Sviatok práce v Československu
V niektorých tieto spomienky možno vyvolávajú husiu kožu, u iných zas červenú kožu a u poniektorých možno spomienky na mladosť, na prvomájové lásky a z dnešného pohľadu práve retro pohľad na tú jedinečnú prvomájovú atmosféru ľudského mraveniska. U bývalých funkcionárov komunistickej strany možno spomienky na "Ave Cézar", na časy, ktoré sa nikdy nemali skončiť. No nech sa na to pozriem akokoľvek, mne osobne vždy prvomájové sprievody aj tak pripomínajú tie pekné chvíle čo som počas nich zažil. Každý to robil po svojom. Straníci po stranícky podávaním rúk, velebením svojich nadriadených funkcionárov, potľapkávaním a popíjaním stoličnej (ruskej) vodky, opilci v holdovaní piva a teplých párok, pionieri a iskričky voľným dňom bez školy a pracujúci vo fabrikách takou inou, nie práve úderníckou prácou a zamilovaní v ruka v ruke v prvomájovom sprievode s príjemným teplom u srdca (keďže som ako pionier musel držať svoju spolužiačku za ruku, pretože mi to prikázala súdružka učiteľka).
A bol to jediný deň v roku kedy som sa mohol pozrieť za svojou mamkou v pionierskej rovnošate do práce, keďže bol deň otvorených dverí v najväčšej fabrike v Humennom. Pracovala v štvorzmennej prevádzke v podniku Chemlon Humenné a ja som obdivoval tie pletacie stroje a obrovské haly kam len moje oko dovidelo, uja vrátnika v modrej uniforme s pištoľou na opasku a tetu kuchárku zo závodnej kuchyne, ktorá mi dala veterník len tak zadarmo so slovami "tu máš chlapče" . Pre pioniera veľký to zážitok. Vidieť japonské pletacie stroje v ohlušujúcom rachote navíjajúcich sa cievok, pištoľ vzor 52 a dostať veterník len tak pre nič za nič. Trošku mi to alegoricky pripomína skupinku dnešných bezdomovcov stojacich pred Kauflandom sledujúcich nákupné košíky, či niekto (nezabudne) alebo im nehodí 50 centovú mincu len tak pre nič za nič. Veterník by asi už nechytili. A čuduj sa svete, asi som jediný, kto im občas tú centovku do vzduchu pre ich čarovný úsmev vyhodí. A ozaj neviem, prečo sa peniazom hovorí, že peniaze. Prečo sa im nehovorí "chechtáky"? Je milé vidieť toľko radosti na jednom mieste takto pokope. Ako za starých prvomájových čias u stánkov s občerstvením, studenými párkami a teplým pivom, kedy sa Rómom hovorilo Cigáni a oni sa v tedy ešte vedeli na ľudí usmievať.
Dnes už neťaháme svoje deti na exkurziu do našich fabrík, aby videli kde pracujeme, ako pracujeme, a akéto že máme dnes starosti na rozdiel od tých prvomájových za socializmu, kde v podstate stačilo chodiť len do práce a nejako sa pretĺcť pracovnou dobou (samozrejme česť výnimkám). Ale asi by s nami už nešli, keďže väčšina by dnes možno dala prednosť internetovým sociálnym sieťam s fotografiami, čo dnes vyviedol ich pes, kto dal komu kopačky, či vyfotený dobre natipovaný tiket z Niké.
Asi by nedali prednosť tradičnej prvomájovej zábave (pretože to možno smrdí socializmom), prvému bozku krásnej devy v prvomájovom sprievode na oslavu toho, že chvála bohu ešte máme prácu a že si môžeme na prvého mája postáť pri stánku s občerstvením u dobrej cigánskej pečienky a dobrého (asi už nie slovenského) piva.
Možno sa mýlim, alebo som staromódny a mal by som sa pozerať dopredu (alebo sa vrátiť do hrobu) a nie ísť nostalgicky napäť, ale možno mám na prvomájové sprievody svoj študentský retro pohľad, kedy bolo všetko také pekné ružové (alebo červené, to závisí od vášho pohľadu). Ale jedna vec na tom bola neskutočne skutočná. Dobrá nálada, víno, pivo, spev, klobása. Teda všetko to čo Slovák k životu potrebuje. Uvoľniť sa, dobre sa najesť, pobozkať krásnu devu, zasmiať sa a zaspomínať si. Povedzte mi, čo vám v tom aj dnes bráni? Nič? Tak bežte do ulíc!
1. máj
Prvý máj - medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich.
Sviatok práce v krajinách reálneho socializmu
V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie organizované sviatky. Organizovali sa masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi moci. Účasť na oslavách prvého mája bola zvyčajne nepísané povinná a nadriadení a učitelia mali nariadené kontrolovať účasť svojich podriadených a žiakov. V sprievode boli zastúpené podniky, školy aj rôzne záujmové organizácie (napríklad organizácia Zväzarmu či Červený kríž ). Okrem peších účastníkov mestom prechádzali aj alegorické vozy. Neodmysliteľnou súčasťou sprievodov boli najrôznejšie transparenty a mávatka Naviac v českom prostredí nahrával propagáciu tejto akcie aj ten fakt, že 5. máj a 9. máj (čo sú významné dni z konca 2. svetovej vojny boli časovo blízke. Užívalo sa vtedy úplne bežne propagačné súslovie "slávne májovej dni" a na mnohých letákoch a plagátoch bývali uvedené všetky tieto dni spoločne , teda 1.,5. a 9. máj.
Zdroj: wikipedia
