší. Potom ukázali 130 medveďov deťom v materskej škole. Na nemalé prekvapenie výtvarníka i všetkých zainteresovaných sa deti bez váhania rozhodli pre tú istú kresbu, ktorú vybral výtvarníkov syn. Tak sa teda zrodil roztomilý maskot moskovskej olympiády. Letel už aj s kozmonautmi vo vesmíre...

Keď hľadali výrobcu medvedíkov v silnej konkurencii padla voľba na brnenské družstvo umeleckej výroby Moravská ústredňa. Moravská ústredňa, ktorá v budúcom roku oslávi 70 rokov ^{(píše sa rok 1978, poznámka redakcie retrománie)} od svojho vzniku, je dnes dodávateľom textilných hračiek, profesionálnych bábok, konfekcie pre, bábiky, povrazníckeho tovaru, predmetov zo slamy i brúseného skla. V produkcii textilných hračiek, najmä zvieratiek a postavičiek z rôznych prírodných i syntetických materiálov, hrá medzi našimi podnikmi prím. Určite aj preto, že ročne tu inovujú okolo 250 až 300 hračiek — teda toľko noviniek dodávajú každoročne na trh. Záujem o výrobky Moravskej ústredne v Brne je veľký a tak takmer 1 300 zamestnancov, väčšinou žien, má čo robiť, aby zvládli stále rastúci dopyt tuzemských i zahraničných zákazníkov z 21 krajín. Maskota moskovskej olympiády navrhla podľa kresby sovietskeho autora návrhárka Jiřina Hrubá a pokým sa všetci zainteresovaní dohodli na jeho definitívnej podobe, museli vo vývojovej dielni medvedíka trikrát prerábať. Dnes je olympijský „Miša' na svete a už ho aj v niektorých krajinách predávajú. V družstve robia medvedíkov v štyroch veľkostiach. Prvé tri sú suvenírové: 17 cm, 28 cm a 35 cm, a ten posledný, obor, meria 135 cm. Každá veľkosť je z iného materiálu.

Výraznou črtou vedecko-technického rozvoja v rozvinutej socialistickej spoločnosti sú kvalitatívne zmeny v charaktere a obsahu práce človeka vo výrobnom procese a premene vedy na bezprostrednú výrobnú silu. V čoraz väčšej miere sa precháza od nekvalifikovanej práce k práci plne kvalifikovanej i vysoko-kvalifikovanej. Modernizuje sa výrobno-technická základňa a zdokonaľuje technológia. Tým sa samozrejme mení postavenie robotníka vo výrobnom procese. Zvyšujú sa nároky na úroveň jeho všeobecného polytechnického a odborného vzdelania, teoretickej i praktickej pripravenosti a ideovo-politického profilu. Vďaka širšiemu uplatňovaniu vedy a techniky sa postupne stierajú rozdiely medzi fyzickou a duševnou prácou. Preto sa aj prekonávajú, a tým aj zanikajú mnohé doterajšie tradičné profesie a vznikajú nové robotnícke povolania s vyšším podielom duševnej práce. Od kvalifikovaného robotníka sa vyžaduje tvorivosť v práci, zmysel pre novú techniku a technológiu, pre modernizáciu výroby a inováciu výrobkov ako aj sústavné zvyšovanie produktivity práce. Do obsahu robotníckych činností sa stále viac zaradujú funkcie mechanika, programátora, regulátora, operátora a pod. Prirodzene, že základným predpokladom pre dosiahnutie náročného cieľa musela byt obsahová a organizačná I prestavba učňovského školstva, ktoré sa takto integruje do sústavy stredných škôl a stáva sa jej kľúčovým článkom.

Rok 1978, prvý rok tretieho desaťročia kozmickej éry, sa stal rokom úspešných štartov medzinárodných kozmických posádok socialistických štátov. Po lete československého kozmonauta V. Remeka, člena medzinárodnej kozmickej posádky pod velením skúseného sovietskeho kozmonauta A. Gubareva, nasledovali lety kozmonautov z PĽR a NDR podľa plánu spoločných letov v rámci programu Interkozmos. Sme právom hrdí na obrovské úspechy v kozmickom výskume.

Priliehavejšie sme azda ani nemohli nazvať VIII. dni dedinskej a poľnohospodárskej mládeže, ktoré aj v tomto roku (píše sa rok 1978 ^{poznámka redakcie retrománie}) usporiadal Slovenský ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR. Ústredným výborom Zväzu družstevných roľníkov SSR, slovenskými odborovými zväzmi pracovníkov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle a Západoslovenským Krajským výborom Socialistického zväzu mládeže. Avšak tentoraz neboli tak ako všetky predchádzajúce ročníky na Agrokomplexe v Nitre, ale v malej obci v okrese Komárno v Dedine Mládeže.