ČSR 60. roky 20. storočia (52)
Zarábajú Slováci menej než Česi?
Mzdy - pohľad na svet socializmu. Človek by nepovedal, že slovenskí súdruhovia Slovákom "škrtili" výplatné pásky oproti Čechom. Prečo?
Určite si tí skôr narodení pamätajú na "krčmové reči", že Češi u nich doma zarábajú viac, ako my v rovnakých profesiách na Slovensku. Do pozornosti sa mi dnes dostalo video z youtube s názvom 'Slováci dostávajú menej než Česi (1968)' a to ma prinútilo napísať tento krátky fejtón. Reakcie ľudí z filmového: 'Vec verejná' mi v porovnaní s dnešnou dobou pripomína začarovaný kruh. A prečo kruh?
Pozor, zákruta! Motoristický rozhlasový magazín.
Magazín o cestovnom ruchu, motorizme a pre motoristov vysielaný Československým rozhlasom od roku 1962.
Po prvý raz 14. apríla 1962 zaznela zvučka magazínu o motorizme a cestovnom ruchu z bratislavského štúdia v Československom rozhlase. Od začiatku bolo ťažisko relácie zamerané predovšetkým na bezpečnosť cestnej premávky, ale aby vysielanie nebolo monotónne, zahŕňala i ďalšie stránky motorizmu a v tých časoch sa stala jednou z najpočúvanejších relácií Československého rozhlasu.
Otvorenie prvého obchodného domu PRIOR, Bratislava 1968
Architektonický návrh, podľa ktorého sa postavil obchodný dom PRIOR aj celé Kamenné námestie vytvoril architekt Ivan Matušík.
Obchodný dom Prior bol na Slovensku za socializmu takmer v každom meste (podobne, ako dnes sú takmer v každom meste markety a hypermarkety). Otvorenie prvého obchodného domu PRIOR v Bratislave sa uskutočnilo 20.11.1968 o šiestej hodine ráno a nápor kúpy chtivých bol taký veľký, že obchodnému domu musela pomáhať armáda a príslušníci verejnej bezpečnosti (polícia). Prišli štyri vojenské vetriesky (nákladné terénne vozidlo PV3S - valník), ktoré vytvárali pri vstupe do obchodu koridor. V prvý deň PRIOR navštívilo takmer 40 tisíc ľudí a nápor po ôsmej hodine ráno bol taký silný, že aj príslušníci verejnej bezpečnosti mali čo robiť, aby udržali koridor.V umiernenej podobe by sa tento nápor dal prirovnať dnešnému ošiaľu pri BLACK FRIDAY pred prvým otvorením hypermarketu . Stavba tohoto obchodného domu na tú dobu stála 100 miliónov korún. Okrem predajných plôch pre tovar, boli v ňom i prevádzky, ako strihová, zásielková služba,, elektroservis (určený predovšetkým pre elektrospotrebiče TESLA), kľúčová služba ... V obchodnom dome boli nainštalované prvé pohyblivé schody dodané z Juhoslávie (pre mnohých Bratislavčanov to bola senzácia, pretože nikdy také nič ešte nevideli). Za hodinu dokázali prepraviť 6000 ľudí. Primárnym cieľom tohoto obchodného domu malo byť odbremenenie preťaženej maloobchodnej siete v Bratislave.S budovaním tohoto typu obchodného domu sa v roku 1969 plánovalo aj v iných mestách (Trenčín, Košice, Komárno, Prievidza ...)
ZVS štábu velenia Varšavskej zmluvy Stred na území Československa
Podzemný komplex pre velenie vojsk Varšavskej zmluvy Stred na území Československa. Aké tajomstvo toto pracovisko skrývalo? A aké tajomstvo toto zariadenie skrýva dnes?
