RetroMánia

17. marca maďarské ministerstvo zahraničných vecí

Oznámilo Nemcom, že Maďarsko chce rokovať so Slovákmi ohľadom hraníc Slovenska so Zakarpatskou Rusou, keďže pôvodné hranice so Slovenskom boli podľa nich iba vnútornou hranicou ČSR a preto po obsadení Zakarpatskej Rusi Maďarmi, túto hranicu je potrebné upraviť. Preto navrhovali posunúť hranicu 10 km západne, až za Sobrance, a potom takmer priamo severne k poľskej hranici.

Maďarské nároky sa zakladali na fakte, že Rusnáci, nie Slováci, tvorili väčšinu obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku. Názor, že Rusnáci by preferovali maďarskú vládu pred Slovenskou sa mi však vidí pritiahnutý za vlasy. To potvrdil aj odpor, ktorému Maďari čelili od krátko trvajúcej vlády Zakarpatskej Siče. Maďari však mali mysli niečo iné. Ochrániť Užhorod a kľúčovú železnicu vedúcu do Poľska ponad rieku Uh, ktorá bola v dohľade slovenskej hranice a získať čo najviac územia novovzniknutého štátu, ktoré by im poskytlo čo najdlhšiu hranicu s Poľskom, ich spojencom v čase Mníchova, keď ich požiadavky voči československej vláde v podstate vytvorili pre ČSR situáciu takmer úplného obkľúčenia s výnimkou krátkej hranice s Rumunskom. Boli teda rozhodnutí posunúť hranicu čo najďalej za západný breh Uhu. K tomu sa ešte pridal fakt, že časti jednotiek Siče, práve vytlačené z územia Zakarpatskej Rusi, sa začali formovať za slovenskou hranicou v Uliči, a Maďari mali v úmysle ich zahorúca rozprášiť.

Elegán a gavalier

V roku 1939 bol natočený hádam jeden z najlepších filmov prvej Československej republiky - Kristián. Táto komédia v réžii Martina Friča vznikla podľa francúzskej divadelnej hry Kristián s hlavným hrdinom úradníkom cestovnej kancelárie Aloisom Novákom (stvárneným Oldřichom Novým), ktorý sa raz za mesiac vydáva do veľkého sveta snov - do baru Orient. Tu sa zoznámi s krásnou Zuzanou Rendlovou (Adina Mandlová). Tá prevráti jeho dvojitý život úplne od základov a vráti ho späť do lona vernej manželky Marienky (Nataša Gollová). Nepripomína vám to nič z vašej minulosti? Nikdy ste nezatúžili stať sa Kristiánom? Ak áno, práve v čase prichádzajúceho sviatku Valentína som pre vás pripravil niekoľko nostalgických filmových spomienok.

Fakty a mýty o Jozefovi Tisovi

Volajú po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hľadiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé.Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

Hlinkova garda pôsobila ako polovojenská organizácia

Hlinkové gardy v rokoch 1938 až 1945 plnili osobitnú úlohu a v rámci Slovenského štátu disponovali pohotovostnými jednotkami, ktoré boli koncom II. svetovej vojny nasadené do policajno vojenských akcií po boku nemeckej brannej moci  na celom území Slovenskej republiky. Organizačne riadilo Hlinkovú gardu hlavné veliteľstvo HG na čele s hlavným veliteľom HG. Jemu podliehali všetky nižšie zložky organizačnej štruktúry, ktoré sa postupne vytvárali už od roku 1938. Teritoriálne a hierarchicky boli najvyššie postavenými veliteľstvá 1. stupňa – Župné veliteľstvo (v roku 1938 Oblastné veliteľstvo) a 2. stupňa – Okresné veliteľstvo. Najmenšou jednotkou v hierarchii organizačnej štruktúry veliteľstiev bolo miestne veliteľstvo HG.