V povojnových rokoch na koľajniciach bývalého Československa čo do počtu vlakov, najviac prevládali parné rušne. A to nie len v nákladnej doprave.
Parná lokomotíva 498.104 – Albatros
Jeden z 15 rušňov pre ťažké rýchliky z 50. rokov 20. storočia, bol najrýchlejší a najťažší parný rušeň v dejinách ČSD vyrobený v roku 1954 s cestovnou rýchlosťov tesne nad 140 km/h. Denne najzdil až 900 km a spálil približne 30 ton uhlia. Príprava rušňa na jazdu trvala až 24 hodín, pričom samotné zakurovanie rušna na prevádzkový tlak pary trvalo približne 6 hodín.
Univerzálny rušeň 475.1
Rušeň pre prímestské vlaky z 40. rokov 20. storočia. Lokomotíva bola vyrábaná v rokoch 1947-1950 Škodovými závody v Plzni pre Československé štátne dráhy v celkovom počte 172 kusov.
477.0 „Papagáj“
Rušeň pre ťažké prímestské vlaky z 50. rokov 20. storočia. Rušeň bol posledným typom parné lokomotívy, vyrobeným v ČKD pre Československé štátne dráhy. Jeho výroba prebiehla v rokoch 1951-1952 a 1955 a vývoj bol pôvodne realizovaný pod radovým označením 476.1. Vzhľadom k prekročeniu nápravové hmotnosti počas vývoja ale došlo k preznačenie typu na rad 477.0. Takmer celá prvá séria 38 kusov, dokončená v roku 1952, bola ešte dodaná s týmto označením, druhá séria o 22 kusoch dodaná v roku 1955 už niesla nové označenie.
Rušeň 556.0 „Štoker“
Bol najrozšírenejším rado parných rušňov pre nákladnú dopravu od 50. rokov 20. Bol typickým pre ťažkú nákladnú dopravu, vyrábaným v plzenskej Škode (v čase výroby pod názvom Preteky V. I. Lenina) v rokoch 1951-1958 v celkovom počte 510 kusov. Ide o najdokonalejší nákladnú lokomotívu v československu a tiež vôbec o najpočetnejší typ parnej lokomotívy v tuzemsku. Lokomotívy boli určené pre najťažšie nákladné vlaky na hlavných tratiach naprieč celým Československom.
Zdroj: Bc. STANISLAVA BAJZÁTOVÁ a wikipedia
