ČSR 50. roky 20. storočia (24)
Bujanovský tunel - železničný tunel medzi Margecanmi a Malou Lodinou na trati Žilina – Košice
Napísal(a) R.F.K.
V tomto historickom období to bol najdlhší železničný tunel v ČSR
Pri elektrifikácii na začiatku 50. rokov 20. storočia bola v ČSR započatá výstavba obojsmerného koľajového tunela popod vrch Bujanov (Čierna Hora – údolie Hornádu) v celkovej dĺžke trate 3 410.7 m. Tunel mal výrazným spôsobom urýchliť železničnú dopravu medzi Košicami a Žilinou (trať družby).
Zložité geologické podmienky, náročný terén i podcenenie prípravy znamenali predĺženie výstavby a odklad otvorenia celej Trate družby na predpokladaný termín otvorenia v roku 1952. Napokon tunel otvorili až 5. novembra 1955 (spolu s úsekom železničnej trate od smeru Margecany - Košice). Tunel bol budovaný rakúskou - belgickou tunelovacou metódou s nákladom 370 miliónov korún.
Ružomberok - Korytnica. Úzkorozchodná železničná trať.
Napísal(a) R.F.K.
V súčasnosti zrušená úzkorozchodná trať Ružomberok - Korytnica o rozchode 760 mm mala pôvodne spájať železnicou mesto Ružomberok a Banskú Bystricu. Oproti pôvodnému plánu bola trať postavená len v dĺžke 23,564 km z Ružomberka v smere Ružomberok - Biely Potok, Podsuchá, Liptovská Osada pozdĺž vodného toku Revúca cez Korytnickú dolinu až do kúpeľného mestečka Korytnica. Pravidelný železničný spoj v uvedenom smere sa započal od 5.6.1908. Železnica zabezpečovala okrem osobnej i nákladnú prepravu. Nákladná preprava bola predurčená k zvozu dreva z lesov na pílu v Ružomberku a reziva do ružomberských papierní. Osobná doprava zabezpečovala predovšetkým prepravu obyvateľov do práce a v sezóne pacientov do vtedajších Korytnických kúpeľov. Pravidelnými hosťami Korytnice boli i významní ľudia Uhorska a vysokí predstavitelia monarchie tej doby. Korytnicu navštívil aj cisár František Jozef.
Najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky (bývalej Československej republiky) kde sa stretávajú hraničné pásma Slovenska, Poľska a Ukrajiny sa nachádza obec Nová Sedlica. V období 2. svetovej vojny obec až v roku 1944 zaznamenáva príchod nemcov čo vyvolá evakuáciu jej obyvateľstva Mladí obyvatelia odchádzajú, ale veľa ich napriek nástrahám zostáva. 16. októbra 1944 obec oslobodzuje sovietska armáda. V povojnovom období najväčší rozmach rozvoja tejto obec sa zaznamenalo až v 50. rokoch 20. storočia. Vybudovala sa nová cesta, započala výstava nových rodinných domov a do obce bola zavedená elektrina (1959). Prvá autobusová linka sa datuje až od roku 1955 a rok na to sa vybudoval obchod s potravinami. Miestny rozhlas a prvý samospádny vodovod bol zavedený v obci roku 1961.
Šťastie príde v nedeľu - filmová veselohra natočená v roku 1958 režisérom Jánom Lackom rozpráva príbeh o troch priateľoch, notorických stávkaroch v lotérii Športka. Športka je ich svet. Svet v ktorom cez rýchle peniaze môžu ľahko dosiahnuť na svoje sny.
"Celý týždeň čakali na túto chvíľu. Po celý týždeň čakali ... že v nedeľu ... príde šťastie. Aj títo traja čakajú. Ak vyhrajú ... Emil si kúpi Jawu 250, Vrabcovi by stačil aj malý Pionier ... a Miško ... Miško, ak vyhrajú, vyberie sa na svoju veľkú cestu. Prečo by aj oni nevyhrali? Určite raz vyhrajú! Musia vyhrať! A možno to bude práve dnes, práve teraz ... v tejto chvíli ... hneď!", hovorí úvodný komentár filmu.
Myšlienka zaviesť v socialistickom Československu štátnu lotériu bola následne realizovaná v januári 1957. Herný plán výhier bol nasledovný:
- 16 prémií po 50 000 Kčs
- 16 výhier po 20 000 Kčs
- 32 výhier po 10 000 Kčs
- 128 výhier po 5 000 Kčs
- 160 výhier po 2 000 Kčs
- 800 výhier po 1 000 Kčs
- 1 600 výhier po 500 Kčs
- 16 000 výhier po 50 Kčs
- 320 000 výhier po 10 Kčs.
Mnohí z nás skôr narodených si pamätajú povinné prvomájové sprievody v uliciach našich miest a obcí v socialistickom Československu, kde z pouličného rozhlasu zneli zdravice hlásateľov, alegorické vozidlá sa predháňali so svojimi výtvormi, zneli posolstvá z fabrík a škôl, ktorých obsahom bolo velebenie socialistických výdobytkov a so sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, sa striedali s ľudovou a dychovou hudbou a s tým najlepšími pesničkami Karla Gotta, Heleny Vondráčkovej a Michala Davida. Iskry iskrili, pionieri salutovali a zväzáci a zväzáčky pochodovali v modrých košeliach s červenými kravatami s transparentami v rukách spievajúc pieseň sviatku práce. A za nimi sa valila robotnícka a roľnícka trieda na ktorej bolo občas vidieť, že už poniektorí z nich majú pod čapicou.
