RetroMánia

Na dnes som si pre vás pripravil troška nezvyčajný obsah. Rozprávku pre deti: Kedy sa kúpe komín. Pamätníkom možno dnes prinesiem milú spomienku a tým neskôr narodeným - obraz z čias už dávno minulých.

ZDRAVOTNÁ SESTRA ho upozornila, že väčšina pacientov má v ten istý deň vysoký krvný tlak. Počasie pľuhavé, ale aj keď svieti slnko, mnohí majú zvýšený či vysoký krvný tlak. Existuje závislosť medzi krvným tlakom a počasím? To bolo pred dvadsiatimi rokmi. Do bloku si zapisoval ťažkosti svojich pacientov. Zistil, že v určité dni čast pacientov nedobre spí — a nahlodávala ho otázka: Má časový priebeh zmien počasia vplyv na bolesti hlavy, únavu, potenie sa, zábudlivosť, slabosť, nesústredenosť ??? Časť pacientov mala v určité dni bez zjavnej príčiny pocity strachu, úzkosti. Študoval dostupnú literatúru, zhováral sa s meteorológmi. Co ovplyvňuje počasie na Zemi? Slnko. A keď ovplyvňuje neživé. ovplyvňuje aj živé, ved je to logické. Nasledovali injekcie poznatkov z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied, najmä o fyzikálnych zákonitostiach vzťahu Slnko — Zem. Začali chodiť telegramy, ktoré oznamujú stupeň slnečnej aktivity. Trpezlivo pozoroval, skúmal svojich pacientov, pokúšal sa o vývody práve s ohľadom na stupeň slnečnej aktivity elektromagnetických vplyvov. V spolupráci s matematikmi a s geofyzikmi vznikla jeho prvá práca — Dynamická psychopatológia v objektívnom obraze kozmickej fyziky.

Hromadným názvom fosílne palivá označujeme základné energetické suroviny uhlie, ropu a zemný plyn. Pre priemyselnú výrobu majú taký význam ako napríklad pre človeka kyslík, chlieb a pitná voda. Ich spotreba na celom svete prudko stúpa, len v poslednom štvrťstoročí sa ich spotrebovalo viac ako za celú históriu predtým. Ich význam i naďalej rastie. Okrem energetiky sú nenahraditeľnými surovinami v rôznych odvetviach chemického priemyslu. Vyrába sa z nich široký sortiment výrobkov, bez ktorých by sme si nevedeli súčasný život ani len predstaviť.

MYSLÍTE, ŽE EXISTUJE človek, ktorý by nemal problémy? Sú predsa akosi prirodzene spojené s našim každodenným životom. Veľké, malé, osobné, pracovné,
— každý z nás sa s nimi denne stretáva.
Čo je pre jedného veľký problém, to sa inému zdá malicherné. Možno nájsť nejaký všeobecný recept na ich riešenie? Všetci o tom pochybujeme. Niečo spoločné však majú všetky. A práve to hľadajú psychológovia a nielen oni. O spoločnú podstatu procesu riešenia problémov sa zaujímajú i kybernetici, ktorí sa ju snažia využiť pri konštrukcii programov, modelujúcich ľudské myslenie. Co zistili? V prvom rade to, že každý problém má akýsi „životný cyklus", trvá určitý čas. Spočiatku narastá, núti nás niečo proti vzniknutej situácii podniknúť, potom prichádza najaktívnejšie štádium a neskôr jeho intenzita klesá, náš záujem oň poklesne a problém odoznie, vyrieši sa. Nie však sám od seba.

KEĎ SA v Spojených štátoch amerických rozhodli pre projekt raketoplánu (podľa niektorých správ prebiehajú aj v Sovietskom zväze práce na podobnom projekte pozn. red.), ako mnohonásobne použiteľného kozmického dopravného prostriedku (náklady na celoročnú prevádzku pri 50 štartoch by nemali byt vyššie ako cena za jeden štart rakety Saturn 5), začal medzi viacerými firmami boj o pridelenie kontraktu na vývoj, výrobu a skúšky orbitálneho stupňa kozmického raketoplánu. Zo súťaže nakoniec vyšla víťazne firma Rockwell, ktorú zmluva zaväzovala vyrobiť, odskúšať a dodať dva letové exempláre, jeden exemplár pre pevnostné skúšky a jedno zariadenie pre skúšky pohonného systému. Samozrejme, vedenie firmy uzavrelo zmluvy s desiatkami subdodávateľov a samotná firma si ponechala len vývoj a výrobu niektorých časti a konečnú montáž v montážnom závode v Palmdale (Kalifornia). Práve tu 17. 9. 1976 — prvý raz verejnosti slávnostne predviedli prvý exemplár orbitál neho stupňa „Enterprise", určeného pre sériu overovacích letov v atmosfére a pre pozemné vibračné skúšky celého raketoplánu.

