ČSR 40. roky 20. storočia (57)
Snehuliak chodí po vinšovačke
Básnička k Vianociam: SRDIEČKO (1943, príloha časopisu Ústrednej charity na Slovensku: CARITAS)
Vianočná básnička z roku 1943
Hen od lesov posol beží, na hlave má čiapku, iste dar ten od Ježiška dostal na pamiatku.
V očiach svieti čierny uhol, smolničky to zuby, raz je tenký ako cverna, a raz Jak peň hrubý.
Bunda kryje biele telo, iste je z barana, kade beží, zdvihne krídla vrana poľakaná.
V ruke z briezok bielolícich papieriček stíska, novoročný pekný vinšík spievajú vetriská.
Biely panák zrazu sťa stĺp v bežku svojom stane, a už počuť vinšovačku hen na každej strane.
— Vinšujem vám nový rôčik, všetkým: veľkým, malým. Od polnoci zapadol môj, preňho ťažko žialim.
— Zo srdca vám želám radosť a čím viacej snehu, pokĺžte sa až do chuti do údolia s brehu.
— Sane, lyže, korčulienky, ľúbte v roku novom. A teraz už musím ďalej. Ostávajte sbohom.
Malá Milka celé leto dobre sa bavila.
So všetkými deťmi z dvora rada sa hrávala.
Prázdniny však sa minuli, — ako to vždy býva — a na deti z okien školských zas povinnosť kýva.
Ticho je na veľkom dvore, Milka sama chodí, mladučká je, nuž, do školy ju ešte nevzali.
Rozmýšľajúc chodí sem-tam: čo by mala začať, aby čas lepšie utekal?
Bude sama sa hrať.
Keď je škola, nech je škola. Môže byť i doma. Prečo by nemohla knihy mať i ona?
Vlakom zo Slovenska do Poľska cez Východné Karpaty - Lupkovským železničným tunelom
Zaujímavosti železničného tunela na trati Medzilaborce – Łupków (Poľsko). Tunelom prešiel i cisár František Jozef.Výstavbu viedol hlavný inžinier Rudolfa Gunescha.
Železničný tunel v Łupkówe leží medzi železničnými stanicami Medzilaborce (za socializmu konečná stanica nočného rýchlika Laborec z Prahy) a Łupków (Poľsko). Prvý návrh železničnej trate na trase Medzilaborce do osady Stary Łupków pochádza z roku 1854. Prvé návrhy sa začali plánovať v roku 1866. Železnica mala ísť údolím rieky Laborec a hrebeňom Karpát pri Lupkove. Karpatský hrebeň mal byť prekonaný údolím Vydranky popod Lupkovský priesmyk až do osady Stary Łupków v Haliči. Veľké prevýšenie si vyžadovalo budovať trať s výrazným stúpaním a najvyššiu časť hrebeňa bolo potrebné prekonať 461 metrov dlhým tunelom. Tunel leží z časti na poľskom a z časti na slovenskom území (hraničná čiara vedie cez tunel). Tunel bol vybudovaný ako dvojkoľajný a tunelom sa začalo premávať od 12. júna 1873. Do prevádzky bol odovzdaný 31.5.1873. Pomenovaný bol podľa neďalekej obce Lupków.
Československí socialistickí prezidenti
Osudy socialistických prezidentov Československa, ich súkromný život, politická kariéra, činy v úrade prezidenta.
Osudy socialistických prezidentov v Československu. Od Klementa Gottwalda po Gustáva Husáka, ich súkromný život, politická kariéra, činy v úrade prezidenta - všetko vo filmovom dokumente Českej televízie.
Hľadanie strateného času - cesta okolo ČSR - alebo z Prahy do Prahy
Za pomoci filmových záberov cestopisného filmu naprieč ČSR (1923) s názvom „Cesta kolem republiky“, kameramanom Jindřichem Brichtou sa vydáme po stopách strateného času.
V tomto článku sa vydáme za pomoci filmových záberov cestopisného filmu naprieč ČSR (1923) s názvom „Cesta kolem republiky“, kameramanom Jindřichem Brichtou, Cestu absolvovali kabrioletom značky Praga a posádky v zložení troch mužov a jednej ženy filmovala krajinu, mestá, obce, historické pamiatky, priemysel i ľudí. Cesta po republike trvala 5 týždňov. Filmový projekt financoval - filmový ústav Comenius. Cesta začala v Prahe, nasledovali západné Čechy, severné a následne východné Čechy, potom cez Olomouc, Opavu na sever a následne východ Slovenska, Košice, následne do Bratislavy, Brna a Jihlavy.
Slapská priehrada
Slapská vodná nádrž na rieke Vltava v okresoch Praha a Příbram a patrí k najväčším českých vodným nádržiam Vltavskej kaskády.
Slapská priehrada je vodná nádrž na rieke Vltava v okresoch Praha-západ a Příbram. Táto piata najväčšia česká vodná nádrž je súčasťou Vltavskej kaskády a nesie názov podľa obce Slapy, na ktorej území hrádza stojí. Bola vybudovaná v rokoch 1949 – 1955 a okrem protipovodňovej ochrany slúži aj na vylepšovanie prietokov Vltavy, pokrytie odberov vody pre priemysel a výrobu elektrickej energie. Prvé rozhodnutie o výstavbe tohoto vodného diela pochádza už z roku 1933. Realizácia stavby započala až v roku 1949 už s novo vypracovaným projektom (pôvodný plán z roku 1933 vychádzal s vybudovaním hrádze ešte pred poslednou zatáčkou terajšieho riešenia) . Na začiatku realizácie projektu bolo nutné odviesť z budúceho staveniska vodný tok cez novovybudovaný tunel v skalnom podloží. Na stavbe priehrady bolo spotrebovaných 350 000 m3 betónu, 40 000 vagónov kameňa, 6 300 vagónov piesku a 5 800 vagónov cementu. V apríli 1954 sa započalo s napúšťaním samotnej priehrady vodou. V októbri 1954 bola spustená prvá z troch vodných elektrických turbín Slapskej elektrárne. Po úplnom napustení priehrady (1954) bola na priehrade spustená i lodná doprava.
