RetroMánia

Pulty obchodov síce ani zďaleka neponúkali taký rozličný tovar ako dnes, ale čo sa dalo robiť. Buď boli preplnené vecami, ktoré nikto nechcel, alebo boli poloprázdne, pretože atraktívny tovar bol hneď vypredaný. Mnohé výrobky existovali len v jednom či niekoľkých málo variantách. Ale čo sa týka potravín, bol ich dostatok a vo veľmi dobrej kvalite. Novinkou bola napríklad automatická predajňa potravín v Bratislave. Či sa osvedčila, alebo nie sa dozviete z pripravenej video ukážky slovenskej televízie Noc v archíve. Ak sa dnes vyberiete na trh s ovocím a zeleninou, určite vás neprekvapí cena, ktorá sa od stánku k stánku líši. A ako to bolo za socializmu, keď všetko a všade stálo rovnako? Napríklad liter polotučného mlieka stálo v Bratislave i Prahe rovnakých 2 Kčs. Dnes možno len nostalgicky spomínať na cenotvorbu, ktorú stanovoval štát a tú dnešnú, ktorú stanovuje trh.

Avšak rozdiel, ktorým prešiel predaj za viac ako 20 rokov, je priepastný. Zoznam tovarov v potravinách mal v roku 1989 približne 30 000 položiek. Nealkoholických nápojov bolo asi 34 druhov, vrátane 4 sirupov (ovocný, jablkový, lesná zmes a záhradná zmes), 3 druhy džúsov, kofola, 0.25 l fľaše Coca-Coly za 4,20 Kčs. V Československu sa napríklad v oblasti konfekcie látky nevyrábali podľa potreby trhu, ale vyrábalo sa na základe dlhodobých plánov, ktorým sa hovorilo päťročnice. Ak bolo treba minúť čiernu niť, plietlo sa do času, kým z pletacieho stoja nevyšlo posledné vlákno s čiernou niťou a plán bol splnený. Najčastejším socialistickým materiálom bol chemlon, umelý hodváb a tesil. Určite si pamätáte na tesilky, ktoré nás naše mamy nútili nosiť pretože rifle boli nedostatkovým tovarom a socialistický trhu na to začal reagovať už keď bolo neskoro. V obchodoch bol veľký nedostatok detského oblečenia. Ak si chcela mladá mamička odlíšiť svoje dieťa od tých ostatných detí v škôlke, musela si pekne krásne sadnúť za svoj šijací stroj a ušiť niečo pekné pre svoju ratolesť zo strihu, ktorý získavala z módnych časopisov, akým napríklad bola Burda. No horšie, ako v Československu boli na tom Poliaci. Tam sa doslova pašovalo detské oblečenie, nie len pre kojencov, ale aj pre deti do predškolského veku. A napríklad už keď sme pri detskej téme, kúpiť kočík, takzvanú buginu (sediace dieťa) v tej dobe bolo takmer nemožné a tak sa deti vozili do "vysokého" veku v hlbokých kočíkoch. A kočíky pre dvojčatá? Tak to bola zelená na semafóroch pre domácich kutilov.

Na strane druhej ak porovnáme kvalitu napríklad u potravín, alebo iných výrobkov (teda okrem elektroniky a áut) bola oproti dnešným tovarom vyššia. Tričká boli ozaj z bavlny, šatky z hodvábu, topánky z kože, nábytok z dreva, sklenené fľaše na mlieko, na pivo, malinovky (bez ftalátov), takmer žiadne igelitky a žiadny Fast food, žiadne nebezpečné potraviny, nebezpečné hračky a prášky na pranie, ktoré vyperú aj nevyprateľné! Mäsové výrobky boli ozaj z mäsa. Len si pre zaujímavosť prečítajte koľko percent mäsa je na hociktorom výrobku (teda pokiaľ nekupujete napríklad celé kura, alebo zadné bravčové stehno). Mlieko keď skyslo, tak bolo z neho kyslé mlieko a kurčatá boli akési malé, nie ako tie terajšie rýchlorastúce hybridy. Aj paradajky, paprika, cesnak, a iná zelenina mala lepšiu chuť, ako dnes. Na pultoch vyzerajú ako maľované, len keď sa do toho zahryznete, tak všetko chutí akosi rovnako. Neboli to výpestky z umelých svetov, ktoré videli zem len z lietadla (a to len pri preprave). Textil sa dokonca nerozpadol po treťom vypraní. Ani topánky ste si nemuseli kupovať tak často ako dnes. Aj chladnička vám akosi vydrží len dva záručné roky. Nie ako tá, mojej babičky, ktorá si pamätala Gottwalda, keď šla bez prestávky 30 rokov. Je jasné, že vývoj ide dopredu aj u chladničiek, ale nemali by sme si kupovať nové len preto, že nám tá "nová" odišla už po troch rokoch. A ak si napríklad kupujete pánske poltopánky musíte si pozorne pozrieť či sú určené aj do dažďa, alebo nie, inak budete chodiť v mokrých ponožkách. Za socializmu to bolo iné. Keď ste si kúpil topánky, chodil ste v nich 5 rokov. A jediné čo potrebovali bolo - občas ich umyť a nakrémovať.

Ono každá doba má to svoje PRE a PROTI. Len keby sme sa dokázali vždy z minulosti poučiť a neustále si všetci navzájom dokázali zvyšovať svoju životnú úroveň. Každodennou kvalitou života, kvalitou medziľudských vzťahov, kvalitou práce a mali k sebe tak, akosi bližšie. Ako tomu bolo za starých dobrých čias.