ROČNÁ ŤAŽBA fosílnych palív dosahuje obrovské množstvá. Ako príklad uvedieme spotrebu ropy, ktorá v súčasnosti patri medzi najdôležitejšie energetické suroviny a „problém ropa", ako strašidlo obchádza celý svet. Od začiatku tohto storočia, keď ju v širšom rozsahu začali využívať, približne do roku 1975, sa na všetkých kontinentoch našej planéty spotrebovalo asi 48 miliárd ton ropy. Z toho asi dve tretiny pripadá na obdobie posledných 25 rokov. Ak k tomu pripočítame aj spotrebu uhlia a zemného plynu, tak celkové množstvo vo svete spotrebovanej energie v rovnakom období je v priemere o dvojnásobok väčšie ako energia, ktorá sa spotrebovala za celú predchádzajúcu existenciu ľudskej civilizácie. Na celom svete neustále ubúdajú zásoby fosílnych palív, a preto v záujme budúcich generácií, je potrebné s nimi racionálne hospodáriť a zároveň hľadať náhradné zdroje energie, medzi ktoré patri jadrová energia, vodík, slnečná a geotermálna energia a iné dnes málo známe zdroje energií. Takmer všetky druhy energetický.ch surovín sú priamo alebo nepriamo spojené s energiou slnečného žiarenia. V uhlí, rope a zemnom plyne máme v podobe uhlíka „zakonzervovanú" energiu slnečného žiarenia z dávnych geologických dôb. Za určitých okolností sa môžu telá odumretých rastlín alebo živočíchov nahromadiť na relatívne malom území a vytvoriť „ložiská", z ktorých zložitými biochemickými, fyzikálnymi a geologickými pochodmi v priebehu dlhých geologických dôb môžu vzniknúť súčasné ložiská uhlia, ropy alebo zemného plynu.
Za normálnych podmienok, pri dokonalom prístupe vzduchu, odumreté telá živočíchov a rastlín sa celkom rozpadnú, pričom sa uvoľní kysličník uhličitý, voda a iné látky. Ak sa tento proces rozkladu odohráva v prostredí bez prístupu vzduchu (napríklad vo vodnom prostredí) vznikne z odumretých rastlín rašelina a živočíchov hnilo-kal, ktoré sú prvými medziproduktmi pri vzniku uhlia a ropy. Uvoľni sa pritom voda, kysličník uhličitý, metán, sírovodík, organické kyseliny a iné a zbytok sa relatívne obohatí uhlíkom. Významnú úlohu pri rozklade tiel drobných živočíchov zohrávajú drobné anaerobné baktérie, ktoré odoberajú organickej hmote kyslík. Hromadením od-umretých tiel rastlín, drevín a morských živočíchov v morských zálivoch, lagúnach, pobrežných jazerách, deltách veľkých riek a barinách, ich zanáša - ním nepriepustnými vrstvami ílu, bahna, piesku, ich prehadzovaním a hnitím bez prístupu vzdušného kyslíka vznikajú postupne ložiská uhlia, ropy a zemného plynu, ktorý je súčasnou väčšiny ropných ložísk. Významnú úlohu v tomto procese má tlak nadložných hornín a teplota. Najmladším "uhlím" je rašelina. Obsahuje látky humusovej povahy. Vzniká v močiaroch jazerách, riečnych ramenách, deltách riek alebo v oblastiach s dostatočným množstvom vod ných zrážok, kde rastú machy a rašelinníky. Takéto miesta nazývame rašeliniská. Rašelina obsahuje asi 60 % uhlíka, 30 až 35 % kyslíka a len veľmi zriedka sa používa ako palivo. Z pradávnych rašelinisk pod váhou nadložných sedimentov, pôsobením teploty a tektonických tlakov a ďalšími procesmi môžu vzniknúť rôzne druhy uhlia. Dôležitú úlohu zohráva čas a obsah uhlíka v organickom zbytku. Čim je väčší obsah uhlíka, tým je uhlie kvalitnejšie.
Spravidla podľa veku rozlišujeme dva hlavné druhy uhlia — čierne a hnedé. Čierne uhlie je obyčajne staršie a vzniklo v karbóne alebo v perme, kedy rástli veľké prasličky, plavúne a kaprade. Hnedé uhlie je mladšie a vzniklo v období treťohôr. Toto konštatovanie neplatí však pre všetky ložiská čierneho a hnedého uhlia na svete. Čierne uhlie obsahuje asi 80 až 90 % uhlíka a je uložené vo väčších hĺbkach, hnedé uhlie má 65 až 75 % uhlíka a jeho sloje sú uložené plytšie pod zemským povrchom. Najkvalitnejším čiernym uhlím je antracit, ktorý obsahuje až 95 % uhlíka a má výhrevnosť okolo 35 000 megajoulov. Najhorším uhlím je lignit ktorý obsahuje okolo 60 % uhlíka s výhrevnosťou okolo 10 500 megajoulov. Ložiská čierneho uhlia sa u nás dobývajú v ostravsko-karvínskom revíri, v okolí Kladna a Plzne. Najväčšie ložiská hnedého uhlia sú v severných Čechách, Handlovej, Novákoch, Modrom Kameni a na Morave. Z uhlia možno destiláciou vyrobiť aj kvapalné a plynné uhľovodíky. Podobné procesy prebiehajú aj vo vrstvách zemskej kôry. Pri vzniku ložisk ropy a zemného plynu musia byt odumreté telá malých morských živočíchov rýchle zakryté hrubými vrstvami bahna, ílov alebo pieskov, ktoré organickú hmotu dobre izolujú od okolia, hlavne od vzdušného kyslíka. Vhodným prostredím pre vznik ropy boli pradávne morské zálivy alebo vodné zátoky oddelené hrádzami od okolitej pevniny.
Takmer všetky ložiska ropy na svete sú viazané na usadené (sedimentárne) horniny morského pôvodu. Dobrým "konzervačným" prostriedkom bola slaná morská voda, ktorá je sprievodným znakom prevažnej väčšiny ropných ložisk. Objavovanie ložisk ropy a zemného plynu, ktoré sú často uložené vo veľkých hĺbkach, je zdĺhavý proces. Nezaobíde sa bez dokonalej prístrojovej a vŕtacej techniky a nie vždy sa skonči úspešne. Na území našej republiky, okrem malých ložisk ropy na južnej Morave a západnom Slovensku, sa nevyskytujú väčšie ložiská ropy a zemného plynu, a preto takmer celú domácu spotrebu zabezpečujeme dovozom zo Sovietskeho zväzu. V súčasnej dobe sa na všetkých kontinentoch našej planéty využíva asi 22 000 ložisk ropy a zemného plynu. Podľa štatistických údajov asi 80 % svetovej ťažby ropy a zemného plynu pochádza z kontinentálnych ložísk, ostatných 20 % sa ťaží v okrajových častiach svetového oceánu. Skoro polovica svetovej ťažby ropy pochádza z krajín Stredného východu a Severnej Afriky. Medzi najväčších svetových producentov ropy patri Sovietsky zväz (16,4 %). USA (15,6 %), Saudská Arábia (14,6 %), Irán (10,8 %) atď.
Zdroj: Časopis Elektrón.
