streda, 06 február 2013 12:33

Prešovská pionierska železnica

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
maletka U47.002 maletka U47.002 psoz.ic.cz

Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002

Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky na prešovskej pionierskej železnici. Zamysleli ste sa niekedy nktorom žijete, vzniklo (á bolo nad tým, čo za vášho života v meste, v módne povedané, hitom) a čo v priebehu niekoľkých rokov zaniklo, zmizlo v nenávratne - aj keď pri svojom zrode si robilo nádej dožiť sa najmenej roku 2000? Na mysli máme rôzne zariadenia; objekty, inštitúcie a pod. Nespomínate si? Pripomenieme vám to. Píše sa 20. september 1958... Vyše 6000 dlaní nadšene tlieska; keď sa ostrie čakanu zahryzne do zeme. Hrudy vykopanej hliny oznamujú a potvrdzujú, že výstavba pionierskej železnice Prešov - Sigord sa začala.

"Dávna túžba prešovských pionierov sa stáva skutočnosťou. Pioniersku železnicu vybudujú v rámci akcie Z a na jej výstavbe sa bude podieľať nielen mládež, ale aj občania mesta. Jej trasa dlhá 12 km, povedie po terajšej úzkokoľajke lesnej železnice Prešov - Sigord, ktorá sa toho času nepoužíva," píše sa v Prešovských novinách z 23. septembra 1958. Dovoľte teraz, vážení čitatelia, malú exkurziu do minulosti.

V roku 1803 postavil Hlavný banský úrad v Solivare na Zlatej Bani vodné stavidlo, ku ktorému v rokoch 1819-1921 pribudoval plavebný kanál s dĺžkou 18 km. Kanál slúžil na splavovanie palivového dreva zo Zlatej Bane do drevoskladu v Solivare. Plavebný kanál bol hlboký asi 80 cm a jeho dno, vyložené hladkými opracovanými kameňmi, bolo široké asi 30 cm. Od dna sa kanál k povrchu rozširoval na 80 cm. Trasa kanála viedla zo Sigordu pozdĺž potoka Delňa a pri obci Kokošovce odbočila ponad obec smerom na Solivar.Z umelej hrádze v Zlatej Bani sa v čase splavovania vypúšťala voda do splavného kanála a drevo sa tak dostavalo do drevoskladu v Solivare. Plavenie dreva sa vykonávalo na jar a v jeseni, keď bol dostatok vody.

V roku 1916 bol plavebný kanál zrušený, preto že sa začali prípravné práce na výstavbu lesnej železnice Prešov - Sigord - Zlatá Baňa - Pusté Pole. Lesná železnica, ktorej výstavba oficiálne začala v roku 1918, slúžila až do roku 1954, keď ju ako nerentabilnú zrušili. Došlo k tomu po postavení pevnej cesty Solivar - Zlatá Baňa. Zvršok železnice ostal nevyužitý..: až do času, kým sa nezrodil nápad premeniť túto bývalú lesnú železnicu na železnicu pioniersku.

Po slávnostnom výkope práce na výstavbe železnice, “ktorá mala slúžiť nielen pre radosť a polytechnickú výchovu pionierov a mládeže, ale jej celoročná prevádzka aj pre dopravu pracujúcich z okolitých obcí” (Prešovské noviny z 23. septembra 1958), sa začali na plné obrátky. Stavebný ruch zavládol nielen pri Šváboch, na stavbe malej čakárne a stanice, ale aj na Sigorde. Nie na výstavbe konečnej stanice, ale na stavbách rekreačných chát. V mnohých prešovských závodoch prišli na to, že po dostavaní železnice rekreačné zariadenia bude možno využívať po celý rok a dostať sa k nim nebude problémom. Medzi prvými, ktorí na Sigorde začali stavať, boli prešovské Pozemné stavby...

"...a tak stavbári začali s budovaním zeleného predmestia Prešova. Na jar prídu ďalší a ďalší a o rok-dva tu vyrastie celé stredisko rekreačných a oddychových zariadení.. Prešov sa má na čo tešiť..” (Prešovské noviny zo 14. októbra 1958).

Práce na výstavbe železnice s nepoľavujúcim elánom pokračovali aj v roku 1959. Už v máji tohto roku bolo namontovaných 1968 m trate a do konca júna boli ukončené práce na úseku dlhom skoro 3 km. Pionierska železnica sa stala stavbou mladých.