V bývalom Československu v érach obrannej infraštruktúry socialistického tábora (do tzv. socialistického tábora patrili vtedy všetky štáty dnes nazývanej, ako štáty východnej Európy - vtedajšie politické satelity Sovietskeho zväzu) bolo po celom jeho území vybudovaných pomerne veľké množstvo podzemných krytov (ľudovo nazývaných - bunkrov). Boli budované predovšetkým pre potreby armády a civilnej obrany a civilnej ochrany štátu. Kryty civilnej obrany slúžili, ako štábne riadiace podzemné pracoviská a kryty civilnej ochrany boli predurčené pre ochranu obyvateľstva pred zbraňami hromadného ničenia. Najväčší počet krytov civilnej ochrany bol vtedajšej Českej socialistickej republike - v mestách s vojenskými posádkami pozdĺž hraníc s Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou. Na Slovensku bolo krytov CO ako šafranu. Vojenskými krytmi disponovala každá vojenská posádka. Kryty boli systematicky budované na obranných vojenských teritóriách len za účelom velenia (pre potreby veliacich štábov, nie pre potreby úkrytu civilného obyvateľstva, alebo ako sklady vojenského materiálu, munície, zbraní, ako to radi tvrdia súčasní hľadači pokladov) pri hrozbách napadnutia zbraňami hromadného ničenia. Na území vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky sa v roku 1964 začal budovať výnimočný vojenský strategický objekt (podzemné zodolnené pracovisko) , ktorý bol v časoch socializmu jedným z najutajovanejším stavieb tohoto druhu v Československu. Aké tajomstvo toto pracovisko skrývalo? A aké tajomstvo toto zariadenie skrýva dnes?
Bratislava - Zlaté piesky
Ako sa spomína na staré dobré časy na zlatých pieskoch?
Bratislava - Zlaté piesky jazero, využívané pre Bratislavčanov, ako prírodné kúpalisko v mestskej časti Ružinov. Má šírku asi 400 metrov a hĺbku približne 30 metrov. Začiatkom 21. storočia bolo v blízkosti jazera postavené veľké nákupné centrum Shopping Palace. V areáli jazera sa konajú kultúrne a hudobné akcie, k najznámejším patrí MTV Disco TV a Uprising Reggae Festival. Areál Zlatých pieskov je najväčším rekreačno športovým strediskom v Bratislave. A ako sa spomína na staré dobré časy na zlatých pieskoch? Nuž asi takto.
Elektrifikácia Slovenska 1960 – 1993
Za socializmu bolo bežnou súčasťou rozhlasového vysielania informačná správa o energetickej situácii na Slovensku v ktorej sa vyhlasovali takzvané regulačné stupne.
Históriu elektrifikácie Slovenska môžeme zoradiť do štyroch období. Prvé obdobie približne do roku 1930 sa riešilo malými lokálnymi elektrárňami, ktoré vznikali primárne s podnikmi pre zabezpečenie ich výroby a elektrickú energiu poskytovali blízkemu okoliu. V druhom období (po roku 1930) sa začína z elektriny stávať obchodovateľná komodita a čoraz viac spoločností sa začína zapájať do obchodovania s týmto tovarom. Vznikajú špecializované elektrárenské spoločnosti. Organizačne sa výroba a distribúcia elektrickej energie sústreďuje do piatich regionálnych spoločností. Z nich v čase 2. svetovej vojny vznikajú Slovenské elektrárne (v roku 1942). Povojnové a socialistické obdobie Slovenska je charakteristické rozsiahlou industrializáciou na jednej strane, ale pomalým budovaním elektrárenských kapacít na strane druhej. Z elektriny sa stáva nedostatkový tovar a preto sa začína regulovať (preto si v prvých desiatich povojnových rokoch začína priemysel budovať svoje vlastné fabrické elektrárne). Za socializmu bolo bežnou súčasťou rozhlasového vysielania informačná správa o energetickej situácii na Slovensku v ktorej sa vyhlasovali takzvané regulačné stupne. Dodržiavanie regulačných stupňov bolo pre celý hospodársky sektor povinný. Pre uspokojenie rastúceho dopytu štát vybuduje tepelná elektráreň v Novákoch. Neskôr (koncom 50. rokov) sa začína i s budovaním prvej jadrovej elektrárne pri Jaslovských Bohuniciach (prvá Československá jadrová elektráreň A1). Elektráreň mala z dnešného pohľadu veľmi malý výkon, technológia výroby energie bola poruchová a preto bola bola v prevádzke len 5 rokov.
