RetroMánia

Pri svojich výskumoch si obaja vedci povšimli, že istú rozumovú úroveň možno dosiahnuť v určitom veku. Preto zaviedli pojem tzv. mentálneho veku, ktorý nie je totožný s kalendárnym. Ak napríklad osemročné dieťa dokáže vyriešiť iba také úlohy ako šesťročné, vieme, že zaostáva o dva roky. Konečným cieľom tohto postupu sa stalo určovanie počtu rokov, ktorým sa dieťa odlišuje od normy, t. j. od skupiny vrstovníkov na svojej vekovej úrovni. Nemecký psychológ Stern upozornil na fakt, že spomínané „dvojročné zaostávanie" nemá rovnakú hodnotu v štyroch a povedzme v dvanástich rokoch. Zaostávanie dieťaťa v prvom prípade je podstatne vyššie než v druhom. Preto Stem navrhol, aby mentálny vek vydelili kalendárnym vekom, čim vznikol tzv. duševný kvocient 6:8. t. j. 0,75. Neskôr kvôli zjednodušeniu zápisu ho vynásobili číslom 100 (0,75 X 100 — 75). Takto sa zrodil inteligenčný kvocient, označený skratkou IQ (v danom prípade 75). Čo je vlastne Binetov inteligenčný test meria? Napríklad v treťom roku sa od dieťaťa vyžaduje zvládnutie jednoduchých manipulácii, akými je napríklad na vlečenie korálkov, chápanie jednoduchých pojmov (napríklad otázky: „Na čo máme pec?"), porovnanie paličiek rôznych dĺžok a podobne. Odpovede sa bodujú. Je pochopiteľné, že so stúpajúcim vekom sa postupne zvyšuje aj náročnosť úloh a požiadavky na kvalitu myslenia. Tak napríklad úlohy pre 13. rok vyžadujú už chápanie abstraktných pojmov („čo rozumieme pod slovom porovnávanie?"), pamäť pre vety (vyžaduje sa doslovné zopakovanie vety: „Lietadlo opatrne pristalo v priestore, ktorý bol preň pripravený."), zostavenie vety z poprehadzovaných slov (napr. zo slov „Mu prosi som môj kamarát nožik požičal aby svoj ma") atď. Všetky tieto úlohy vyžadujú dobré abstraktné myslenie a úsudok. pripadne aj vedomosti a pamäť.

Celkove teda pod pojmom inteligencia rozumieme schopnosť rýchle a presne vynímať, myslieť a konať. Meriame ju hodnotením tých myšlienkových operácii (ako sú napr. chápanie, nachádzanie vzťahov, riešenie problémov, usudzovanie atď.), ktoré sú pre človeka najdôležitejšie.Veľká väčšina skúmaných detí má IQ od 90 do 110. To znamená, že ide o tzv. priemernú inteligenciu.Podľa nameraných hodnôt IQ možno popísať tzv. pásma inteligencie.

Žiadny doposiaľ známy test inteligencie nedokáže merať iba vrodenú inteligenciu nezávisle od skúsenosti a výchovy. To znamená, že do úvahy je potrebné brat aj pracovnú vytrvalosť, správne študijné návyky a priaznivé okolie, ktoré prispievajú k rozvoju schopnosti. Niektorí buržoázni psychológovia zdôrazňujú vrodenosť inteligencie, čim sa neraz zdôvodňujú teórie o rasovej nadradenosti určitých národov. Prejavili sa tiež snahy dokazovať „neplnohodnotnosť" niektorých národov, ich „zaostalú" kultúru a pod. Sovietsky psychológ A. R. Lurija uskutočnil v tridsiatych rokoch výskumy v kišlakoch (dedinách) a na horských pastvinách (džajlau) v odľahlých oblastiach Uzbekistanu. Bez ohradu na to, že stará kultúra Uzbekistanu priniesla veľmi cenné umelecké, vedecké a architektonické diela, ľudové masy žili po stáročia v podmienkach zaostávajúceho poľnohospodárstva, zostávali negramotné a pod brzdiacim vplyvom islamského náboženstva. Ukázalo sa, že významné zmeny v spoločenských podmienkach priniesli aj zmeny v kvalite myslenia ľudí. Odborníci zistili, že inteligencia nie je všeobecná. jednotná schopnosť, ale že má teoretickú, praktickú a sociálnu zložku. Teoretická inteligencia vyjadruje schopnosť zaobchádzať s pojmami a problémami, praktická inteligencia dovoľuje manipulovať s predmetmi alebo ná-strojmi, zatiaľ čo sociálna inteligencia predpokladá vhodné správanie v kontaktoch medzi ľudmi. Nie vždy sú jednotlivé časti v súlade — nepríjemný je najmä nedostatok sociálnej inteligencie. V takomto prípade aj ostatné zložky akosi strácajú na hodnote. Úroveň inteligencie nie je osudove daná a nemenná. Sú známe mnohé prípady, keď sa výsledky zlepšili až o 20 bodov, hneď keď sa odstránili okolnosti. ktoré nepriaznivo ovplyvňovali vývin dieťaťa — napríklad nepriaznivé pomery v rodine alebo v škole. Inteligencia sa nemeria len psychologickými testami, ale sa často neodborne skúma v každodennom živote. Najčastejšie dochádza k chybnému odhadu, podľa výrazu tváre, oblečenia, spoločenského vystupovania a pod. V bežnom hovorovom styku sa často používa fráza „taký inteligentný človek a urobil takú hlúposť ". Vyplýva z toho, že ľudské správanie, najmä v kritických situáciách je veľmi zložité a závisí od celej osobnosti človeka. Inteligencia je jej dôležitou, avšak nie jedinou súčasťou. Ved aj v každodennom živote dochádza k situáciám, v ktorých rozhodujú morálne a charakterové vlastnosti, keď charakterný, avšak menej inteligentný človek sa môže zachovať správnejšie, než inteligentný, no menej charakterný jedinec. To však neznamená, že inteligencia aspoň že výška IQ nemusí byť totožná so školským prospechom. Zistilo sa napríklad, že z celkového počtu asi 15 % deti, ktoré u nás neukončia povinnú školskú dochádzku, len asi 2 % má nízku inteligenciu. Neprospech ostatných deti súvisí skôr s inými vplyvmi, ako sú napr. nezáujem o vyučovanie, nevhodná rodinná výchova, chybné zmysly, rôzne ochorenia a pod. Neraz sa stáva, že žiak s vysokou inteligenciou je iba priemerným žiakom, ak mu chýba záujem a vytrvalosť avšak pracovitý a usilovný žiak s priemernou inteligenciou môže dosiahnuť veľmi dobré výsledky. Inteligencia predstavuje veľmi dôležitú, ale nie jedinú schopnosť človeka.

Aby človeku priniesla šťastie a spokojnosť, musí byť vyvážená jeho bohatým vnútorným svetom, primeranou sebarealizáciou, vôľou a charakterom. A predovšetkým snahou, aby všetky svoje schopnosti uviedol do súladu so záujmami celku.

Zdroj: časopis Elektrón