PRED 35 ROKMI malo Československo k dispozícii necelých 2500 megawattov inštalovaných elektrárenských výkonov, ktoré v r. 1946 poskytli 5,6 TWh elektrickej energie. Teraz predstavuje inštalovaný výkon elektrární asi 17 000 MW, čo je viac než 6,5 násobok povojnových zdrojov. V československých elektrárňach sa v minulom roku vyrobilo viac než 70 TWh elektriny, pritom na Slovensku stúpla výroba 27 krát. Štatistika uvádza, že v minulom roku sme vyrobili 86% elektriny v tepelných elektrárňach, ktoré spaľujú prevažne hnedé uhlie, 6,2 % vo vodných elektrárňach a 6,3 % v jadrovej elektrárni V 1. Dobudovaním elektrárne Prunéřov II v r. 1981 v ČSSR končí výstavba elektrární na báze fosilných palív. V najužšej spolupráci so Sovietskym zväzom sme nastúpili do veľkého programu jadrových elektrární.Československý jadrový program do r. 1990 zahŕňa ťažbu a úpravu uránových rúd, výstavbu jadrových elektrární na území. ČSSR a výrobu jadrových energetických zariadení.
Sformovanie a existencia domobrany v rámci Armády Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky s dislokáciou jej veliteľstva v Topoľčanoch vznikla dňa 01.04.2000. Domobrane velil generál Ján Pančík. Domobrana zanikla dňa 30.09.2002. Domobrana je takmer neznámou kapitolou v živote slovenskej armády. Jej vznik pritom nebol náhodný a nebol ani vynútený miestnymi politickými silami.
Úloha a koncepcia Domobrany
Veliteľstvo Domobrany malo pod sebou štyri mobilizačné základne. Ich hlavnou úlohou bolo v prípade vyhlásenia vojnového stavu, alebo mobilizácie postaviť a skoordinovať až 10 peších brigád domobrany po celom Slovensku. Išlo o modernú koncepciu ochrany územia, no kvôli celkovej transformácii armády na plne profesionálne sily a vstupu Slovenska do NATO bol tento formát vojska rýchlo prehodnotený. Už v roku 2002 bolo Veliteľstvo domobrany v Topoľčanoch zrušené a s ním zanikla aj samotná zložka oficiálnej štátnej domobrany. Význam tohto vojenského uzla potvrdzuje aj fakt, že v apríli 2001 ho oficiálne navštívil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster, aby sa oboznámil so štruktúrou a pripravenosťou topoľčianskeho veliteľstva.
BÁBKOVÉ DIVADLO má v našej národnej kultúre obrovskú tradíciu a v rozvoji estetického vnímania a cítenia hrá významnú úlohu. Československé bábkarstvo stojí na špičke svetového vývoja a jeho teoretické základy i divadelná prax sú zdrojom poučenia pre všetkých, čo výrazovými prostriedkami bábkového divadla hľadajú cestu k stvárneniu najzávažnejších myšlienok. Školu hrou propagoval už J. A. Komenský a prednosti tejto vyučovacej metódy sa uplatňujú aj dnes. V normatíve Projektu výchovno-vzdelávacej sústavy sa totiž objavila nová učebná pomôcka súbor maňušiek ako prestavbový titul pre 1.-4. ročník základných škôl. Význam tohto jednoduchého a veľmi príťažlivo vyzerajúceho súboru maňušiek v škole spočíva najmä v jeho využití na predvádzanie, monológov a dialógov v čítaní a literárnej výchove, kde zároveň s rôznymi alternatívami prevlečenia môže slúžiť k dramatizácii rozprávok a rozprávkových textov.
STALO SA VÁM už niekedy, že ste si pri posudzovaní nejakého výrobku alebo činnosti povedali:,,Pre- čo je to tak, veď to možno urobiť aj lepšie?" Ak bude váš nápad naozaj lepší, potom ste pravdepodobne vytvorili zlepšovací návrh (možno aj vynález). Čo je to teda zlepšovací návrh? Zlepšovací návrh je konkrétne vyriešenie výrobno-technického, technicko-organizačného alebo organizačno-hospodárskeho problému, ktoré je v tejto organizácii nové a ktorého využitie prináša spoločenský prospech. Ak si spomenieme na definíciu vynálezu, vidíme, že hranice zlepšovacieho návrhu sú oveľa širšie. Do pojmu zlepšovací návrh sa vmestí podstatne viac riešení, ako to bolo pri vynáleze. Čim to je?
EKONOMICKÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ SLOVENSKA V ROKOCH 6. päťročnice
HODNOTENIE VÝSLEDKOV dosiahnutých pri realizácii úloh Smernice XV. zjazdu KSČ a Rezolúcie zjazdu KSS, konkretizovaných v 6. päťročnom pláne na roky 1976 - 1980, ukazuje ďalší rozvoj hospodárstva a zvýšenie ekonomického potenciálu SSR i za podstatne zložitejších vonkajších a vnútorných ekonomických podmienok ako v predchádzajúcich obdobiach. Upevňovali sa sociálne istoty obyvateľstva a zlepšovali jeho životné podmienky. Trvale sa zvyšovala osobná i spoločenská spotreba obyvateľstva. V súlade s cieľmi hospodárskej a sociálnej politiky KSČ sa zabezpečila dynamika rozvoja ekonomiky na Slovensku rýchlejšia ako bol celoštátny priemer. Pritom sa vychádzalo z ekonomických a prírodných podmienok SSR a tiež relatívne vyšších zdrojov pracovných sil. Výstavbou nových výrobných kapacít, rastom zamestnanosti a produktivity práce vytvárali sa pod- mienky pre dynamickú tvorbu spoločenských zdrojov. Objem spoločenského produktu utvoreného v roku 1980 dosiahol hodnotu 338,8 mld Kčs (oproti roku 1975 bol väčší o 66,3 mld Kčs). Zvyšoval sa tiež národný dôchodok, ktorý v roku 1980 dosiahol 121, 6 mld Kčs (bez ZO, v cenách roku 1977). Na jeho tvorbe sa podieľali všetky odvetvia výrobnej sféry, aj keď plne nedosiahli plánom určenú dynamiku rastu. V štruktúre tvorby hmotných zdrojov mala rozhodujúci podiel priemyselná výroba, ktorej objem v ústredne plánovanom priemysle predstavoval v roku 1980 hodnotu takmer 177 mld Kčs (oproti 133 mld Kčs v roku 1975). Výroba vzrástla vo všetkých priemyselných odvetviach, pričom sa plánovite presadzovali zmeny v jej štruktúre. Zvýšil sa význam úlohy strojárstva, chemického a palivovo-energetického priemyslu. Prostredníctvom rozvojových programov sa zrýchlila dynamika rozvoja výroby v niektorých progresívnych odboroch.
