RetroMánia

Vianočná básnička z roku 1943

Hen od lesov posol beží, na hlave má čiapku, iste dar ten od Ježiška dostal na pamiatku.
V očiach svieti čierny uhol, smolničky to zuby, raz je tenký ako cverna, a raz Jak peň hrubý.
Bunda kryje biele telo, iste je z barana, kade beží, zdvihne krídla vrana poľakaná.

V ruke z briezok bielolícich papieriček stíska, novoročný pekný vinšík spievajú vetriská.
Biely panák zrazu sťa stĺp v bežku svojom stane, a už počuť vinšovačku hen na každej strane.
— Vinšujem vám nový rôčik, všetkým: veľkým, malým. Od polnoci zapadol môj, preňho ťažko žialim.

— Zo srdca vám želám radosť a čím viacej snehu, pokĺžte sa až do chuti do údolia s brehu.
— Sane, lyže, korčulienky, ľúbte v roku novom. A teraz už musím ďalej. Ostávajte sbohom.

Už v roku 1952 patril Anglán Lloyd Binche k najvážnejším kandidátom na majstrovstvá sveta. A hoci už osem rokov bojuje o najvyšší titul, ešte ho nikdy nedosiahol. "Mám vždy smolu, že už pri rozjazde narazím na budúceho majstra," povedal v auguste roku 1959 v Amsterdame. Cez tieto "neúspechy" patria k popredným špičkám svetovej cyklistiky. Oslavoval už mnoho úspechov. Jeho veľkým obdobím bol rok 1956. A napriek tomu mu nebolo dopriate, aby sa zúčastnil olympliských hier v Melbourne. Umene mu síce nechýbalo, ale... To musíme podrobne vykresliť.

Malá Milka celé leto dobre sa bavila.
So všetkými deťmi z dvora rada sa hrávala.
Prázdniny však sa minuli, — ako to vždy býva — a na deti z okien školských zas povinnosť kýva.
Ticho je na veľkom dvore, Milka sama chodí, mladučká je, nuž, do školy ju ešte nevzali.
Rozmýšľajúc chodí sem-tam: čo by mala začať, aby čas lepšie utekal?
Bude sama sa hrať.
Keď je škola, nech je škola. Môže byť i doma. Prečo by nemohla knihy mať i ona?

Čo by som chcel nájsť (našiel) pod Vianočným stromčekom. Jednoduchá odpoveď. TELKU! Asi by to chcelo nový a kvalitný televízny prijímač. Vieme, že sami o tom nerozhodujete, ale pripomeňte v rodine, že bez novej telky to na Vianoce nebude ono. Takže teraz je pravá predvianočná nákupná chvíľa pozrieť si nové moderné televízory. V špeciálnych predajniach ELEKTRO, podnikov Domáce potreby majú pre vás v súčasnosti celý rad kvalitných televízorov. Nielenže môžete nový televízny prijímač získať na účelovú pôžičku, ale ešte sa jednoducho zbavíte starého a poruchového prijímača. A to celkom výhodne, pretože v špeciálnych predajniach ELEKTRO pri nákupe nového televízneho prístroja vykupujú staršie typy „fungujúcich" prístrojov. Za starý televízny prijímač s uhlopriečkou obrazovky od 43 do 51 cm dostanete 350.- Kčs, za televízor s uhlopriečkou od 53 do 63 cm 450,- Kčs. O tieto čiastky zaplatíte pri nákupe nového televízora menej. Navyše nové televízne prístroje majú menšiu spotrebu elektrickej energie. Verime, že až sa s týmito odporúčaniami zverite svojej rodine, budú „za". Dovoľte nám, aby sme vás na niektoré televízne prístroje upozornili. Poďte sa s nami pozrieť na stolné čiernobiele televízne prijímače, ktoré sú konštruované na vstupné napätie 220 V a majú uhlopriečku obrazovky 61 cm. Okrem toho vám predstavíme jeden pristroj, ktorý možno napájať 220 V, no aj 12 V z akumulátora. Je to pristroj s uhlopriečkou obrazovky 31 cm, čiže ide o prenosný televízny pristroj. Dovoľte nám však, aby sme začali stolnými prístrojmi.

Dnes vám predstavíme fotoaparát s označením PRAKTICA DTL 3. Ide o inovovaný model DTL 2, ktorý dostal zhodný šat tretej generácie kamier Praktica — menšiu skrinku,povrch opatrený vankúšikmi, ktoré zlepšujú držanie v ruke, dva nezávislé zábleskové okruhy a nový typ hľadáčika. V hľadáčiku kamery sú teraz tri prvky pre zaostrovanie. Klasický matnica, Fresnelova šošovka (koncentrické kruhy v hľadáčiku) a navyše klin, ktorý „rozpolti" obraz na dve polovičky, výškove oproti sebe posunuté. Správne zaostrený je objekt vtedy, ak sa polo-obrazy spoja do jedného neprerušeného obrázku.

