Vtedajšieho guvernéra Národnej banky Slovenska vláda presviedčala, aby tlačil nekryté peniaze. Najväčší zamestnávateľ na východnom Slovensku VSŽ Košice bol takmer na kolenách. Politickou scénou otriasol únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, ktorý mala mať na svedomí Slovenská informačná služba a politická vražda Róberta Remiáša, ktorý zaživa uhorel v aute po výbuchu nástražného systému. Politické strany naprieč celým politickým spektrom zvádzali neľútostný ekonomický boj o uchmatnutie čo najväčších statkov pretože všetci vedeli, že je toto je možné urobiť len raz. A práve teraz. Ak to neurobíme my, urobia to iní. Keďže veľa veľa majetku bolo v štátnych rukách a čo bolo štátne za socializmu to v podstate nemalo obrazne povedané svojho pána a veľa ľudí so socialistickou morálkou, ho rozkrádalo. A nakoniec všetko prešlo do najvyššej formy, akú kto mohol vymyslieť. Zrodil sa systém privatizácie. Komunisti sa poučili od Edvarda Beneša (povojnové dekréty, ktorými sa upravovalo znárodnenie priemyslu, konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov) čoho výsledkom bolo znárodnenie po roku 1948. Novodobí demokrati sa zas poučili z chýb komunistov a jednoduchým právne legitímnym spôsobom (za podobného nadšenia širokých más obyvateľstva, ako tomu bolo za čias Klementa Gottwalda) si bolo možné (pokiaľ ste boli v tej správnej politickej strane a tá bola reálne pri moci) sprivatizovať čo možno najviac majetku. Dodnes jasným nepolitickým dôkazom doby privatizácie je Viktor Kožený. A politickým? Niekde v Biblii sa hovorí, nech hodí kameňom ten kto je bez viny. Pokiaľ by sa na Slovensku mohlo uplatniť toto božie právo, alebo ak by sme znova zaviedli útrpné právo akým sa napríklad trestalo v stredovej Levoči, či Trnave, veľa Slovákov by dnes chodilo s uťatými rukami, alebo vyrezanými jazykmi a náš slovenský Genóm by predstavoval národ invalidov. A ťažko odhadnúť, či by Sociálna poisťovňa mala dostatok finančných rezerv na vyplácanie invalidných dôchodkov. V stredoveku bolo hneď jasné, že kto je zlodej, alebo zločinec. Stačilo sa pozrieť v Levoči do klietky hanby a vedeli sme, komu sa máme vyhýbať, na koho si máme dávať pozor a že o ruku neprišiel pri páde z koňa. Dodnes nikoho za nič nepotrestali a mnohé politické špičky z čias bezbrehej privatizácie slobodne chodia po tomto svete. I na slovenskej politickej scéne vždy platilo a platí, zlodej kričí - chyťte zlodeja! Svojský a intelektuálny pohľad na toto obdobie prináša skupina MEMORY KONTROL, ktorá sa snaží napĺňať svoje umelecké a občianske záväzky voči slobode. Pozrite si nasledovný filmový dokument. Je naozaj zaujímavý. A perlička z oblasti privatizácie Vladimíra Mečiara na jednom z posledných zasadnutí vlády - vydavateľstvo Tatran bolo vraj sprivatizované za 17 sekúnd.
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Sídlo HZDS v Bratislave
wikipedia.org
Mečiarizmus - pojem, ktorý sa stal na Slovensku "legendou".
O mečiarizme sa toho v slovenskej tlači veľmi veľa popísalo. Písali sa fámy, polopravdy, alebo jasne zavádzajúce informácie. Len pravda akosi unikala, lebo sa riešila systémovo, teda tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec predsa len stala slovenskou pravdou. A čo to vlastne je mečiarizmus? Šlo a dodnes v podstate ide o výklad politickej histórie z obdobia vlády Vladimíra Mečiara po rozdelení Československa tak, ako to komu vyhovuje s cieľom v podstate získavať vždy nový a nový politický kapitál a zastierať vlastné majetkové ambície. "Je po voľbách, zvyknite si.", výrok Vladimíra Mečiara ktorý odštartoval temné obdobie slovenskej politickej histórie. HZDS získalo v predčasných voľbách 34,9 percenta hlasov a 61 poslaneckých kresiel. Ľuptákovci - Združenie robotníkov Slovenska, získali 7,34 percenta a 13 mandátov, SNS s 5,4 percentami mali deviatich poslancov. Politický systém, ktorý mečiarizmus predstavoval, rozdeľoval ľudí v jeho celej politickej sfére a sledoval jediný cieľ. Maximalizovať politické a finančné zisky ľudí, ktorí sa stali jedným z článkom dlhej reťaze na úkor budúcnosti Slovenskej republiky. Republiky, ktorá disponovala štátnym majetkom našich starých otcov a krajiny z ktorej sa nakoniec dnes stala montážna linka Európy. Po štyroch rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara vláda zanechala Slovensko zdevastované natoľko, že na konci volebného obdobia si musel štát požičiavať za tridsaťpercentný úrok.
R.F.K.
Šéfredaktor magazínu
