ČSFR - ČR a SR 90. roky 20. storočia (16)
Vtipy na dnešný deň
Vtipy z časopisu Roháč
• Pacient príde na kontrolu k lekárovi a sťažuje sa na zhoršenie zdravotného stavu.
Lekár sa pýta: — A držíte diétu, ako som vám prikázal?
— Nie! Nechcem zomrieť od hladu len preto, aby som žil o niekoľko rokov dIhšie!
• Do Liptovského Hrádku príde k lekárovi parobok z Važca. Celý je dorezaný, lebo sa bil s Cigánmi. Pri zošívaní rán mu lekár vravi:
— Ej Mišo, Mišo, ale ťa ten Dežo poriadne zrichtoval. Musím ti dať práceneschopenku. Nato Mišo vytiahol uzlíček, rozviazal ho, ukázal v ňom sa nachádzajúci obsah — znak mužnosti a povedal:
— To je nič, pán dochtor, Čo on mi spravil, ale nech sa pozrú, čo som mu ja. A zajtra sa žení!
Ďalší prosím...
Humoristický pohľad lekára na dôchodcu v ambulancii v roku 1990.
Do ordinácie dokrivkal asi sedemdesiatročný starec a ťažko sa posadil na stoličku pred lekára. Lekár sa naň s úľubou pozrel a žoviálne prehodil:
— Tatko, tatko, vy ale vyzeráte! Tak na čo sa stužujete?!
— Na všetko, pán doktor! Krúti sa mi hlava, cítim sa slabý, aj srdce mi vynecháva. Dakedy mám tiež dojem, že nie som celkom normálny.
— Typický prípad v najčírejšej podobe. Uvádzajú ho všetky lekárske učebnice. Ste s touto diagnózou síce môj prvý pacient, ale nebojte sa, dostanem vás z toho,
— pobúchal kamarátsky doktor starčeka po pleci a sadol si.
— Máte to zanedbané, preto musíme začať' ihneď. Napred rozprúdime krv! Lekár pokynul sestre a starec ani nezbadal, ako mu do tváre vchrstli vedro studenej vody. Striaslo ho, rozkašľal sa.
— To nič, to nič... to bola len príprava. Na vlhkej pokožke sa lepšie šíri elektrický prúd, — usmial sa doktor a skrútol na svojom príručnom pultíku spínač.
Vyberáme z časopisu Roháč...
Kam čert nemôže, pošle ženu, alebo niekoľko úryvkov humoru z dobového časopisu Roháč.
Vážení srandisti
Týmto záväzne prihlasujem seba aj všetkých starých mládencov do Vášho hnutia — pokiaľ to už voľakto neurobil. Dôvody:
- Makať môžeme ako ženatí (aj viac), ale zarobiť nie. A ešte platíme daň za to, že sme ostali pri rozume.
- Detské prídavky; ženatých platia za to, čo robia v posteli, a nie v robote. Pritom sa zabúda, že aj na tomto pracovisku často za ženatých zaskakujeme, ťaháme nočné, cez-časy, sviatky. Kto nám to uzná (okrem niektorých manželiek, aj to nie verejne)? 0 riziku a možnosti úrazu ani nehovoriac.
- Väčšina starých mládencov býva v ubytovniach kde — priznajme si to — nie sú vhodné podmienky na cez časy. Pokiaľ je rodina základnou bunkou spoločnosti, a to aj po revolúcii, tak spokojná — uspokojená — žena je základom harmonicky fungujúcej rodiny. Ak sa rozhodnete z horeuvedených ale aj neuvedených dôvodov prijať nás, starých, slobodných večných mládencov do Vášho hnutia, blahoželám, pretože čo do počtu členov sa dostávame na úroveň strany priateľov piva a strany erotikov. Zároveň však varujem pred prijatím do strany — do krabíc od topánok — staré dievky, a úplne vylučujem možnosť spojenia so starými pannami, pretože:
- ohrozili by ste naše stavy,
- kam čert nemôže, pošle ženu, nedajbože tristo starých dievok. Vraj sa má zyýšiť staromládenecká daň! Žiadam o ochranu a zápis do červenej knihy ohrozených existencií, hneď za učiteľmi ruštiny, učiteľmi a profesormi MLP, členmi ľudových milícii, PS-VB. ŠTB + Budaj, ale zatiaľ pred obéznymi — aj oni už majú svoje dni zrátané.