Pri obci Dulova Ves bol zriadený stanový tábor s 90 stanmi a každých 14 dní tu v čase prázdnin prichádzal nový turnus študentov a študentiek z prešovských škôl. V každom turnuse bolo 160 mladých ľudí.

Brigádnici pracovali na úprave trate medzi obcou Dulova Ves a Kokošovce. Odstraňovali zvyšky starej úzkorozchodnej trate, rozkopávali jej spodnú časť, budovali nové násypy, odvážali hlinu, kopali a upravovali priekopy...

"...veselo je v stanovom tábore. Brigádnici zo IV. JSŠ; zdravotnej školy a z hospodárskej školy sú ľudia dospelí. Na stavbe pracujú na dve smeny. Po šiestich hodinách. Zvyšok dňa trávia v tábore.

Iní hrajú volejbal, iní sa venujú futbalu, iní robia práve nástenné noviny, ďalšia skupina sedí pri harmonike a spieva. Ktorási z dievčat odišla až k potoku a živo gestikuluje, nacvičuje báseň od Hviezdoslava pre večerný program a len kúsok ďalej skupina dievčat sa dala do tanca. Tiež na táborový program. Tešia sa naň všetci.

A v náčelníckom stane sedí V. L. zo IV. JSŠ, ktorý tu má pedagogický dozor a zostavuje hlásenie.

Vyše 50 000 hodín odpracovali na stavbe pionierskej železnice mladí. Do konca roka pribudnú ďalšie tisíce..." (Prešovské noviny z 1. septembra 1959).

S myšlienkami na malú železnicu sa nežilo iba na brigádach, ale aj vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže v Prešove. Tu sa pod vedením inžiniera G. na svoje budúce "zamestnanie” pripravovalo 40 žiakov a žiačok prešovských škôl. Schádzali sa dvakrát týždenne s cieľom zvládnuť organizáciu vlakovej dopravy, zoznámiť sa s návesnými predpismi, technickými železničnými a komerčnými prácami, ako je výdaj a príjem batožiny, výdaj cestovných lístkov, ako aj s mnohými inými prácami, ktoré musí ovládať každý, kto chce robiť sprievodcu, výpravcu, výhybkára, náčelníka stanice... To, čo sa naučili v učebni a na modeloch, to si overovali v praxi - na prešovskej železničnej stanici. Uskutočňovali križovanie vlakov, posun, odstavovanie vozňov, zostavovanie súprav a pod.

"... prejde niekoľko týždňov a malý vláčik sa vydá na svoju prvú cestu. U včasné odchody, bezpečnosť prepravy, o príjemné cestovanie sa budú starať pionieri a pionierky v tmavomodrých uniformách..." - napísali Prešovské noviny 11. apríla 1961.

A kým mladí vnikali do nepostrádateľných "tajov'' železničnej dopravy; v prešovskom depe -, od roku 1960 - čakala na svoju prvú a slávnostnú jazdu naftová lokomotíva o sile 120 koní. Dostala meno Partizánka (vtedy viac ako módne meno) a do majetku vtedajšieho mestského národného výboru ju dodalo veliteľstvo železničného vojska z Prahy. Prešovskí pionieri máli za túto lokomotívu, ako protihodnotu nazbierať 50 ton kovového šrotu, ale z vďaky a radosti (vtedy sa o tom tak písalo) prijatí záväzok (v mene pionierov ho pravdepodobne prijal Dom pionierov a mládeže), že nazbierajú a kovohutám odovzdajú nie 50, ale 100 ton šrotu: či záväzok bol splnený, to už mi nie je známe, ale nakoľko sa vtedy všetky záväzky nielen plnili, ale aj vysoko prekračovali (napríklad päťročnica bola splnená za necelé štyri roky a i presné odchody vlakov boli plnené na 120 %), je pravdepodobné, že kovohuty na šrot nečakali zbytočne. Na svoju veľkú chvíľu čakali aj vozne, aj tie boli v Prešove už v roku 1960.

Pionierska železnica

A ten deň s veľkým D sa zrodil 17. júna 1961, kedy bola otvorená prevádzka pionierskej železnice prvej a druhej etapy. Oslava prvej jazdy začala o 14. hodine na stanici v Šváboch, kde k prítomným prehovoril aj zástupca ministerstva spojov a pokračovala v Kokošovciach (v tom čase na "konečnej" stanici) slávnostným popoludním, na ktorom vystúpili súbory LUT, pionierska a vojenská dychovka. Na programe boli aj rôzne športové súťaže. Do Kokošoviec v ten deň premávali autobusy MHD.

