ČSR 50. roky 20. storočia (23)
Ružomberok - Korytnica. Úzkorozchodná železničná trať.
Napísal(a) R.F.K.
V súčasnosti zrušená úzkorozchodná trať Ružomberok - Korytnica o rozchode 760 mm mala pôvodne spájať železnicou mesto Ružomberok a Banskú Bystricu. Oproti pôvodnému plánu bola trať postavená len v dĺžke 23,564 km z Ružomberka v smere Ružomberok - Biely Potok, Podsuchá, Liptovská Osada pozdĺž vodného toku Revúca cez Korytnickú dolinu až do kúpeľného mestečka Korytnica. Pravidelný železničný spoj v uvedenom smere sa započal od 5.6.1908. Železnica zabezpečovala okrem osobnej i nákladnú prepravu. Nákladná preprava bola predurčená k zvozu dreva z lesov na pílu v Ružomberku a reziva do ružomberských papierní. Osobná doprava zabezpečovala predovšetkým prepravu obyvateľov do práce a v sezóne pacientov do vtedajších Korytnických kúpeľov. Pravidelnými hosťami Korytnice boli i významní ľudia Uhorska a vysokí predstavitelia monarchie tej doby. Korytnicu navštívil aj cisár František Jozef.
Najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky (bývalej Československej republiky) kde sa stretávajú hraničné pásma Slovenska, Poľska a Ukrajiny sa nachádza obec Nová Sedlica. V období 2. svetovej vojny obec až v roku 1944 zaznamenáva príchod nemcov čo vyvolá evakuáciu jej obyvateľstva Mladí obyvatelia odchádzajú, ale veľa ich napriek nástrahám zostáva. 16. októbra 1944 obec oslobodzuje sovietska armáda. V povojnovom období najväčší rozmach rozvoja tejto obec sa zaznamenalo až v 50. rokoch 20. storočia. Vybudovala sa nová cesta, započala výstava nových rodinných domov a do obce bola zavedená elektrina (1959). Prvá autobusová linka sa datuje až od roku 1955 a rok na to sa vybudoval obchod s potravinami. Miestny rozhlas a prvý samospádny vodovod bol zavedený v obci roku 1961.
Šťastie príde v nedeľu - filmová veselohra natočená v roku 1958 režisérom Jánom Lackom rozpráva príbeh o troch priateľoch, notorických stávkaroch v lotérii Športka. Športka je ich svet. Svet v ktorom cez rýchle peniaze môžu ľahko dosiahnuť na svoje sny.
"Celý týždeň čakali na túto chvíľu. Po celý týždeň čakali ... že v nedeľu ... príde šťastie. Aj títo traja čakajú. Ak vyhrajú ... Emil si kúpi Jawu 250, Vrabcovi by stačil aj malý Pionier ... a Miško ... Miško, ak vyhrajú, vyberie sa na svoju veľkú cestu. Prečo by aj oni nevyhrali? Určite raz vyhrajú! Musia vyhrať! A možno to bude práve dnes, práve teraz ... v tejto chvíli ... hneď!", hovorí úvodný komentár filmu.
Myšlienka zaviesť v socialistickom Československu štátnu lotériu bola následne realizovaná v januári 1957. Herný plán výhier bol nasledovný:
- 16 prémií po 50 000 Kčs
- 16 výhier po 20 000 Kčs
- 32 výhier po 10 000 Kčs
- 128 výhier po 5 000 Kčs
- 160 výhier po 2 000 Kčs
- 800 výhier po 1 000 Kčs
- 1 600 výhier po 500 Kčs
- 16 000 výhier po 50 Kčs
- 320 000 výhier po 10 Kčs.
Mnohí z nás skôr narodených si pamätajú povinné prvomájové sprievody v uliciach našich miest a obcí v socialistickom Československu, kde z pouličného rozhlasu zneli zdravice hlásateľov, alegorické vozidlá sa predháňali so svojimi výtvormi, zneli posolstvá z fabrík a škôl, ktorých obsahom bolo velebenie socialistických výdobytkov a so sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, sa striedali s ľudovou a dychovou hudbou a s tým najlepšími pesničkami Karla Gotta, Heleny Vondráčkovej a Michala Davida. Iskry iskrili, pionieri salutovali a zväzáci a zväzáčky pochodovali v modrých košeliach s červenými kravatami s transparentami v rukách spievajúc pieseň sviatku práce. A za nimi sa valila robotnícka a roľnícka trieda na ktorej bolo občas vidieť, že už poniektorí z nich majú pod čapicou.
História Silvestrov Československej televízie 1953 - 1991
Napísal(a) R.F.K.
Veľká časť televíznych staníc na konci roka vysiela zábavné estrády, teda komponované a spravidla moderované pásmo scénok a piesní. V Československu bola táto každoročná záležitosť doménou vtedy jedinej, štátnej, Československej televízie. Po spoločenských zmenách, ktoré priniesol rok 1989, bola koncepcia silvestrovských televíznych estrád opustená a nahradená blokom zábavných programov.
V archíve ČT je zachovaná správa riaditeľa Karla Kohúta a I.Urbana z novembra 1953 , ktorá obsahuje plán vysielania na záver roka , kedy v priebehu posledných desiatich dní roku televízia vysielala šesťkrát, na Štedrý deň síce len popoludní od troch do piatej, ale zato na Silvestra od ôsmej večer až cez polnoc. Tak už v prvom roku existencie televízneho vysielania bola založená tradícia celovečerných televíznych estrád posledného dňa roka. Podstatnú časť Silvestra 1953 mali tvoriť tri hodinové bloky a dva polhodinové hudobné predely. Ako režiséri jednotlivých blokov, ktoré sa mali natočiť a zostrihať z filmových materiálov sú v správe uvedení - Elmar Klos, Václav Wasserman a Jiří Sequens. Roku 1959 bola ale odvysielaná veľká zábavné revue, pre ktorú napísal scenár Vladimír Dvořák a tiež ju spolu s Jiřinou Bohdalovou aj uvádzal. Nakoľko revue bola veľmi úspešná, objednalo si vedenie ČST u Dvořáka scenár pre Silvester 1960 a tým na televíznych obrazovkách na mnoho rokov zakotvil Dvořák čoby scenárista pojem televíznej zábavy. Silvestre v tej dobe boli vysielané naživo v posledných deväťdesiatich minútach starého roka (pretože sa nikdy nepodarilo dodržať stopáž), museli Dvořák s Bohdalovou vynechávať veľkú časť vlastného sprievodného textu a improvizovať.