PEVNÁ PLOCHA našej Zeme je 149 390 000 km². Antarktida má asi 16 000 000 km², 33 000 000 km² sú púšte a polo-púšte, 5 miliónov km² má tundra. Orná pôda, sady a plantáže zaberajú 14 miliónov km², lúky a pastviny 26 miliónov a lesy 40 miliónov km². Už dnes človek dokázal zdevastovať 15 miliónov km². Táto pôda stratila zásahom človeka svoju prirodzenú biologickú produktivitu, postavené sú na nej najmä mestá a veľké priemyslové komplexy. Prax ukázala, že optimálna veľkosť miest je 150 až 200 tisíc obyvateľov. Keď sa prírastok obyvateľstva ustáli na dnešnej úrovni t. j. na prírastku 0,8 až 1.2 %, bude mat ľudstvo koncom budúceho storočia, teda o 120 rokov, asi 15 miliárd. A pre nich bude treba postaviť najmenej 45 tisíc nových miest s 250 tisíc obyvateľmi. Mestské aglomerácie sa rozrastú doslova po celej Zemi. Zničia sa lesy, lúky, zem pokryje betón a asfalt. Pritom na výživu takého počtu ľudí by bolo treba zdvojnásobiť súčasnú biologickú produktivitu našej planéty.

OLYMPIJSKÝ ROK bude klásť na moskovskú dopravu nemalé nároky. Ak si uvedomíme, že Moskva má 8 miliónov obyvateľov a v čase olympiády sem prídu státisíce sovietskych i zahraničných turistov, nie je to jednoduchá úloha, samotné mesto sa rozkladá na ploche 878 štvorcových kilometrov a dĺžka moskovských ulíc je vyše 3500 km... Na letné olympijské hry sa pripravuje aj moskovské metro, ktoré sa v roku 1980 predĺži na 184 kilometrov a ktoré práve v olympijskom roku bude oslavovať svoje 45 narodeniny.

PRI POSUDZOVANÍ života - schopnosti nového vozidla je základným problémom úspora pohonných hmôt pri prevádzke. Nečudo, že sa všetky renomované automobilky prekonávajú vo výskumoch v tomto smere. V tomto ťažení nie je bez zaujímavosti vývojová štúdia FORD, ktorá je pozoruhodná z dvoch hľadisk. Dobre riešená aerodynamika umožňuje dosiahnuť hodnotu iba 0,22 cw, čo patri k najlepším dosahovaným výsledkom. Túto hodnotu dosiahli návrhári najmä klinovým tvarom prednej časti vozidla, plynulým obtekaním vzduchu okolo prierezu až po vyriešenie zadnej „odtrhovej" hrany. Pozoruhodná je úplne hladká spodná čast vozidla a plné disky kolies, ktoré sú vzadu navyše celkom zakryté. Aerodynamike je podriadené aj spätné zrkadlo, stierače sú pri nečinnosti zapustené do karosérie.

V SÚVISLOSTI S PREDSTAVAMI o tom, že v zime sa príroda ukladá k hlbokému spánku, mnohí ľudia nadobudli presvedčenie, že zvieratá, ktoré neprespia zimu, trpia. Pravda je však iná. Zvieratá nepociťujú zimu dotiaľ, kým nemajú hlad, alebo nie sú poranené. V zime hynú zvieratá rovnako ako aj v lete bez ohradu na to, či aktívne bojujú o svoju existenciu, alebo sa uložili na zimný spánok. Príroda vybavila zvieratá za dlhé tisícročia proti zime dômyselnými adaptačnými mechanizmami, ktoré im pomáhajú prežiť treskúce mrazy. Diviak, ktorý má v lete krátku riedku sotva 15 milimetrovú srsť, má teraz až 25 cm dlhé štetiny pod ktorými je hustá zvlnená podsada. Ani jelenia a srnčia zver netrpí zimou. Jej srsť je v zime sivá a mierne zvlnená. Ak by sme ju pozorovali pod mikroskopom, videli by sme, že každý chlp je v prostriedku dutý a jeho steny tvoria veľké vzdušné vakuoly. Takáto srsť je dokonalou izolačnou vrstvou, ktorá chráni zvieratá pred chladom. Šelmy chráni zasa pred zimou hustá a dlhá srsť s jemnou podsadou,ktorú neprefúka ani ostrý severák. Jedným z mnohých prispôsobení sa zvierat na zimu je aj to, že sa im zo zmenou fyziologického režimu mení aj zafarbenie srsti.

KTO UŽ BOL počiatkom leta vo Veľkej Fatre na Krížnej, či na Kráľovej holi v Nízkych Tatrách, alebo na Babej hore v slovenských Beskydách určite si bude pamätať nezabudnuteľný zážitok na hôrne lúky posiate bielymi kobercami krásnej veternico narcisokvetej (Anemone narcissiflora L.). Táto dôstojná a dekoratívna chránená rastlina je vysoká 20 až 40 cm. Prízemné listy majú dlhé stopky a dlaňovito delenú čeper s klinovitými zastrihovanými úkrojkami. Hrubá chlpatá byľ sa konči okolikom z 3 až 8 väčších bielych kvetov, vyrastajúcich na dlhých stopkách z trojice zastrihovaných listenov.