Dokončenie výstavby pionierskej železnice sa už nestretlo s takou slávou a nadšením. Bolo to niečo, čo muselo prísť, na čo sa čakalo - akože po nedeli príde pondelok...

Dnes by vás na konečnú nedoviedli ani koľajnice, nie to vláčik. Vo viacerých “pomazaných" hlavách sa jedného dňa mozgové závity vyrovnali, stali sa z nich korbáče, ktoré z mozgov vyhnali všetky šedé bunky mozgová... A potom prázdne hlavy vydali rozhodnutie železnicu - vraj pre nerentabilnosť (akoby už spočiatku nebolo jasné, že železnička nikdy rentabilná byť nemôže) zrušiť, koľajnice odstrániť a jej trať premeniť na turistickonáučný chodník... Tak vzdali česť poctivej a nadšenej práci robotníkov, študentov, učiteľov a vôbec všetkých, ktorí priložili ruku k dielu.

Pionierska železnička v Košiciach premáva do dnešných dní, na prešovskú železničku ostali iba spomienky - aj to len u tých starších. Tí mladší možno ani nevedia, že železnička existovala a že ich mohla zaviesť nielen na Sigord, ale aj do 21. storočia.

Parná lokomotíva u47022

Moje prvé zastavenie je pri podstavci v rušňovom depe v Prešove. Stojí tu historická parná lokomotíva U47.002. Je to jediné vozidlo, ktoré sa z tejto železnice v Prešove zachovalo. Lokomotíva bola vyrobená v Nemecku roku 1911 (2788/1911) firmou Hohenzollern A.G. fur Lokomotivbau Dusseldorf pre úzkorozchodnú srbskú trať Čuprija - Ravna Reka spájajúcu uhoľné bane a hlavnú trať. V roku 1921 sa dostala na jindřichohradeckú úzkokoľajku. V roku 1959, keď pre jindřichohradeckú úzkokoľajku boli vyrobené nové moderné dieselelektrické lokomotívy TU47 bola prevezená do Prešova na vznikajúcu pioniersku železnicu.

Lokomotívu volali Malletka a je technickou lahôdkou. Ide o tzv. členenú lokomotívu systému Mallet, nazvaného podľa svojho francúzského vynálezcu a konštruktéra. Má usporiadanie náprav B B. Dosahuje maximálnu rýchlosť 35 km/h. Hmotnosť lokomotívy v službe je 28t a výkon parného stroja je okolo 300 koní. Parný stroj združený štvorválcový, rozvod Heusinger. Tlak pary v kotly 14 kg/cm3. Priemer spriahnutých kolies 800 mm. Objem vodojemu/objem zásobníku na uhlie: 7m3/3,5m3. Keďže táto lokomotíva sa používala predtým na trati ČSD je ťažšia, silnejšia a rýchlejšia ako lokomotívy pre lesné železnice.

Stanica pionierskej železnice v Prešove

Stanica bývalej pionierskej železnice sa nachádzala v mestskej časti Prešova Šváby na Pionierskej ulici. Budova existuje dodnes a vlastní ju .... Aj dnes budí dojem staničnej budovy. Koľajisko bolo definitívne zlikvidované asi v polovici 80-tych rokov 20. storočia. Môj bývalý kolega z práce spomína, ako sa v detstve (koniec 70 -tych alebo začiatok 80-tych rokov) tajne vozili na drezíne, ktorá bola zaparkovaná na koľajisku už nepoužívanej železnice. Za stanicou stálo aj niekoľko vozňov, ktoré zobral niekto pri definitívnom rušení koľajiska preč (viď. tabuľka). Predpokladám, že mohlo ísť o dva motorové vozne M21.003 a M21.004, používané do roku 1962 na jindřichohradeckej železnici a prevezené do Prešova na pioniersku železnicu. Jeden vozeň bol asi neskôr, možno v 80-tych rokoch, prevezený do Č.Balogu a jeden do Nitry. Okrem týchto dvoch vozňov tam pravdepodobne stál osobný vozeň, prerobený zo starého vozňa električky pochádzajúcej z Bohumína. Koľajnice pri bývalej stanici teraz nájdeme iba v plote.

