Nás však zaujímajú plyny, vznikajúce pyrolýzou benzínu a spomínaných rafinérskych plynov (pyrolýza je proces štiepenia vyšších uhľovodíkov na uhľovodíky s menšou molekulovou váhou pri teplote do 600 až 700 C). No stopy k Bralénu vedú len cez jeden plyn — etylén, nenasýtený uhľovodík s dvojitou väzbou CH2). Etylén pri tlaku 120 až 155 MPa (1200 až 1550 kp/cm2) a teplote 170 až 280 C polymerizuje pričom sa dvojité väzby tohto uhľovodíka „otvárajú" a umožňujú tak spojenie jednej molekuly s druhou. „Otvárať" dvojité väzby „pomáhajú" tzv. iniciátori, organické peroxydy (Perkadox). A to sme už v cieli, pretože produktom tejto reakcie, ktorá prebieha v hrubostenných 250 litrových reaktoroch pri stálom a intenzívnom miešaní, je plastická látka — polyetylén, ktorého obchodný názov je práve Bralén (BRA — bratislavský, LÉN — polyetylén). Vlastnosti polyetylénu závisia priamo od reakčných podmienok tlaku a teploty. Čím je vyšší tlak a nižšia teplota, tým je molekula polyetylénu väčšia.
Veľkosť molekuly určuje prakticky viskozitu polyméru taveniny, ktorá je pre každý druh vyrábaného Bralénu stálou veličinou. Možno ju zistiť podľa tavného indexu polyméru tak, že štandardnou dýzou merajú (pri konštantnom tlaku a teplote) množstvo taveniny v gramoch, ktorá vytečie za desať minút. Závislosť medzi týmto množstvom a veľkosťou molekuly je nepriama. Čím viac taveniny vytečie, tým je molekula kratšia. Teplota nemusí byt v celom reaktore, tak ako je to v jednozónovom type vždy rovnaká. Môže sa v hornej a dolnej časti odlišovať ako v dvoj-zónovom reaktore. V takomto reaktore vzniká polyetylén so širokým rozmedzím molekulovej váhy. To má veľký význam najmä pre niektoré technológie jeho ďalšieho spracovania. Celý polymerizačný proces v reaktoroch sa riadi automaticky „Srdcom" prevádzky, ako ho nazval Ing. Jozef Gratzl, vedúci prevádzky, ktorý nám robil sprievodcu, je riadiace stredisko. Tu na veľkom panele sa graficky zaznamenáva teplota vo všetkých reaktoroch, registrujú tlak a všetky ostatné údaje. Precíznosť tu má obrovský význam. Stačí, aby teplota v reaktore stúpla nad 300 C a už dochádza k deštrukcii etylénu. Obrovský tlak a teplo unikajú komínom cez tzv. prietržné membrány reaktora. Výroba Bralénu sa však ešte neskončila, pretože z reaktora odchádza okrem polyetylénu aj etylén. Preto zmes najprv ochladia a potom v strednotlakovom separátore oddeľujú. Toto oddeľovanie nie je zložité, pretože obidve látky majú veľmi odlišné fyzikálne vlastnosti. Polyetylén je viskózna kvapalina a etylén je plyn. No ich definitívne oddelenie prebieha až v nízkotlakovom separátore. Oddelený etylén tu nelikvidujú ako odpad, ale po vyčistení a stlačení v kompresoroch na potrebný tlak ho vracajú späť do reaktora, kde opäť polymerizuje. A tak to ide dookola. Najlepšie to vidno na príklade. Z 10 ton etylénu vznikne polymerizáciou len 15 až 17 % polyetylénu, t. j. asi 1 500 kg. Zvyšujúci etylén sa vracia do technologického okruhu, takže skutočné straty predstavujú len 4 až 5 % Polyetylén zo separátora dopravujú vytláčacím čerpadlom na rezačku.
Tu ho upravujú na drobné granulky. Po vytriedení na vibračných triediacich sitách priesvitné, mliečnobiele granulky pneumaticky dopravujú na ďalšie spracovanie. Hotový Bralén uskladňujú v silách, alebo ho priamo expedujú odberateľom v kontajneroch, či v 25 kg vreckách z polyetylénovej fólie. V Slovnafte vyrábajú niekoľko typov Bralénu, ktoré sú základnou surovinou, pre plastikársky priemysel. Základné typy získavajú priamo z polymerizačného procesu, tie ďalej neupravujú. Homogenizované typy vznikajú homogenizáciou základných typov. Tým sa zlepšia ich spracovateľské vlastnosti. Farebná paleta farebných typov zahŕňa okrem štyroch základných farieb aj rôzne odtiene, podľa požiadaviek odberateľov. Sortiment Bralénu sa rozšíril aj o tzv. plnené typy obsahujúce viac než 10 % rozličných prísad, ktoré upravujú niektoré vlastnosti základných typov. Bralén je plastická látka, bez ktorej sa nezaobíde ani jedna domácnosť. Stretávame sa s nim každý ,deň v podobe bielych vrecák na mlieko, obalov na porciovaný syr a inde. Bralénu môžeme ďakovať aj za zvýšené množstvo čerstvej zeleniny na trhu, pretože polyetylénové fólie slúžia na rýchlenie zeleniny. Fólie sú menej nákladné, sú nerozbitné a sú oveľa praktickejšie ako sklenené tabule, ktoré používali na skleníkoch. Bralén pozdvihol aj obalovú techniku, či už ako priehľadné a hygienické vrecká, alebo ako tenké fólie nanášané na papieri alebo na textíliách. Poznajú ho však aj športovci, lyžiari, ktorým umožnil aj v lete trénovať na umelom lyžiarskom svahu. Priemyselne Bralén využívajú najmä pri oplášťovaní káblov, no aj v podobe rôznych rúrok a predmetov vyrábaných technológiou vytukovania a vstrekovania. Využitie Bralénu sa každým dňom rozširuje. Preto aj v Slovnafte museli rozšíriť jeho výrobu o veľkokapacitnú linku, ktorá zahájila prevádzku práve v tomto čase.
Zdroj: Časopis Elektrón
