Sobrala čo mohla v byte, na dvor vynášala a do radu svoje bábky pekne posadila.
„Čo by som len hola žiačka? Učiteľka budem! Čo tie bábky majú vedieť toľko iste že viem."
Tak mudruje a na stenu píše čiry-čary: „No, dievčatá, pozor dajte, to je á, a to zas i!"
Prísne sa díva na „triedu", špúli si ústočká: „Počty tiež musíte vedeť, hľa : to je jednička!"
Keď už hodne načarbala, vzala malý zvonec: „Cing-ling, vyučovaniu je milé deti — konec."
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Novinôčky
Novinôčky
Malá Milka celé leto dobre sa bavila.
So všetkými deťmi z dvora rada sa hrávala.
Prázdniny však sa minuli, — ako to vždy býva — a na deti z okien školských zas povinnosť kýva.
Ticho je na veľkom dvore, Milka sama chodí, mladučká je, nuž, do školy ju ešte nevzali.
Rozmýšľajúc chodí sem-tam: čo by mala začať, aby čas lepšie utekal?
Bude sama sa hrať.
Keď je škola, nech je škola. Môže byť i doma. Prečo by nemohla knihy mať i ona?
Zverejnené v
ČSR 40. roky 20. storočia
R.F.K.
Šéfredaktor magazínu
Najnovšie od R.F.K.
Napíšte komentár
Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.
