RetroMánia

Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Clementis nebol spisovateľom v tom všeobecne rozšírenom zmysle slova, pretože nepísal poéziu ani prózu. Bol redaktorom časopisu DAV, je autorom viacerých reportáží o sociálnych konfliktoch na Slovensku, kritických poznámok a príspevkov. Pochádzal z druhého manželstva skalického rodáka Ľudovíta Clementisa. Rodina Clementisovcov bola uhorská šľachtická rodina. Jeho otec bol učiteľ na evanjelickej škole v Tisovci. Starý otec Václav Vraný pochádzal z českej evanjelickej rodiny z okolia Kolína, prišiel študovať na evanjelické gymnázium do Veľkej Revúcej a zostal na Slovensku ako učiteľ medzi spišskými Nemcami. Rodina bola známa svojou pročeskou, slovanofilskou a protimaďarskou orientáciou.

Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej Bystrice. Zastavovali sa hlavne nemecké autá a vracali sa späť. V prípade neuposlúchnutia rozkaz znel – strieľať. Paradoxom však bolo, že sa hliadkovalo iba v noci, pričom ráno boli hliadky zo stanovíšť odvolané a cez deň nemcom bolo umožnené vkročiť do Banskej Bystrice. Nie je známe, čo viedlo v tej dobe velenie iba k nočnému hliadkovaniu , o aký vojenský význam vlastne išlo, keďže nikto z hliadkujúcich nemali žiadne konkrétne informácie, prečo sa hliadkuje len v noci a nie aj cez deň. A možno to súviselo s presunom obrovského množstva peňazí na základe príkazu guvernéra Slovenskej národnej banky univerzitného profesora JUDr. Imricha Karvaša ( 25.2.1903 - 20.2.1981) pre potreby povstania. Povstanie sa pripravovalo nielen vojensky, ale i ekonomicky. Bez guvernéra Slovenskej národnej banky za chrbtom slovenskej vlády a prezidenta, by sa bez jeho významnej pomoci SNP nepodarilo prefinancovať. A financie pre činnosť akejkoľvek armády i povstaleckej je neodmysliteľnou súčasťou vojny.

Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z vás zaujímal práve pohľad rušňovodiča. Na trase Zvolen - Vrútky vás čaká celkovo 22 tunelov a 4 viadukty. Ten pohľad určite stojí za to.

Nevestinec, vykričali dom, verejný dom, dom radosti, dom rozkoše, erotický klub, hovorovo často bordel, budova používaná na poskytovanie najmä sexuálnych služieb za odplatu, teda k prostitúcii. Poskytuje prostitútkam (či prostitútom) miesto na stretávanie a prevádzkovanie sexuálnych praktík s klientmi. Toľko z Wikipedie. Aj keď existuje mnoho štatistík z čias predvojnového, vojnového a povojnového Československa, sú to v podstate len čísla a adresy vtedajších vykričaných domov. Za socializmu, nebolo možné verejne prevádzkovať tento druh služby, ale ani komunistom sa nepodarilo úplne eliminovať jav prostitúcie, ako taký. Komunisti sa preto rozhodli vyrovnať sa s problémom energicky a to tak, že v decembri roku 1948 zaistili väčšinu známych prostitútok a odvliekli ich do prevýchovných táborov (na Slovensku bol takýmto táborom, tábor v obci Nováky). Prevýchova trvala približne do roku 1951. Devy sa však po návrate z takýchto táborov začali usídľovať v luxusných socialistických hoteloch, ktoré boli z väčšej miery určené pre zahraničných návštevníkov z krajín socialistického spoločenstva a samozrejme i z kapitalistických krajín. Určitý svoj podiel na prostitúcii a zneužívaní prostitútok, malo aj ŠTB. Táto tajná policajná zložka využívala prostitútky na svoje spravodajské hry.