DO ZÁKRUTY sa veľkou rýchlosťou ženie zelený Lotus a za nim v tesnej blízkosti Renault Turbo. Počuť škripot bŕzd, hučanie motorov. Divákmi prebehlo vzrušenie. Autá sa už dostali do jednej roviny. Napätie vrcholí. Ale Lotus sa nedal. Zo zákruty vyletel ako prvý a v cieľovej rovinke ešte zvýšil svoj náskok. červená zástavka rozhodcu rozhodla o jeho víťazstve. Formula 1 pod trenčianskym hradom? Áno. Tohto roku sa totiž uskutočnil II. ročník Grand Prix Laugaricio RC automodelov kategórie V 1, V 2 a EB, ktorú na počesť 35. výročia SNP, 1800 výročia Laugaricia, Medzi - národného roku dieťaťa a 30. výročia Pionierskej organizácie usporiadali CZO Zväzarmu a ZO Automodelov Matra pri TOS n. p. Trenčín v spolupráci s CZV KSS, ZV ROH a CZV SZM. Na novovybudovanom autodróme na Soblahovskej ulici súťažili nielen domáci pretekári z Matry TOS, ale aj z Brna, Ostravy, Košíc, Ostravy Poruby, z Nového Mesta/Váhom ba aj hostia z Poľska.
HUS DIVÁ hniezdi v močiaroch a v okolí rybníkov. Na Slovensku ešte donedávna hniezdili husi na Záhorí, v povodí rieky Moravy, ale len vzácne. Po jej zregulovaní z vysušených močiarov samozrejme odleteli a dnes je hniezdenie husi divých na Slovensku veľmi neisté. Snáď zahniezdili ojedinele v povodí Dunaja, alebo pri niektorom väčšom rybníku. Hus divá je sťahovavá, zo zimovisk sa vracia už koncom februára a odlieta v auguste. Vo verkom množstve prelietavajú cez naše územie v období jarnej a jesennej migrácie. Zastavujú sa na rybníkoch a pomaly tečúcich vodách. No, žiaľ, i transmigrujúcich husi je u nás z roka na rok menej. Husi divé žijú v trvalom páre a po smrti jedného partnera sa druhý už obyčajne nespári. Hniezdiť začínajú skoro po prílete na hniezdiská. Hniezdo stavia samica a samec jej pomáha pri zbieraní materiálu. Samička znesie už koncom marca 3 až 10 bielych hrubozrnných vajec, ktoré neskôr počas sedenia dostávajú bledožlté a hnedasté škvrny. Na vajciach sedí 4 týždne. Po vyliahnutí mláďat sa pridá aj samec k „rodinke" a statočne ju bráni pred nepriateľmi. Páperie mláďat je žlté, postupne im záčina prerastať perie a v ôsmych týždňoch života sú už celkom operené.
Rádiový technik Technik diaľkových spojov. Prevádzkový technik. Prevádzkový technik výpočtovej techniky. Povolania, ktoré lákajú, ktoré priťahujú chlapcov túžiacich pracovať s najmodernejšou technikou, vykonávať zaujímavú a pri - tom spoločensky uznávanú prácu. Stretli sme sa s chlapcami, ktorým sa už pomaly ale iste vypĺňajú tieto túžby. Boli sme na návšteve vo Vojenskom učilišti Podjavorinských partizánov v Novom Meste nad Váhom. V učilišti, ktoré svoju históriu začalo písať sedemdesiatosem dni pred skončením najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Vtedy. 20. februára 1945 bolo rozhodnutím veliteľa Československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu zriadené v Poprade Spojovacie učilište ako frontová škola pre prípravu veliteľov spojovacieho vojska. Počas tridsiatich piatich rokov zmenilo učilište svoje sídlo i názov. Len jeho poslanie sa nemení — pripravuje kádre pre našu armádu. Armádu nového typu, pripravenú kedykoľvek splniť svoje vlastenecké a internacionálne povinnosti pri obrane socializmu. Súdruh Zdeněk Dostalik strávil v Novom Meste nad Váhom kus života. Pred rokmi tu začínal ako poslucháč, dnes je jedným z tých, ktorí sa starajú o to, aby do armády odchádzali všestranne pripravení absolventi učilištia.
