Po mierovej zime aj jari dvor v júni 1989 zabetónovali, aby ho v júli mohli znovu rozkopať kvôli zlej kanalizácii. Že je zlá, vedeli už v prvom roku vojny. Nečakaný psychologický ťah na dezorientáciu trpiacich obyvateľov domu použili útočníci štyri dni po rozkopaní dvora. Bytový podnik tam poslal ľudí dvor za asfaltovať. Pri pátraní po pôvode skvelého taktického ťahu, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Kutuzov, sme sa dozvedeli, že každú operáciu riadil iný veliteľ. Rozkopanie a opravu kanalizácie zabezpečoval prevádzkový úsek, plynofikáciu, zabetónovanie a neuskutočnené asfaltovanie technický úsek, škoda len, že na bytovom podniku nemávajú bojové porady, na ktorých by sa jednotliví velitelia dohodli, kto kedy zaútočí na bezbranných nájomníkov. Ak pôjdete v týchto dňoch po Obchodnej okolo predajne Lee Cooper, nazrite do dvora. V decembri bol ešte rozkopaný, pretože sa zistilo, že hlavný kanál pod električkovou traťou je zamurovaný tehlami a vznikol problém, kto ten múr hlboko v zemi rozbije. Ono je to s tými kanálmi celé zaujímavé. Podľa platnej vy hlášky sa o verejné kanalizačné prípojky majú starať vodárne a kanalizácie. Ibaže táto firma — podľa tej istej vyhlášky preberie prípojku iba spolu s projektovou dokumentáciou. A pri starých domoch v centre Bratislavy nikto nevie, čo je kde. Okrem toho má bytový podnik problémy aj s bojovníkmi a nižšími veliteľmi. Veď len počas tejto rozkopávkovej vojny sa na domovej správe vystriedali štyria stavební technici. A práve oni by mali byť v neustálom styku s nájomníkmi, ktorí prekračujú zákopy, prenášajú ponad ne kočíky, lámu si ruky a chystajú sa do rýchlo kurzu lietania. Nikto totiž nevie povedať, kedy sa zbytočne dlhá a únavná vojna skončí.
Zdroj: Časopis Roháč.
