Prvé losy tejto lotérie boli predávané obyvateľom od 20. marca 1957. Prvé verejné zlosovanie prebehlo v pondelok 10. júna 1957 v sále Závodného klubu spojárov v Prahe na Vinohradech. Tlačou loterijných žrebov bola poverená Štátna tlačiareň cenín v Prahe.
Koncom roka 1968 sa udiali zmeny v hernom systéme lotérie, keď bol pripravený návrh dohody o spoločnom postupe Českej a Slovenské štátne sporiteľne pri organizovaní predaja žrebov Československej štátnej lotérie (ČSLO) s platnosťou od 1. 1. 1969. Zmluva bola podpísaná 27. januára 1969 a dňa 15. apríla 1969 vydala Správa Československej štátnej lotérie nové herné pravidlá. Herný plán schvaľovali spoločne ministerstvá financií ČSR a SSR. Článok 15 odsek 1 potvrdzoval výhercom prémií a výhier 20 000 Kčs a možnosť prednostného získania automobilu. Výnosom MF z 22. 7. 1969 č.j. 153/26.071/69 bol vyslovený súhlas s vydávaním losov ČSLO v hodnote 50 Kčs. Súčasne sa v 97. emisii ČSLO prvýkrát uskutočnil predaj žrebov za 50 Kčs s názvom Veľká československá štátna lotéria. Vysokej cene žrebu zodpovedali aj vysoké výhry. Napríklad jedna hlavná výhra 300 000 Kčs, jedna hlavná výhra 200 000 Kčs a tri výhry po 100 000 Kčs, samozrejme s prednostnou možnosťou odberu automobilu. S výsledkom predaja žrebov boli všetci spokojní. Zo série 100 000 kusov sa podarilo medzi obyvateľov umiestniť približne 98 000 kusov. Zlosovanie oboch emisií sa konalo 15. októbra 1969 v Náchodě.
V roku 1970 sa uskutočnilo zlosovanie 100. lotérie v hoteli Montana v Špindlerově mlýně a v tom istom roku boli zavedené takzvané žreby s kupónom a veľká vianočná lotéria. Kým bežný los stál 10 Kčs, los s kupónom stál už 15 Kčs. Kupón bol od hlavného žrebu oddelený perforáciou. Mal však úplne zhodné číslo aj sériu s žrebom, takže v dvoch samostatných losovaniach bolo možné získať až dve výhry. Jednu podľa herného plánu bežnej emisie a druhú podľa samostatného herného plánu kupónov. Podľa neho boli najvyššie čiastky dosahované v takzvaných prémiách po 20 000 Kčs a vo výhrach po 10 000 Kčs.
