piatok, 11 júl 2014 20:00

Tatranské vysokohorské chaty - Chata pri Zelenom plese

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(0 hlasov)
Chata pri Zelenom plese Chata pri Zelenom plese sk.wikipedia.org

Prvá chata pri Zelenom plese bola postavená v roku 1876. Neskôr však vyhorela a bola vybudovaná nová chata pod názvom Egidova chata na severnom brehu plesa. Časom prístavbami a rekonštrukciami bola chata rozširovaná a v roku 1950 premenovaná z pôvodných historických názvov, na Brnčalovu chatu, podľa Alberta Brnčalu (1919 – 1950), učiteľa telesnej výchovy, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu. V súčasností chata nesie pôvodný polohopisný názov, Chata pri Zelenom plese. Chata  poskytuje ubytovanie a občerstvenie. Kapacita ubytovania je 56 lôžok v izbách a i niekoľko miest na núdzové prespanie v spacáku. Unavenému turistovi, ktorý prišiel na Zelené pleso isto dobre padne možnosť najesť a napiť sa, a nazbierať sily na pokračovanie túry. V priestrannej jedálni s bufetom ponúkame široký sortiment teplých aj studených jedál a nápojov.

Uhorský karpatský spolok(UKS) nechal v roku 1876 postaviť jednoduchý zrub v doline Kežmarskej bielej vody pri Zelenom plese. Stavba trvala približne dva týždne a 26. júna daného roku uzrela svetlo sveta chata s názvom Egidova chata (po zakladateľovi a predsedovi UKS, Egid Berzeviczy 1835 - 1906). V blízkosti chaty stál košiar s ovcami aj s kolibou čo spôsobovalo konkurenčné prostredie pre ubytovanie turistov a ich horských vodcov. Nezhody nakoniec dovŕšili do takej miery, že sa turistický spolok rozhodol chatu rozobrať a premiestniť ju na severný breh Zeleného plesa. No ani jej prenesením sa nezabránilo devastácii a vykrádaniu. V roku 1889 nakoniec niekto chatu pravdepodobne úmyselne podpálil a chata zhorela. V roku 1884 sa spolok znova podujal na znovuvybudovanie Egidovej chaty, ale tentokrát už  na južnej strane Zeleného plesa. V roku 1890 chata vyhorela znova.

Nakoniec predsedníctvo UKS rozhodlo, že nová chata musí byť vybudovaná z kameňa, aby sa predišlo prípadnému drancovaniu a zhoreniu a aby bola chata pod stálym dohľadom hospodára aspoň v letnej sezóne. Staviteľ Henrich Herman zhotovil projekt takéhoto typu chaty s finančným rozpočtom  6 tisíc forintov. Cena sa však spolku zdala privysoká a tak sa nakoniec spolok rozhodol pre lacnejší variant Juraja Cornela Schwarza a v roku 1895 sa vybrala parcela budúcej chaty. Kežmarský staviteľ Schwarz postavil jednoduchú robotnícku chatu a položil tak základy pre novú chatu (v poradí už tretej chaty) pri Zelenom plese. Rozmery novej murovanej stavby boli 11x10 metrov, vonkajšie múry boli hrubé 63 cm, boli žulové, spájané vápnom a cementom. Chatu z vonka opatrili kovovými okenicami, vnútorný priestor tvorili štyri dvojposteľové izby, kuchyňa a jedáleň, ktorá slúžila občas i ako nocľaháreň. Jedáleň a izby boli vybavené kovovými pieckami na tuhé palivo. Stavba sa čiastočne podpivničila.  Chata bola oficiálne otvorená pre verejnosť 27. augusta 1897. Chatu pri je  slávnostnom otvorení pomenovali na Fridrichovu chatu (pretože arciknieža Fridrich Habsburg sa finančným darom podieľal na jej výstave).

Chata sa však historicky objavovala aj pod menom Berichova chata a až do roku 1950 sa chata nazývala predovšetkým  polohopisným názvom, Chata pri Zelenom plese. V roku 1950 ju premenovali na Brnčalovu chatu (Albert Brnčala Chata, učiteľa telesnej výchovy, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu).  Jej názov však vydržal len do roku 1991, keď Názvoslovná komisia pri Mestskom zastupiteľstve Vysoké Tatry rozhodla prinavrátiť chate názov Chata pri Zelenom plese.

Prvým nájomcom chaty bol Eduard Forberger s manželkou. Chatu za ich pôsobenia na sklonku 19. storočia navštívilo niekoľko významných ľudí a turistov takmer z celého sveta (Angličania, Francúzi, Američania, Turci, Rusi, Švajčiari a dokonca i jeden Číňan). Počas 1. svetovej vojny chata slúžila pre ubytovanie a výcvik horských vojenských oddielov (1915 - 1916), ktorí počas svojej misie ju skôr poškodzovali, ako riadne užívali. V roku 1922 na chatu zaviedli telefón. V medzivojnovom období chatu spravovala turistická organizácia spišských Nemcov. Začiatkom roka 1922 chata disponovala 12 lôžkami v troch hosťovských izbách. Chata znova vyhorela v rokoch 1925 a 1926. V roku 1934 prešla chata rekonštrukciou a jej kapacita sa zvýšila na 10 izieb a 40 lôžok. V roku 1948 bola chata znárodnená. Ďalšou veľko rekonštrukciou chata prešla až v roku 1957. Chata už začala disponovať ubytovacími kapacitami pre 60 ľudí. Bolo nainštalované ústredné kúrenie, vodovod a elektrické osvetlenie (diesel agregát). V roku 1958 postavili pod chatou kamennú stavbu s drevenou strechou do ktorej pritekala potrubím voda z plesa a ktorá poháňala malú vodnú turbínu na striedavý prúd (220 V).

Chatu po reštitúciách v roku 1991 prevzal do starostlivosti Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES. Chata zväčšila svoju kapacitu, bol vybudovaný septik, chata sa tepelne odizolovala, v roku 1998 sa pristavala terasa, v roku 2000 pribudol vodojem. Hlavným turistický spojením Chaty pri Zeleném plese s Cestou slobody je cesta (po žltej značke), ktorá začína pri parkovisku autobusovej zastávky Biela Voda. Chata pri Zelenom plese je východiskovým bodom pre výstup na Jahňací štít. Sídli tu stanica horskej služby a chata je významnou križovatkou turistických chodníkov.

Zdroj: wikipedia a chataprizelenomplese.sk
Kontakt: Chata pri Zelenom plese: +421 (0)901 767 420

Prístup k chate pri Zelenom plese

Vytlačiť
Tento článok si prečítalo 1241 ľudí Naposledy zmenené piatok, 11 júl 2014 21:59
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

Chata pri Zelenom plese miro7101

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

40. vojnové roky

Abychom dokázali velké věci, musíme žít, jako bychom nikdy neměli zemřít.

Oldřich Nový

Když se starý člověk jednoho rána probudí a nic ho nebolí, znamená to, že je mrtvý.

České přísloví

Bolek Polívka

Ideální rozměry manžela: 90-60-40 To znamená 90 let, 60 miliónů korun na kontě a 40 stupňů horečky.

Miloš Kopecký

Žena by měla být kuchařkou v kuchyni, dámou ve společnosti a gejšou v posteli. A tragédie je, když se to přehází.

Vlasta Burian

Žena se dívá do prázdna jen tehdy, nemá-li zrcadlo.

ON LINE

Práve tu je 81 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Každý cigán svojho koňa chválí.

Slovenské príslovie

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2018. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk