sobota, 26 november 2022 10:19

Bohatí chudáci a chudobní boháči

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Časopis Roháč Časopis Roháč Časopis Roháč

V Sebehrabliach založili družstvo. Tejto udalosti sa začudovali blízki susedia i úrady v ďalekých mestách. To nie je možné! Nechcú tomu veriť. Pred niekoľkými rokmi sa Sebehrabliania sprisahali, že veru sa skôr jalová kobyla otelí, ako sa u nich založí družstvo. A zrazu, tu ho máš! V Sebehrabliach je väčšinové družstvo. Aj gazdovia zo susedného Smejkova sa prestali posmievať „trochárom" zo Sebehrabľov a len hlúpo pokyvujú hlavami. V ten slávnostný deň, keď volili družstevné predstavenstvo, hostili sa bravčovinou, darovanou od susedného družstva, o ktorej o týždeň vysvitlo, že bolo vlastne požičané, vtedy (naozaj len vtedy) sa dozvedeli, že budú o niekoľko týždňov sústreďovať dobytok, kone o ošípané do spoločných maštalí. Na druhý deň v dedine (vlastne v domácnostiach a vo dvoroch) začalo byť rušno. U predsedu Janka Liesku to vyzeralo ako u konského kupca alebo u pašeráka s koňmi. Že od neho v noci šikujú kone, tomu by sa človek ani tak nečudoval. Ale že za tisíc korún predá dobrého koňa, tomu sa čuduje aj mestský súkromný povozník. — Radšej tisíc korún, ako nič, — teší sám seba Janko Liesko a spokojne si šúcha ruky. U Števa Koniarika, člena správy, je zabíjačka. Len na kýho paroma zabil odrazu dve svine, barana, teľa, ba ešte aj husi. Inokedy by im to bolo stačilo na rok. — Však sme v družstve, nuž žime si po pansky, — vzájomne sa posmeľujú. Rudo Komenčok chystá hody. Pečienka z desať týždňových prasiat je výborná. Ale odrazu z piatich? Vzácny hosť musí čakať...

U Joža Matiošika statok ričí od hladu, smädu. Len jedna najlepšia dojnica je previazaná na druhej strane maštale. Leží si spokojne. Prečo by nie, veď ďateliny má plno nielen vo válove, ale aj pod sebou. V dome Štefana Suchého je ako po kare. Všade plno jediva i pijatiky, ale nikto sa do toho nemá. Už nevládzu... Nuž, uhádni, človek neznámy, čo so to deje v Sebehrabliach. Uhádnuť neuhádneš. Nakukni teda do niektorého domu a popočúvaj, povypytuj sa. Povedzme, do toho pri kostole. O reči tu niet núdze. Len škoda, že ťažko rozumieť tejto rodine. Hlava rodiny, starý Mendík, kričí pri rozprávaní rovnako, oko jeho zlostná chudá žena. Syn Tóno nijako nezaostáva zo svojimi rodičmi. Kričí aj za svoju málovravnú ženu. Ale dnes Tóno Mendík nepoznáva vlastnú ženu. Jazyk jej ide ako stará vyhladená trlica. — Ty taký a taký! Keby si bol  súci chlap. Už dávno náš chlapec mohol mat Pioniera. Nemusel by sa tlačiť do autobusu, keď ide do školy. A potom... podaktorí majú televízory a Spartaky. Prečo by sme my nemohli mat dve motorky! — čo mám robiť, anciáša tvojho... o nedobiedzaj stále... — ber prasce do vriec o chod ich predať. Dva razy sa obrátiš a chlapec má na motorku. — A veru by si mohol, — pridali sa k neveste Tónova mať. — Keď to robia druhí, — kývol plecom otec. — čo by sme aj my nie...?? A tak Tóno Mendík zavčas ráno vytiahol z chlieva dva bravce, dve svinky a šup s nimi do debničky. Java tristopäťdesiatka tak vrčí, že kvikot prasiat vôbec nepočuť. V Smejkove, hneď v prvom dome, kúpili tri prasatá. Sedemstopäťdesiat korún má Tóno Mendik vo vrecku. Len to jedno, bodaj bolo skapalo! Nie a nie predať. — Dvesto ti dám, „družstevník", — ponúka jeden Smejkovčan. — Radšej ho naspäť odveziem a upečiem ako za dvesto korún dať. Také prasa, — drží sa Tóno Mendík. Smejkovčan nepridal o preto Tóno urobil, čo bol povedal. Sadol na motorku o hybaj ho domov. Smutno ostalo prasiatku v debničke. Kolesá Javy skáču po skalnatej ceste a drevený vrchnák ho tlčie po hlave. Keď človeka bijú po hlave, osprostie. Lenže prasa nie je človek, nuž od toho tlčenia zmúdrelo. Nadvihlo rypáčikom vrchnák a šup! Jedným krokom je z debničky von. Urobilo pár kotrmelcov a krivkajúc zmizlo v lese. Len skyprené lístie ukazovalo cestičku, kade sa pobralo. Tóno Mendlk pred dedinou zastal. Poopraví trochu debničku, aby prasa cez dedinu nekvičalo. Ale čo to? Od prekvapenia sa mu rozšírili oči. Stratil prasa! Stratil prasa, stratil prasa... znelo mu v ušiach. A tu ho v núdzi napadla spásna myšlienka: — Pomodlím sa k svätému Antoničkovi. Ten mi musí pomôcť.Okrem toho, že je mojím patrónom, je aj patrónom stratených vecí. Nuž v mene božom ... sňal čiapku z hlavy, nič nedbal, že medzičasom začalo mrholiť a šepkajúc tichú modlitbu k svätému Antonkovi, obrátil motorku a pridal plyn. — Poďme, Antonko, prasa hľadať!