PRÍVLASTKOM PRVÝ jarný kvet sa môže pýšiť viacero druhov. Je to dané skutočnosťou, že každý z nich rastie na inom území, kde skutočne kvitne medzi prvými. Tak ako je symbolom jari v nižších polohách snežienka, je takou-to symbolickou rastlinou v niektorých oblastiach bleduľa jarná. Bleduľa (Leucojum vernum) sa na prvý pohľad i snežienke podobá, keď si ju však všimneme bližšie, vidíme významné rozdiely. Okvetné lístky bledule sú všetky rovnako veľké, tvoria zvonček a na koncoch majú žltú škvrnu. Na rozdiel od snežienky, ktorá má obyčajne len dva listy, bleduľa ich má viac. Kvitne od marca do apríla podľa miesta výskytu.

MESIAC MAREC je obdobím, keď ešte víchrice doznievajúcej zimy kmášu konármi a mokré snehové chumáče dopadajú v lese so šuchotom na lístie. Dopoludňajšie slnko ešte kde-tu roztápa na lesných cestách tenkú škrupinku ľadu, pod ktorou už prúdia pramienky jarných vôd z topiaceho sa snehu. Je to čas, keď si divá sviňa buduje chatrné lôžko, na ktorom má priviesť na svet štyri až dvanásť pásikavých mláďat. Ich zafarbenie bude splývať s farbami lesa a tiene mladiny dopadajúce na ležovisko skrývajú mladých diviakov, ako ten najdokonalejší úkryt. V tých istých mladinách trčia nad mokrým lístím a poslednými ostrovčekmi ťažkého snehu veľké hnijúce pne, v ktorých tiež pulzuje život. Prežilo v nich zimu pod snehom ako v termostate vera lariev hmyzu. Hnilobné baktérie, ktoré rozkladali peň, vyvíjali dostatok tepla na to, aby nevymrzli. V mäkkom tlejúcom dreve si s obľubou stavajú hniezda aj lesné, veľkooké myši, ryšavky. Teraz v marci opúšťajú teplé hniezda z machu a jemných vláken tráv, aby sa rozbehli po lese.

ČESKOSLOVENSKÁ METROLÓGIA má veľmi dlhú tradíciu, ale jej úzka spätosť so socialistickou ekonomikou sa prejavuje len v posledných rokoch. Dnes, keď slovo kvalita patri medzi najfrekventovanejšie, má metrológia dôležitú funkciu pri zabezpečovaní vysokej akosti československej produkcie. Pritom nejde len o uplatnenie metrológie v priemyselnej výrobe, ale aj v doprave. spojoch, obchode, stavebníctve — jednoducho vo všetkých oblastiach nášho národného hospodárstva. Obrovský význam má metrológia pre pokrok a objektivitu vedy a výskumu. Metrológia je dnes uznávanou vednou technickou disciplínou.

ISKROVÁ DIEROVAČKA

Jedným z posledných výsledkov pracovníkov odboru elektrických metód obrábania vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom je elektro-iskrová dierovačka EID 001 A. Ide o univerzálny obrábací stroj s parametrami dosahujúcimi rovnaké hodnoty ako majú podobné zahraničné stroje. Veľkosťou a možnosťou využitia sa radi do strednej kategórie. Výhodne nim možno obrábať kovy s rozmanitou tvrdosťou a pevnosťou, vrátane zušľachtených a kalných oceli. Je určený na vytváranie veľmi presných tvarových dutín, či priechodných otvorov do stredne veľkých nástrojov. Napríklad, kým na mechanicku výrobu tvárnice na sedlo ventilu treba dvanásť a pol hodiny, elektro-iskrovým dierovačom to trvá iba niečo vyše dvoch hodín. Strojárske podniky by však potrebovali aj také súčiastky, ako je napríklad teleso nádržky pre kvapalinový rozvod, ktoré klasickým mechanickým spôsobom vôbec nemožno vyrobiť. Elektro-iskrový dierovač to však umožňuje a výroba uvedeného telesa netrvá ani dve hodiny.

KAM SO STARÝM PAPIEROM ? So starým železom. So starým chlebom? Do koša? Na smetisko? Človek často pokrčí bezradne plecami nad kôpkami suchého chleba, balíkmi starých novín, či nad „vyslúžilými" pieckami... Naše staré mamy si nerobili starosti. Občas sa ulicou mihla postavička s vozíkom, ktorú si dnes vieme predstaviť už len z rozprávania starších ľudí, z knih. filmov... Svojim príslovečným „Handry, kóóžky, železo..." vyprázdňovala kúty domov a odvážala všetko, čo rudom doslúžilo. Patrila neodmysliteľne do inventára buržoáznej republiky a až po roku 1948 sa začala z nášho života vytrácať. Namiesto nej vznikla organizácia Zberné suroviny a v rámci nej sa na perifériách miest objavili plechové búdy bez vody a elektriny — zberne. Dnes sa už konči aj ich éra.