ČSR 40. roky 20. storočia (50)
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (zaužívaná skratka: RVHP, rusky: Совет Экономической Взаимопомощи) bola mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia, prevažne východoeurópskych socialistických krajín, v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR). Vznikla 5. - 8. januára 1949 v Moskve. Zakladajúcimi štátmi sa stali ZSSR, Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Treska v majonéze - to obľúbená rybacia pochúťka vyhľadávaná nie len v súčasnosti, ale hlavne v minulých časoch bývalého Československa História tohoto produktu sa začína v bývalom Československu už v 40. rokoch minulého storočia a tresku v majonéze tak, ako sme ju poznali z čias socializmu, sa začína masovo vyrábať pre československý trh od roku 1954. Dvojica obchodných partnerov Dr. Virzík a Dr. Dvořáček, založili spoločnosť pod názvom RYBA ešte vo vojnovom období (40. roky minulého storočia). Spoločnosť RYBA podniká v zelenine a rybách. V roku 1946 otvorila firma svoju pobočku v Košiciach. V rokoch 1946 až 1947, dva závody tvorili 70 % celkovej produkcie na Slovensku. V roku 1948 bola RYBA znárodnená (obaja majitelia odišli do zahraničia), v roku 1949 bol k Rybe pričlenený aj ďalší znárodnený závod v Žiline a RYBA bola pričlenená pod podnik Ryběna Praha. V rokoch 1971 – 1972, po tom, ako vznikol Slovenský mraziarenský a rybný priemysel, pridelili pod jeho strechu i bývalú Rybu. Pôvodnú receptúru vymyslel bratislavský kuchár a cukrár Július Boško, pôvodom z Nového Mesta nad Váhom, na objednávku národného podniku Ryba (v tom čase bol jej zamestnancom). Od roku 1954 sa začala vyrábať treska v majonéze vo všetkých závodoch národného podniku Ryba, teda v Žiline, v Bratislave a v Košiciach.
Po vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov, vznikol podnik Československé štátne dráhy (ČSD). Riadil sa rakúskym ríšskym poriadkom, ktorý za najvyšší orgán štátnej správy a súčasne najvyšší orgán podnikového riadenia železníc určil Ministerstvo železníc. V čase vzniku Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava v 1939 došlo k prvému zániku ČSD, na Slovensku vznikla organizácia Slovenské železnice a v Protektoráte Českomoravské dráhy, ktoré boli pod kontrolou Nemeckých ríšskych železníc Deutsche Reichesbahn. Po obnovení Československa došlo i k obnoveniu ČSD. Veľkým úderom československej železničnej doprave v predvečer 2. svetovej vojny bol Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž, ktoré pripravili ČSR o časť pohraničných území, tým stratilo (na území Slovenska) takmer tretinu dĺžky svojich tratí a tomu zodpovedajúce počty rušňov i vozňov. Plánované hospodárstvo v päťdesiatych rokoch zmenilo výrobné štruktúry štátu. Štrukturálne zmeny mali za následok, že jednotkový národný produkt vyžadoval oveľa väčší rozsah prepravy tovaru, než pred rokom 1938.
Dúbravské bane - svet pod Nízkymi Tatrami - bane na antimón
Napísal(a) R.F.K.
Závod Dúbrava na ťažbu antimónu (antimón sa využíval najmä pri výrobe ocele určenej pre zbrojársky priemysel) sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš v nadmorskej výške 900 metrov nad morom a bol najvyššie položeným banským závodom v Československu. Dúbrava predstavovala najväčšie antimónové ložisko v ČSSR a patrí medzi stredne veľké svetové ložiská antimonu. Okrem antimónovej rudy sa dobývala aj zlato, striebro a aj medená ruda (v zanedbateľných množstvách).
Historické pramene uvádzajú, že sa v tejto oblasti ťažilo (pre zbrojársky priemysel) už za 1. svetovej vojny. Ruda sa ťažila ručne a vynášala sa v košoch, neskôr v banských vozíkoch na troch kolesách ručne ťahaných po doskách.
Pod tlakom Veľkonemeckej ríše a domácich slovenských a českých politických strán, došlo k odštiepeniu veľkého územia od ČSR a k vzniku krátko trvajúcej autonómnej Slovenskej krajiny. Vznikol Slovenský vojnový štát (Slovenská vojnová republika). V nasledovnom dokumentárnom filme sa dozviete, kto sa vo veľkej miere pričinili o rozpad spoločnej republiky Čechov a Slovákov, ale aj nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny.
Československá republika pri svojom vzniku disponovala územím od najzápadnejšej až po najvýchodnejšiu časť vo vzdialenosti viac ako 900 km. Napríklad z Aše bolo bližšie do Londýna, než na Podkarpatskú Rus. Ako to vlastne politicky prebehlo, že Československo prišlo o toto územie aj napriek tomu, že sme sa radili medzi víťazov druhej svetovej vojny? Pozrite si nasledovné video.
