RetroMánia

Toľko o prvom slovenskom prezidentovi hovorí WIKIPÉDIA. Michala Kováča mnohí občania chápali, ako kontraverzného politika, ktorý vstúpil do povedomia politickými aférami s Vladimírom Mečiarom a Ivanom Lexom čo vyústilo až do zavlečenia syna Michala Kováča, na ktorého bol v tej dobe vydaný medzinárodný zatykač. Keďže politická garnitúra na Slovensku medzi sebou neustále bojovala o mocenský vplyv, tento proces negatívne vplýval na mladé Slovensko, ktoré bolo v tej dobe známe, ako obdobie mečiarizmu. Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján T. 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho. Syna prezidenta Slovenskej Republiky. Týmto sa začal na Slovensku hon na "čarodejnice". Začal úporný zápas politických strán na udržanie, či prevzatie moci. Slovensko hlásalo prostredníctvom opozičných strán do zahraničia o politickej, kultúrnej a občianskej neslobode, o potlačovaní slobody tlače, o období temna s cieľom prevziať oprate a zúčastniť sa na privatizácii majetku štátu. Väčšina politikov či už boli koaliční, alebo opoziční sledovali len jeden cieľ. Zostať pri moci, alebo ju strhnúť na svoju stranu. Slovensko sa stalo územím politického barbarizmu, klamstiev, demaršov, poloprávd len pre jednu jedinú vec. Uchmatnúť si to zlaté vajce. Občan Slovenska bol pre nich nezaujímavý. Bolo potrebné urobiť z národa masu, ktorá pri voľbách odsúhlasí všetko, čo sa jej položia na tanier.
Michal Kováč sa stal prvým prezidentom, ktorý si nenašiel cestu k vláde Slovenskej republiky, alebo lepšie povedané vláda si nenašla cestu k nemu a tak na základe roztržky v HZDS (Michal Kováč bol členom politickej strany HZDS pred zvolením do funkcie prezidenta) sa zo Slovenska stala malá veľká izolovaná krajina v srdci Európy. Trvalo niekoľko rokov, než sa Slovensko z tohoto strašného sna zobudilo a našlo cestu späť. Paradoxom zostáva to, že tí politici, ktorí Slovensko za mečiarizmu odizolovali od Európy, ju napokon jej lona vrátili. Michal Kováč zohral, ako prezident Slovenskej republiky významne negatívnu úlohu spolu s Vladimírom Mečiarom a v tedajšími opozičnými stranami na historickom chápaní Slovenska, ako Slovenska v ktorom bola chamtivosť a boj o moc nadovšetko a nikomu nebolo nič sväté.
Ale toto obdobie malo i pozitívnu stránku. Bolo to plodné obdobie politickej satiry, ktoré už nikdy nedosiahlo takú úroveň a popularitu, ako v tomto období.