 

Historické etapy

1. Etapa - lesná železnica (1917 -1954/5)

Povolenie k prípravným prácam vydalo uhroské ministerstvo obchodu pre lesný úrad v Soľnohrade pod č.74648/III/1913 v roku 1913. Politická obhliadka sa konala 14.9.1915 č.j. 52692/III/915, rozhodnuté o obhliadke 31.1.1916. Stavebné povolenie bolo vydané 31.1.1916 (68396/III/915).

Trať Prešov - Pusté Pole bola vybudovaná od 21.júla 1916 do 25. decembra 1917

Stavba bola zadaná stavebnému podniku Halasz s spol. v Užhorode. Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v Solivare požiadalo vojenskú správu v Košiciach o pridelenie vojnových zajatcov pre stavebnú firmu, ktorá nebola schopná stavbu realizovať pre nedostatok robotníkov. Na základe spomínanej žiadosti bolo podnikateľovi Halaszlovi pridelených 200 vojnových zajatcov namiesto žiadaných 500.

Do práce nastúpili v máji roku 1917. Ich pomocou bola stavba lesnej železnice dokončená. Kolaudácia sa konala 8.11.1917. Technicko-policajná skúška prebehla 21.12.1917. Povolenie k prevádzke bolo vydané 21.12.1917 (č.j.92980/III/917). Železnica slúžila na zvoz dreva zo Slanských vrchov. Nahradila plavebný kanál, ktorým sa predtým (1821-1916) drevo splavovalo. Vlastníkom trate bolo Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov Solivar.

Názov trate: Delnianská lesná železnica

Parametre trate:

Rozchod trate bol 760 mm. Koľajnice 12 kg/1m (dĺžka 9 m alebo 8 m). Výška koľajníc 80 mm. Dĺžka oblúkových koľajníc je 8,85 m – 8,93 m.

Styky sú protiľahlé, spojené obojstranne uhlovými spojkami s 4 skrutkami. Koľajnice sú pribité na podvaloch 2 klincami. Podvaly sú dubové – 1.4; 1,50 x 0,12 x 0,14 m. Rozdelenie podvalov priemerne 70 cm, pri styku 36 cm.

Štrkové lôžko - široké: 1,80 m, hrubé: 20 cm, štrk tlčený.

Max. spád trate 66 promile. Min. polomer oblúkov 50 m. Šírka koruny 2,6 m.

Trakcia - parná.

V období 1916-18 bolo postavených 17,134 km (Prešov -Pusté Pole) trate.

V roku 1927 bolo udelené povolenie na predĺženie trate o 3,190 km. Politická obhliadka prebehla 5.4.1927.

K 05.1928 sa uvádza celková dĺžka koľají 25.845,9 m. Hlavná trať 20.367,9 m + odbočky 3.233,0 m + stanice.

V roku 1937 - 24,23 km.

V roku 1941 - 22,31 km.

K 31.12.1954 - koľajová dĺžka 23,203 km, stavebná 21,742 km, prevádzková 21,094 km.

2. Etapa - pionierska železnica (1958 - 1969).

Zrodil sa nápad premeniť zrušenú lesnú železnicu na pioniersku. V roku 1958 sa začalo s obnovou trate. Medzi tým došlo k zrušeniu časti trate, ktorá viedla zo železničnej stanice v Prešove na Šváby (dôvodom bola plánovaná trolejbusová trať k ZVL postavená v roku 1964, ktorá by mala úrovňové kríženie so železničnou). Zrušila sa aj vetva k drevoskladom v Solivare. Na Šváboch sa vybudovala železničná stanica, tam pionierska železnica začínala. Tiež sa urobila prekládka časti trate, ktorá prichádzala k stanici na Šváboch. Oficiálne otvorenie pionierskej železnice sa konalo 17.6.1961. Trať sa skrátila aj v hornej časti. Po otvorení mala iba 8,2 km. Neskôr (1963) bola predĺžená o 2 km do zast. Hradová a v roku 1964 bola dokončená na konečnú dĺžku 11,3 km. Končila na Sigorde, kde v tom čase začala vznikať rekreačná oblasť. Pri stavbe trate sa prestavali všetky mosty, pôvodné mosty mali síce murované opory, ale mostovky boli drevené. Tiež sa úplne prestavala stanica v Kokošovciach a zmenilo sa aj jej výškové usporiadanie, vznikol tam proti spád. Od roku 1965 na trati jazdili iba motorové vozne M21.0.

Pionierska železnica bola v roku 1969 zrušená. Ešte nejaký čas sa uvažovalo o obnovení prevádzky, ale nakoniec došlo v asi v roku 1974 k likvidácii železničného zvršku a k rozoraniu trate v poliach.

