Často sa stáva, že dvoch rudí, ktorí stoja na protiľahlých svahoch barrancos, delí vzdušnou čiarou vzdialenosť len 500 metrov. Keby sa však chceli stretnúť, museli by prejsť niekoľkonásobne väčšiu vzdialenosť. Preto si obyvatelia vyvinuli pre dorozumievanie sa „hvízdanú reč". Hvízdaná reč jestvuje na La Gomere od nepamäti. Popri rodnej španielčine ho ovláda väčšina dospelých a deti. Hvízdaným jazykom sa však dorozumievajú len na väčšie vzdialenosti; v úzkom kontakte hovoria španielsky. Hvízdaný jazyk teda funguje len ako špeciálny prostriedok telekomunikácie prenosu informácii na diaľku. V iných krajinách túto funkciu zabezpečuje telefón a telegraf. Vzhľadom na technické ťažkosti ostrova telefonizácia a telegrafizácia postupuje pomaly. Pravdu povediac, hvízdaný jazyk má pred telefónom a telegrafom mnohé výhody: jeho „prevádzka je lacná, bezporuchová a komunikovať môže spolu niekoľko osôb. La Gomera nie je jediným miestom. kde sa takto dorozumievajú. Ďalšími oblasťami sú severovýchodná časť Turecka, časť francúzskych Pyreneji, mexický štát Oaxaca a ešte ďalších hornatých oblastí. Na akom princípe funguje hvízdaná reč? Je to vlastne hvízdaná forma bežného jazyka, ktorý si zachováva svoju gramatiku a slovnú zásobu, a do istej miery i fonetický systém. Jestvuje teda hvízdaná forma španielčiny, francúzštiny, turečtiny a ďalších jazykov. Pri bežnej reči produkujú hlas hlasivky. Pri hvízdani nahradzuje hlasivky hvizd. Každá samohláska je v hvízdanom jazyku zastúpená iným tónom. O sa píska nižšie ako U a A nižšie ako O. Ak sú v slove dve rovnaké samohlásky, tá, ktorá nesie prízvuk, sa píska nižšie. Podobný systém platí i pre spoluhlásky. Tu sa uplatňujú tóny v klesajúcom alebo stúpajúcom priebehu, iné sa vynechávajú. Slovo canastra sa v hvízdanom jazyku píiska ako kanata, slovo pastel ako patel. Vcelku predstavuje hvízdaný jazyk pomerne zložitý systém, ktorý počíta aj s tým, že počúvajú - či musí významy slov čiastočne odhadovať. Toto je však časté aj pri použití bežného jazyka (napr. v zlých akustických podmienkach). I takto však možno jazyku porozumieť, pretože jazykové javy sú redundantné.
Hvízdané jazyky, ktoré sa používajú v Európe, sa odlišujú od tých, ktoré jestvujú v Južnej Amerike. Tamojší indiáni hovoria tónovými jazykmi: to isté slovo vyslovené v reálnej tónovej výške môže mať rôzne významy. Tie hvízdané jazyky, ktoré sú založené na tónových jazykoch, používajú trochu odlišný hvízdaný systém ako hvízdané jazyky, ktoré nie sú založené na tónových jazykoch. Ich základný komunikatívny význam je však rovnaký umožniť výmenu informácií na diaľku. Z opisu hvízdaných jazykov vyplýva, že nejde o jednoduchý jav, ale o zložitý systém. Preto trvá istý čas, kým si takýto jazyk človek osvojí.Technika vyludzovania zvuku v podstate nie je odlišná od bežného hvízdania. Hvízdat možno zaokrúhlením oboch pier alebo pomocou prstov v rôznych polohách. V Mexiku hvízdajú bez pomoci prstov, ale hvízdajú tiež pomocou kávovníkového listu. Hvízdaný jazyk sa používa ako veľmi účinný dorozumievací prostriedok pri rôznych príležitostiach: pri oznamovaní narodenia, chorôb, dávajú sa nim pokyny pre pastierov stád a pod. Obyvatelia sa ním varovali aj pred výbercami daní. Hvízdané jazyky majú vlastnosť „tajného" jazyka — cudzinec mu nerozumie. Počas občianskej vojny v Španielsku nasadili na stranu Republikánov obyvateľov Kanárskych ostrovov, ktorí ovládali hvízdaný jazyk. Tak sa mohli pružne (i bez technického vybavenia) prenášať vojenské správy. Budúcnosť hvízdaných jazykov závisí od toho, či sa v oblasti ich používania zmenia komunikačné pomery, alebo nie. Ak sa vybudujú cesty, zlepší sa doprava a frekvencia styku ľudí sa zvýši, potom hvízdané jazyky ustúpia. Civilizahné a technické premeny spôsobujú zmeny v zamestnaní obyvateľov a ich odchod z hôr do nižších polôh. Toto všetko zapríčiní, že hvízdané jazyky postupne celkom zaniknú. V prieskume, ktorý sa uskutočnil vo francúzskej dedinke Aas v Pyrenejách, sa zistilo, že zo 150 obyvateľov už len tridsať ovláda hvízdaný jazyk. Väčšina z nich má nad päťdesiat rokov a ich pôvodným povolaním bolo pastierstvo. V ostatných rokoch sú hvízdané jazyky predmetom záujmu bádateľov. Uskutočňujú analýzu týchto jazykov z hradiska lingvistického. komunikačného, etnografického a sociologického. Súčasťou práce bádateľov je i záznam týchto jazykov na magnetofónové a filmové pásy, aby sa ich podoba zachovala i pre ďalšie generácie. Navyše tento výskum má značný vedecký význam pre rozpracovanie otázok komunikácie. Jednou z vedeckých oblasti, v ktorej sa rysuje plodné využitie výskumu hvízdaných jazykov, je dorozumievanie sa človeka so zvieratami. Máme tu na mysli delfíny, ktoré majú vysoko rozvinutú centrálnu nervovú sústavu a vedia produkovať hvízdané zvuky. Zatiaľ je však tento výskum iba v počiatku, a tak si na definitívne potvrdenie alebo vyvrátenie najdôležitejších hypotéz musíme ešte nejaký čas počkať.
Zdroj: Časopis Elektrón