PRI NÁVŠTEVE V NDR a pri zoznámení sa s prenosnými rádioprijímačmi a kazetovými magnetofónmi, zaujmú dve skutočnosti. Prvá, že v obchodoch nevidno japonské zariadenia exportované v neuveriteľných kvantách do Európy i Ameriky. Druhý poznatok vyplýva z prvého že v obchodoch je dostatok domácich výrobkov. Tie totiž v NDR vyrábajú v takom množstve typov a modifikácií, že nie je problém vybrať si a dovoz je zbytočný. Navyše k bohatému sortimentu prístrojov pružne reagujúcich na svetový trend, pristupuje pravidelné uvádzanie nových modelov, o. i. medzi posledné novinky patri prenosné rádio Steratrans R 2310 a rádio s kazetovým magnetofónom R 4100/4200.
NA SVETE azda niet prímorskej krajiny bez majáku. Ťažko by sme tiež našli väčší ostrov, na ktorom by nebol aspoň jeden — dva. Odborná definícia pojmu maják znie: „Maják je zaradenie prevažne vežového typu, postavené na mieste s presne stanovenými súradnicami, vybavené svetelno technickým zariadením, ktorého viditeľnosť v noci siaha do vzdialenosti 15 míľ. Význam majákov je obrovský, pre bezpečnosť lodi sú mimoriadne dôležité, a preto ich stavali súčasne s vývojom a rozvojom moreplavby, teda veľmi dávno, už pred naším letopočtom. Pre orientáciu kapitánov plachetníc ich budovali Etruskovia, Feničania, stari Gréci a Rimania. Asi 120 m vysoký maják na ostrove Faros pred Alexandrijským prístavom, postavený v rokoch 299 — 288 pred n. I., pokladali v staroveku za jeden zo siedmich divov sveta. Stál až do roku 1375, keď ho zničilo zemetrasenie. Názov majáka na ostrove Faros (už zanikol — stal sa súčasťou pobrežia) žije v mnohých jazykoch ako názov majáka — vo francúzštine "phare", v španielčine a v taliančine "faro", v gréčtine "fáros". Aj rodopský kolos, ďalší zo siedmich divov sveta slúžil ako maják. Bola to 32 m vysoká socha boha slnka Hélia pred prístavom na gréckom ostrove Rodos v Egejskom mori. Postavili ju v rokoch 290 — 280 pred n. I. Obrovský Hélios stál na dvoch brehoch. Pomedzi jeho "rozkročené nohy" plávali aj najväčšie plachetnice. Hélios držal v ľavej ruke nádobu s ohňom. I tento div zničilo zemetrasenie, no za vlády Rimanov ho zrekonštruovali. Roku 672 noví páni na ostrove — Arabi — sochu predali. Po úpadku obchodu, predovšetkým v oblasti Stredozemného a Čierneho mora mnoho majákov prestalo pinit svoju úlohu. Po čase sa rozpadli a zanikli. V ranom stredoveku, keď sa obchod opäť začal vzmáhať v jednotlivých krajinách, vznikali a pribúdali nové majáky: roku 1139 postavili Capo di Faro v chýrnom janovskom prístave, roku 1163 (alebo 1158) maják Magnale v Livorne, atď. Pravdepodobne prvý maják v severnej Európe postavili roku 1222 pri starom hanzovom meste Lubeck, roku 1286 postavili maják v Hamburgu, roku 1349 v Rostocku Ďalšie pribúdali v nasledujúcich rokoch a storočiach. Nebývalý rozmach výstavby majákov nastal v 19. storočí — spolu s rozvojom moreplavby. Koncom 19. storočia námorné úrady na našej planéte evidovali vyše 6000 majákov. Dnes ich je asi 33 400.