Zdroj (vrátane fotografického materiálu): Petrova stránka o železniciach
veterány.eu



Košická detská železnica

Zobrazené 30518 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

1 komentár

  • imik nedeľa, 11 máj 2014 16:13 Napísal(a) imik

    Vo Vasej informacii je zmienka, ze v roku 1969 bola zrusena Pionierska zeleznica. Chcem vediet akym organom a spisovym materialom k tomu doslo. Dalej uvadzate, ze sa tam nachadzal turisticko naucny chodnik, ale o nicom takom neviem. Teleso Pionierskej zeleznice sa uziva ako orna poda. Prosim o zodpovedanie tychto otazok.

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

50. roky kolektivizácie

  • Žiť či nežiť.
    Žiť či nežiť. Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957. Čo som v ňom našiel? Čítajte: Kostlivec v prijímacej kancelárii záhrobí prezrel…
  • Bohatí chudáci a chudobní boháči
    Bohatí chudáci a chudobní boháči V Sebehrabliach založili družstvo. Tejto udalosti sa začudovali blízki susedia i úrady v ďalekých mestách. To nie je možné! Nechcú…
  • Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu
    Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala,…
  • Tuzex
    Tuzex V období socialistického Československa išlo o maloobchodné predajne (TUZEX, podnik zahraničného obchodu, v ktorom sa predával tovar najmä z kapitalistických…
  • Jasnovidec, okultista
    Jasnovidec, okultista Jasnovidec - okultista - prorok Prvotriedna indická škola. — Zaručené výsledky. — Všetky nadprirodzené úkazy hravo predvediem. — Levitácia na…
  • Všetko pre efektívnosť
    Všetko pre efektívnosť Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná…
Kam tě nezvou, tam se nehrň.

České přísloví

Keď chceš s vlkmi žiť, musiš s vlkmi viť.

Slovenské príslovie

Josef Škvorecký

Oldřich Lipský

Jak se řekne maďarsky důchodce? Uštván léty.

Josif Vissarionovič Stalin

 

ONLINE

Práve tu je 179 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 

Vojnové roky

  • Sovietske piesne
    Sovietske piesne Sovietske piesne z druhej svetovej vojny a tesne po nej sú určite nezabudnuteľným pojmom, ak ste ich už niekedy počuli.…
 

Kolektivizácia

  • Elvis a Československo
    Elvis a Československo 8. januára 1935 v meste Tupelo, štáte Missisippi sa zrodila legenda. Legenda Rock´n´Rollu, Elvis Aaron Presley. Zaujímavosťou je, že bol…
 

Stagnácia

 

Normalizácia

  • Čimčarara, čim čim čim
    Čimčarara, čim čim čim Rečňovanky, veršíky pre deti od Ľudmily Podjavorinskej Vstalo slnko z poza hory, po nebíčku kráča, ide budiť včielku, lienku na…
 

Socialismus

  • Ako sa správne obliekať
    Ako sa správne obliekať VIETE, ŽE aj šaty a bielizeň môžu spôsobovať podráždenia až ochorenia kože? Na kožu nepriaznivo pôsobí buď samotná tkanina alebo…
 

Privatizácia

  • Retro pohľad na ČSD
    Retro pohľad na ČSD V tomto článku poodhalíme, ako vyzerali železnice, železničné stanice, vlakové nástupištia, samotné vlaky a všetko čo súviselo s prepravou po…
 

Globalizácia

  • Video, ktoré rozplakalo celý svet
    Video, ktoré rozplakalo celý svet. Video o tom, aký jednoduchý a aký emocionálny môže byť pohľad na náš všedný každodenný…
 

Pripravované články

Mačka pri každom dopade dopadne vždy na všetky štyri. Prečo?

Mačka pri každom dopade dopadne vždy na všetky štyri. Prečo?

S fotografiami sa objavilo vysvetlenie pádu mačky. Vychádzalo to z pohybu niektorých časti tela, najmä chvosta a vzduchu, ktoré otáčajú mačku pri páde na zem.

Bude publikované:
streda, 20 marec 2024 08:00


Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Technika vyludzovania zvuku v podstate nie je odlišná od bežného hvízdania. Hvízdat možno zaokrúhlením oboch pier alebo pomocou prstov v rôznych polohách.

Bude publikované:
pondelok, 01 apríl 2024 13:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.