Boženka bez prémií (na basovú nôtu)
Na basovú nôtu. Alebo - malý príbeh o Boženke a jej stretu s trestným právom.
Božena hodila najedovane výplatnú pásku na zem. — Ten gauner, — precedila cez zuby, — tak on to predsa len myslel vážne?! — Co sa stalo? — začudovane sa prizerala priateľka Tereza. — Vedúci — zlostne odvetila Božena, — mi nedal nijaké prémie. — No... ale on ti predsa hovoril, — slabučko jej odporovala Tereza, — že nijaké odmeny ti nedá, vravel to aj na výrobnej porade... Nepamätáš sa? — No a čo? Každú chvíľu niečo vykrikuje o pracovnej morálke, šašo! Prišla som zopár razy neskoršie, je tam toho! Tereza však vedela svoje, veď Božena z dvadsiatich pracovných dni dvanásťkrát prišla neskoro, niekedy meškala až dve hodiny. Ženy sa rozhodli debatu dokončiť vo vinárni. Hneď pri vchode naďabila Božena na dvoch starých známych. Tereze sa drsni chlapci nepozdávali, a tak sa „po anglicky" odporúčala. Božena však svoju zlosť stále nevedela skryť. — Chlapci, ja mám náladu, že by som všetko porozbíjala! — a začala vykresľovať svoje krivdy. Oto a Jaro počúvali a postupne v nich rástla zlosť na Boženkinho vedúceho.
Kysuca, kysuca, netečie vodička
Z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s odbytom hrncov, vedier, kastrólov, demižónov a všetkých ostatných možných aj nemožných nádob.
Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s odbytom hrncov, vedier, kastrólov, demižónov a všetkých ostatných možných aj nemožných (to je v našich obchodoch pravdepodobnejšie) nádob. Niežeby sa tu ľudia vrhli na čudnú zberateľskú vášeň, oni tie nádoby potrebujú na vodu. Pretože, ako sa nám zdôverili voda z vodovodu im tečie len dvakrát v týždni: v stredu a v sobotu. A keď je vraj zamestnaná žena v stredu v práci, môže si pískať a musí si v sobotu napustiť vodičky na celý týždeň. „O tomto probléme už dlhšie vie predseda MNV Olešná, a to formou žiadosti aj osobnými rozhovormi — stoji v liste čierne na bielom.
Rozkopávková vojna
V dĺžke rozkopávok (a rozprávok) sme nepochybne slovenská veľmoc a nikto na nás nemá.
Rozkopávka vojna je špecifický československý variant zákopovej vojny. A predsa nikdy nestrácame nádej. Keď sa zjavia chlapi so zbíjačkou, lopatou, krompáčom a fľašou, dúfame, že to bude vojna blesková, že rýchlo rozkopú, odstránia hľadanú poruchu, zahádžu jamu a zmiznú. Koľko nádeji však už takto zomrelo! Darmo mnohé krajiny machrujú akú majú celkovú dĺžku ciest, železníc a kadejakých iných daromnic. V dĺžke rozkopávok sme nepochybne veľmoc a nikto na nás nemá. Aj obyvatelia domu na Obchod nej ulici 48 v Bratislave by vám vedeli porozprávať o živote v podmienkach rozkopávkovej vojny a o útokoch bytového podniku prvého bratislavského obvodu. Prvý útok podnikla príslušná domová správa bytového podniku ešte v máji 1988, kedy odmontovali kotly na pevné palivo. Chvíľu vyčkávali, držali obyvateľov domu (starších ľudí a dve mladé rodiny) v napätí. Objavili sa až v septembri, rozkopali dvor, urobili plynové prípojky a dvor — čuduj sa svete — zahádzali. Že začali kúriť až úplne na konci októbra, nebudem ani spomínať. Veď v porovnaní s tým, čo nasleduje, je to len trápna historka okresného formátu.


