RetroMánia

Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala, časť mzdy za prácu vykonávanú v rámci ich zamestnania vo väzenskom prostredí. Vo väzenských kantínach sa za ne mohli nakupovať hlavne potraviny a hygienické potreby. Finančné odmeňovanie a nákup v určených priestoroch väzníc stimuloval pracovný výkon odsúdených a pôsobil na ne výchovne. Zo svojej mzdy kryli odsúdení náklady na výkon trestu, uhrádzali škody a podporovali svoje rodiny. Časť mzdy sa im ukladala na vkladné knižky. Zároveň išlo o naplnenie jedného z ustanovení, prijatých v roku 1958 rezolúciou OSN ako Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami. Verejnosť s väzenskými platidlami do styku neprichádzala. Ojedinelo však tieto platidlá za brány väzníc unikli. Slúžili zvyčajne ako pamiatka na väzenské časy, alebo ako akási relikvia pre určité spoločenské postavenie v civilnom živote.

V období socialistického Československa išlo o maloobchodné predajne (TUZEX, podnik zahraničného obchodu, v ktorom sa predával tovar najmä z kapitalistických krajín). Táto obchodná sieť bola prístupná len občanom, ktorí disponovali takzvaným devízovým účtom. Boli to zvyčajne pracovníci z rôznych odvetví socialistického hospodárstva, s miestom výkonu práce v zahraničí (časť mzdy dostávali v zahraničnej mene, ktorá sa ukladala na ich devízové účty) a aktíva premieňali za takzvané odberné poukazy Tuzexu, ľudovo nazývané BONY, za ktoré sa domácemu obyvateľstvu aj cudzincom predával tuzemský alebo zahraničný rozličný tovar (bony neboli spätne zmeniteľné a platili iba na území ČSSR. V prvých rokoch existencie Tuzexu odberné poukazy platili len 3 mesiace. V 80. rokoch to bol už jeden rok.) .Tuzex predával najmä západný tovar, v menšej miere domáci tovar určený na export, a to najmä taký, ktorý inak bol v obchodnej sieti ČSSR nedostupný alebo nedostatkový. Predával sa podľa individuálnych požiadaviek zákazníkov. Slovo TUZEX je zrejme skratka slov „tuzemský export“. Existencia Tuzexu mala zaručiť, že valuty od obyvateľstva ako aj "devízových" cudzincov nakoniec získa štát. Napriek úspešnosti týchto maloobchodných predajní, Tuzex v 90.rokoch minulého storočia nakoniec zanikol.

Jasnovidec - okultista - prorok

Prvotriedna indická škola. — Zaručené výsledky. — Všetky nadprirodzené úkazy hravo predvediem. — Levitácia na počkanie. — Klince, sklo, meče hltám. — Proroctvá a určovanie osudov s 260% , istotou! SKORO ZADARMO!

— Príďte ihneď! Neobanujete! VEĽKÝ MÁG — YOGA

Uznajte, na takýto inzerát by nereagoval iba zaslepenec. Nuž, zašli sme si i my za Veľkým Mágom - Yogom o vyhlasujeme verejne, že je to obyčajný podvodník a šarlatán. Posúďte sami. Položili sme mu tieto otázky:
1. Kedy bude dokončená oprava OUŠPZ v Prokovciach, ktorú robí Okresný stavebný podnik v Gelnici, a nie a nie ju skončiť hoci školský rok je už predo dvermi?
2. Prečo už pol druha roka otáľa JRD Šamorín so zaslaním jahniatka, výhercovi súťaže „Nad mapou SSSR", ktorú usporiadal časopis Priateľ SSSR?
3. Ako je to možné, že Štátny majetok v Mikuláši dodnes nevyplatil učňom odmenu zo vykonanú prácu, hoci im to sľubuje už od februára tohoto roku?

Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná zarinčali.
— Chovajte sa, prosím, slušne, — napomenula ho dievčina. — Vedľa sa pracuje!
Tak ešte komandovať ma budete, čo?! — zreval už Palička a na čele mu vyskočilo žilo ako prst. — Radím vám ešte po dobrom, zavolajte riaditeľa! Lebo ak si pre neho pôjdem sám, zle sa to skonči, — gúľal očami oko tiger, — Hneď na začiatku vám hovorím, že sa odtiaľto nehnem, dokiaľ nedostanem to ľanové semeno.
Či ja môžem niekomu dávať ľanové semeno? — divila sa sekretárka. Keď však videla, že Palička so nehodlá uspokojiť s jej vysvetlením rýchlo dodala: — A nekričte na mňa, prosím. — Bojovala, oko so dalo. — Vrútite sa sem oko veľká voda a hneď ľanové semeno. Ani vás nepoznám.
Tok je to teda, vy ma nepoznáte, čo?! Vy neviete, že som Juraj Polička, predseda jé-erdé z Lehôtky?! A vy si myslíte, že som dobrý iba no to, aby ste si zo mňa robili šaška, však?! Ale ja vám dnes ukážem. — Zalovil rukami vo vreckách a hodil no stôl pred sekretárku ufúľaný list.
Čo je to? — skríkol.
List, šeplo tíško dievča, ktoré prešlo narýchlo do obrany.
A od koho? — dobiedzal Polička ďalej.
Od nás. — Veru od vás. A čo je v tom liste? Čítajte! — rozkazoval. — Ale všetko, i dátum o tú prípoviedku. No tak, bude to? — poháňal, lebo sa mu zdalo, že to akosi dlho trvá.
— No, list sme odoslali 15. februára... Vážený súdruh! Oznamujeme Vám, že ľanové semeno, objednané Vaším družstvom, bude dodané v prvej polovici marca. Využite priaznivého počasia a pripravte pole no siatie... A to je podpis nášho riaditeľa.
— To viem tiež. - zavrčal Poličko.
— A čo tuto, ďalej?
— No, to je toká agitácia: „Kto má republiku rád, učí sa ľan pestovať." to naše propagačné oddelenie.
— Vaše propagačné oddelenie ma čerta starého zaujíma, — prerušil ju surovo Juraj Palička. — Tak aby ste vedeli, využili sme priaznivého počasia i bez vašej agitácie o pripravili pole k sejbe ľanu, pretože sme verili, že nám to semeno doveziete.