ČSSR 70. roky 20. storočia (72)
Pre žiakov druhého stupňa základných škôl v bývalom Československu od roku 1968 vychádzal časopis Kamarát. Jeho poslaním bolo vychovávať dospievajúceho čitateľa, rozvíjať jeho záujmy v rozličných oblastiach spoločenského života, vedy, techniky, kultúry, umenia, športu a informovať o dianí doma a vo svete. Pre polytechnickú výchovu žiakov bol od roku 1973 vydávaný časopis (mesačník) s názvom Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike. Vydania mali 66 strán a časopis stál 3 Kčs. Obľúbenou pasážou tohoto časopisu boli komiksy. Najväčší priestor dostal Jozef Schek, ktorý kreslí komiksy skoro v priebehu celého vydávania časopisu. Časopis vychádzal 18 ročníkov a v roku 1990 vyšlo v cene 7 Kčs jeho posledné vydanie.
Prvotným zámerom vynálezcu Viney docenta Jána Farkaša bolo podávať ľuďom prírodný nápoj, nekonzervovaný, pasterizovaný nápoj s chuťou hrozna. Po uzretí svetla sveta Kofolou, o dvanásť rokov neskôr prišiel na československé obchodné pulty ďalší skvelý nápoj. Vinea. Vinárske závody v Pezinku dostali úlohu vyvinúť nápoj zo zbytkov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Lacný a chutný mok bez alkoholu, ktorý by konkuroval citrusovým nápojom dovážaným zo zahraničia. A tak v roku 1973 vznikla značka nového československého nealkoholického nápoja Vinea. Vinea z latinčiny znamená Vinohrad. A k názvu Viney sa pričinili dcéry vynálezcu. Farkaš dokonale pochopil ľudí, ktorí chceli prírodný nápoj, nie umelé sladké limonády, ktorých bolo na trhu dostatkovým tovarom. Ale mne napríklad veľmi chutila známa žltá malinovka. Pamätáte sa?
Boli rôzne povolania, ktoré lákali mládež socialistického Československa. Veľa chlapcov chcelo byť letcom, námorníkom, výzkumníkom, ale len málo kto by sa v tej dobe chcel stať príslušníkom ZNB, alebo vojakom. Práca príslušníka ZNB nebola práve tým najpopulárnejším povolaním, ale určite práca pyrotechnika už mala niečo do seba. V tých časoch pracoval ppráp.Jána Parobka, ako pyrotechnik ZNB vo Zvolene a podieľal sa na likvidácii nevybuchnutej vojnovej munície z druhej svetovej vojny. A práve o Jánovi Parobkovi vyšiel v roku 1979 v časopise Život článok pod názvom "Reportáž o práci pyrotechnika ZNB Jána Parobka - povolenie, ktoré neznáša omyl". Z dobového článku vyberáme.
Výskumný ústav koľajových vozidiel (VÚKV) dostal v roku 1968 úlohu vyvinúť moderný výkonný motorový vozeň pre neelektrizované tratě. V roku 1974 boli vyrobené dva prototypy. Požiadavky obsahovali výkon 600 koní (442 kW) a dieselový agregát (na rozdiel od predchádzajúcich vozov) umiestnený pod podlahou vozidla z dôvodu úspory priestoru. Hrubej stavby oboch vozidiel boli dokončené už v roku 1970 avšak kvôli oneskorenému dodaniu a zmenám v použitej reguláciu výkonu boli oba prototypy označené radom M 474.0 (neskôr preznačené na M 475.0) dodané až v roku 1974.
Po skúškach oboch prototypov bolo odporučené do sériovej výroby zahrnúť tyristorovou reguláciu výkonu, unifikované pracovisko rušňovodiča automatickú reguláciu rýchlosti a zvýšenie výkonu motora na 500 kW oproti pôvodným 442 kW (neskôr znížené na 480 kW). Celkovo malo byť vyrobených 310 vozidiel tejto rady a ďalších 100 kusov odvodených vozidiel na údržbu trakčného vedenia. Sériová výroba týchto vozidiel však nebola nikdy započatá a to z dôvodu zmien v plánoch výroby priemyselných podnikov. Vzniknutá medzera vo vozovom parku ČSD bola zaplnená vozidlami rady M 152.0.
1. apríla 1979 bol v Československu zavedený takzvaný letný čas. Posun hodín začínal spravidla posledný marcový víkend a končil posledný septembrový víkend. Od roku 1996 v Európskej únii platí, že letný čas končí posledný októbrový víkend. Prvýkrát v histórii bol letný čas zavedený za prvej svetovej vojny v roku 1916. A ako na zavedenie letného času po prvýkrát informoval český rozhlas? To sa dozviete z dobové zvukové ukážky z archívu Českého rozhlasu.
Pračky, vysávače, mixéry, chladničky, fény, mrazničky a ďalšie výrobky československého priemyslu boli neoddeliteľnou súčasťou modernej socialistickej domácnosti. Niektoré značky známe za socializmu sú dnes už dávno zabudnuté a niektoré zotrvali až dodnes. Rada z týchto spotrebičov bola pritom malým technickým zázrakom na ktoré si celé rodiny šetrili peniaze aj niekoľko mesiacov. V tomto článku si zaspomíname na nezabudnuteľné pračky, pre tých skôr narodených rozoberieme ich technické parametre, skúsenosti a mnoho ďalších vecí, možno pre niekoho užitočných informácií a pre iných možno len retro pohľad na časy už dávno minulé. Vírivé, ale aj automatické práčky Romo či automatické práčky Tatramat neodmysliteľne patrili ku koloritu socialistických domácností.
