RetroMánia

Železničný tunel v Łupkówe leží medzi železničnými stanicami Medzilaborce (za socializmu konečná stanica nočného rýchlika Laborec z Prahy) a Łupków (Poľsko). Prvý návrh železničnej trate na trase Medzilaborce do osady Stary Łupków pochádza z roku 1854. Prvé návrhy sa začali plánovať v roku 1866. Železnica mala ísť údolím rieky Laborec a hrebeňom Karpát pri Lupkove. Karpatský hrebeň mal byť prekonaný údolím Vydranky popod Lupkovský priesmyk až do osady Stary Łupków v Haliči. Veľké prevýšenie si vyžadovalo budovať trať s výrazným stúpaním a najvyššiu časť hrebeňa bolo potrebné prekonať 461 metrov dlhým tunelom. Tunel leží z časti na poľskom a z časti na slovenskom území (hraničná čiara vedie cez tunel). Tunel bol vybudovaný ako dvojkoľajný a tunelom sa začalo premávať od 12. júna 1873. Do prevádzky bol odovzdaný 31.5.1873. Pomenovaný bol podľa neďalekej obce Lupków.

Osudy socialistických prezidentov v Československu. Od Klementa Gottwalda po Gustáva Husáka, ich súkromný život, politická kariéra, činy v úrade prezidenta - všetko vo filmovom dokumente Českej televízie.

V tomto článku sa vydáme za pomoci filmových záberov cestopisného filmu naprieč ČSR (1923) s názvom „Cesta kolem republiky“, kameramanom Jindřichem Brichtou, Cestu absolvovali kabrioletom značky Praga a posádky v zložení troch mužov a jednej ženy filmovala krajinu, mestá, obce, historické pamiatky, priemysel i ľudí. Cesta po republike trvala 5 týždňov. Filmový projekt financoval - filmový ústav Comenius. Cesta začala v Prahe, nasledovali západné Čechy, severné a následne východné Čechy, potom cez Olomouc, Opavu na sever a následne východ Slovenska, Košice, následne do Bratislavy, Brna a Jihlavy.

Slapská priehrada je vodná nádrž na rieke Vltava v okresoch Praha-západ a Příbram. Táto piata najväčšia česká vodná nádrž je súčasťou Vltavskej kaskády a nesie názov podľa obce Slapy, na ktorej území hrádza stojí. Bola vybudovaná v rokoch 1949 – 1955 a okrem protipovodňovej ochrany slúži aj na vylepšovanie prietokov Vltavy, pokrytie odberov vody pre priemysel a výrobu elektrickej energie. Prvé rozhodnutie o výstavbe tohoto vodného diela pochádza už z roku 1933. Realizácia stavby započala až v roku 1949 už s novo vypracovaným projektom (pôvodný plán z roku 1933 vychádzal s vybudovaním hrádze ešte pred poslednou zatáčkou terajšieho riešenia) . Na začiatku realizácie projektu bolo nutné odviesť z budúceho staveniska vodný tok cez novovybudovaný tunel v skalnom podloží.  Na stavbe priehrady bolo spotrebovaných 350 000 m³ betónu, 40 000 vagónov kameňa, 6 300 vagónov piesku a 5 800 vagónov cementu. V apríli 1954 sa započalo s napúšťaním samotnej priehrady vodou. V októbri 1954 bola spustená prvá z troch vodných elektrických turbín Slapskej elektrárne. Po úplnom napustení priehrady (1954) bola na priehrade spustená i lodná doprava.