Neveril som Tónovi Mendíkovi, že práve keď prechádzal horou, že práve vtedy sao mihlo na kraji hory biele prasiatko. Uveril som až vtedy, keď mi ukázal prestrašené o zmordované prasiatko ležať v chlieve. — Hnal som sa za ním ako vlk. Spadol som, utekal a zase spadol, — vysvetľuje Tóno príhodu s prasaťom, ako by rozprával nejakú príhodu z bojišťa. — Doškriabal som so. Už som ho držal v ruke o znovu mi ušlo. Naostatok samé skočilo do jamy, z ktorej nevládalo vyskočiť a to bolo moje šťastie. Keď bolo treba sústreďovať roztatárený dobytok... ukázalo sa že sú Sebehrablania veľmi chudobní. Iba keby im bol niekto nazrel do peňaženky, do komínov, komôr a na pajdy, zistil by, že sú veru celkom zámožní. A tak teraz začínajú v družstevnom hospodárení ako zámožní súkromníci a chudobní družstevníci. Smejkovčania sa spokojne usmievajú. A čoby aj nie? Lacno kúpili a teraz čakajú, že budú draho predávať. Komu? Nuž najskôr samotným Sebehrabľanom. Lebo začať gazdovanie len s podpismi — je oj v družstve ťažko. Povráva sa po okolitých dedinách, že sa Sebehrable premenujú. Ukázalo so totiž na ich príklade, že nie všetky hrable k sebe hrabú, ale sú i také, čo hrabú od seba. A povedzte, kde inde možno nájsť bohatých chudákov, ktorí by boli súčasne chudobnými boháčmi? Len v takej dedine, kde si gazdovia myslia, že zbohatli, keď si preložili pudilár z jedného vrecka do druhého.

Zdroj: Časopis Roháč

Zobrazené 508 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

50. roky kolektivizácie

  • Žiť či nežiť.
    Žiť či nežiť. Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957. Čo som v ňom našiel? Čítajte: Kostlivec v prijímacej kancelárii záhrobí prezrel…
  • Bohatí chudáci a chudobní boháči
    Bohatí chudáci a chudobní boháči V Sebehrabliach založili družstvo. Tejto udalosti sa začudovali blízki susedia i úrady v ďalekých mestách. To nie je možné! Nechcú…
  • Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu
    Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala,…
  • Tuzex
    Tuzex V období socialistického Československa išlo o maloobchodné predajne (TUZEX, podnik zahraničného obchodu, v ktorom sa predával tovar najmä z kapitalistických…
  • Jasnovidec, okultista
    Jasnovidec, okultista Jasnovidec - okultista - prorok Prvotriedna indická škola. — Zaručené výsledky. — Všetky nadprirodzené úkazy hravo predvediem. — Levitácia na…
  • Všetko pre efektívnosť
    Všetko pre efektívnosť Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná…
Kam tě nezvou, tam se nehrň.

České přísloví

Keď chceš s vlkmi žiť, musiš s vlkmi viť.

Slovenské príslovie

Josef Škvorecký

Oldřich Lipský

Jak se řekne maďarsky důchodce? Uštván léty.

Josif Vissarionovič Stalin

 

ONLINE

Práve tu je 448 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 

Vojnové roky

  • Bratislava
    Bratislava Hlavné mesto Slovenskej Republiky Kto by to nevedel z nás Slovákov. O cudzincoch to už povedať nemožno. Ak sa spýtate…
 

Kolektivizácia

  • Prešovská pionierska železnica
    Prešovská pionierska železnica Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002 Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky…
 

Stagnácia

  • Móda Twiggy
    Móda Twiggy 60. roky boli obdobie kedy sa žena konečne dostala do popriedia a móda bola ako stvorená pe ženy. Na mužov…
 

Normalizácia

  • Bratislavský prístav
    Bratislavský prístav V roku 1981 sa má dokončiť kanál Rýn — Mohan — Dunaj. Dunaj sa tak stane súčasťou transeurópskej magistrály medzi…
 

Socialismus

  • Nové autobusy Karosa
    Nové autobusy Karosa Z TOVÁRENSKEJ HALY VYSOKOMÝTSKEJ KAROSY vyšiel 21. júla posledný autobus radu Š 11 (celkom ich vyrobili 26 669) a od…
 

Privatizácia

  • Čiernohronská železnica
    Čiernohronská železnica Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Železnica sa tiahne na trase Chvatimech – Hronec – Čierny…
 

Globalizácia

  • Bohatý, bohatší a ešte bohatší
    Bohatý, bohatší a ešte bohatší V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do…
 

Pripravované články

Zenit SSM

Zenit SSM

1600 hliadok RM sa v roku 1973 pričinilo o úsporu viac než 13 miliónov korún, zlepšovacie nápady predstavovali prínos 22 miliónov korún.

Bude publikované:
štvrtok, 23 máj 2024 08:00


Záhady jazier a riek

Záhady jazier a riek

Dno teplejšie ako povrch, alebo - blúdiaci Lobnor a záhada Čadského jazera. To všetko sa dozviete z tohoto retro článku zo 70. rokov minulého storočia.

Bude publikované:
sobota, 01 jún 2024 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.