Z vina prešli na koňak, po koňaku sa ohlásila pomsta. Napokon sa rozhodli. že vedúcemu pomôže len dobrá nakladačka. — Večer chodieva s tým svojim sprostým psom, — opisovala im možnosti podgurážená Božena. — A ak ho parádne zmaľujete, tak vám, kamoši, neodmietnem ani... — významne žmurkla. Chlapcom nebolo viac treba. Už o pár hodín si počkali v parku vedúceho a na dôvažok mu vzali peniaze, hodinky a bundu. Zadržali ich na druhý deň v byte pani Boženky. Už im nebolo do smiechu. Ako všetci recidivisti, aj oni dobre poznali paragrafy a vedeli, že teraz dokonale prestrelili. Vieme, nemali sme mu nič brať, — kajúcne vypovedali pred súdom, - mali sme mu dať iba zopár po hube a bol by pokoj. Takto je to lúpež a na to je paleta ako Brno! Aj bola... Takú ani nečakali. Pretože spôsobili ľahké ublíženie na zdraví, bol to druhý odstavec paragrafu 234, čo pre Ota a Jaroslava znamenalo osem rokov straty slobody. A Boženka ako organizátorka prepadnutia tiež neunikla trestu. Napriek tomu, že sa zaprisahávala, že ona to až tak zle s tým jej šéfom nemyslela.
Zdroj: Časopis Roháč
