PRED POLSTOROČÍM, na sklonku roku 1930, začal K. G. Jansky (1905-1950), merať hladinu rádiových porúch pri diaľkovom prijme na krátkych vinách okolo 15 m. Keď urobil viac záznamov, všimol si zvláštne poruchy, ktoré nepatrili blízkym ani ďalekým búrkam. Objavovali sa pravidelne každý deň, ale vždy o štyri minúty skôr. Jansky si tento jav nevedel vysvetliť. Až A. M. Skellet, ktorý okrem rádiotechniky vyštudoval aj astronómiu. upozornil Janského, že za periódu, v akej sa objavoval podivný signál, sa Zem otočí do rovnakej polohy proti hviezdam — 23 h 56 min je tzv. siderický (hviezdny) deň. Jansky používal anténu, ktorá umožňovala určiť smer, z ktorého prichádzal signál. Ukázalo sa, že záhadné rádiové vysielanie prichádza zo súhvezdia Strelca, z miesta. kde je najbohatšia Mliečna cesta a kde ako dnes vieme - je stred nášho veľkého ostrova hviezd — Galaxie. Jansky uverejnil v odborných časopisoch vedno šesť článkov o svojom objave, no kupo-divu jeho objavu nikto nevenoval pozornosť. Po viac ako desiatich rokoch G. Reber, nadšený rádioamatér a astronóm zhotovil otáčavú parabolickú anténu priemeru 10 metrov, ktorú postavil v záhrade pri svojom dome. V spojení s citlivým ultrakrátkovlným prijímačom (160 MHz) skúšal znovu zachytiť vesmírne vysielanie. Zistil, že kozmické rádiové viny prichádzajú z celého pásma Mliečnej cesty, z rôznych miest s rôznou intenzitou.
Vzájomné pôsobenie dvoch pohybujúcich sa elektricky nabitých častíc je sprostredkované magnetickým poľom. Spojitosť magnetického javu s elektrickým prúdom bola prvým krokom k pochopeniu podstaty magnetizmu. Orsted v prvej polovici 19. storočia poukázal ako prvý na to, že elektrické prúdy majú rovnaké magnetické vlastnosti ako tuhé magnetické materiály. V r. 1821 francúzsky fyzik Ampér vyslovil hypotézu, podľa ktorej zdrojom magnetického poľa môžu byt len elektrické prúdy. V prípade tuhých magnetov, zdrojom ich magnetického poľa nie sú makroskopické prúdy, ale molekulárne prúdy, ktoré tečú v jednotlivých molekulách alebo atómoch daného magnetu. Tuhé magnety (hovori sa im aj permanentné alebo stále magnety) sa líšia od iných látok tým, že molekulárne prúdy sú v nich orientovane usporiadané. V látkach, ktoré nie sú permanentnými magnetmi, sú tieto molekulárne prúdy rozdelené chaoticky a preto ich magnetické účinky sa vzájomne vykompenzujú a hovoríme, že látka je nemagnetická. Ampérová hypotéza zohrala významnú úlohu v rozvoji teórie magnetických vlastností látok. Rozlúštenie Ampérovej hypotézy priniesol až objav elektrónovo-jadrovej štruktúry atómu (E. Rutherford, N. Bohr. 1911 — 1913). Okolo kladne nabitého jadra krúžia oveľa ľahšie záporne nabité elektróny. Ich pohyb je stacionárny (s časom sa nemení) a jeho vlastnosti sú ekvivalentné vlastnostiam elektrického prúdu, ktorý tečie v uzavretej smyčke vodiča.
ZDRAVOTNÁ SESTRA ho upozornila, že väčšina pacientov má v ten istý deň vysoký krvný tlak. Počasie pľuhavé, ale aj keď svieti slnko, mnohí majú zvýšený či vysoký krvný tlak. Existuje závislosť medzi krvným tlakom a počasím? To bolo pred dvadsiatimi rokmi. Do bloku si zapisoval ťažkosti svojich pacientov. Zistil, že v určité dni čast pacientov nedobre spí — a nahlodávala ho otázka: Má časový priebeh zmien počasia vplyv na bolesti hlavy, únavu, potenie sa, zábudlivosť, slabosť, nesústredenosť ??? Časť pacientov mala v určité dni bez zjavnej príčiny pocity strachu, úzkosti. Študoval dostupnú literatúru, zhováral sa s meteorológmi. Co ovplyvňuje počasie na Zemi? Slnko. A keď ovplyvňuje neživé. ovplyvňuje aj živé, ved je to logické. Nasledovali injekcie poznatkov z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied, najmä o fyzikálnych zákonitostiach vzťahu Slnko — Zem. Začali chodiť telegramy, ktoré oznamujú stupeň slnečnej aktivity. Trpezlivo pozoroval, skúmal svojich pacientov, pokúšal sa o vývody práve s ohľadom na stupeň slnečnej aktivity elektromagnetických vplyvov. V spolupráci s matematikmi a s geofyzikmi vznikla jeho prvá práca — Dynamická psychopatológia v objektívnom obraze kozmickej fyziky.
Hromadným názvom fosílne palivá označujeme základné energetické suroviny uhlie, ropu a zemný plyn. Pre priemyselnú výrobu majú taký význam ako napríklad pre človeka kyslík, chlieb a pitná voda. Ich spotreba na celom svete prudko stúpa, len v poslednom štvrťstoročí sa ich spotrebovalo viac ako za celú históriu predtým. Ich význam i naďalej rastie. Okrem energetiky sú nenahraditeľnými surovinami v rôznych odvetviach chemického priemyslu. Vyrába sa z nich široký sortiment výrobkov, bez ktorých by sme si nevedeli súčasný život ani len predstaviť.
MYSLÍTE, ŽE EXISTUJE človek, ktorý by nemal problémy? Sú predsa akosi prirodzene spojené s našim každodenným životom. Veľké, malé, osobné, pracovné,
— každý z nás sa s nimi denne stretáva.
Čo je pre jedného veľký problém, to sa inému zdá malicherné. Možno nájsť nejaký všeobecný recept na ich riešenie? Všetci o tom pochybujeme. Niečo spoločné však majú všetky. A práve to hľadajú psychológovia a nielen oni. O spoločnú podstatu procesu riešenia problémov sa zaujímajú i kybernetici, ktorí sa ju snažia využiť pri konštrukcii programov, modelujúcich ľudské myslenie. Co zistili? V prvom rade to, že každý problém má akýsi „životný cyklus", trvá určitý čas. Spočiatku narastá, núti nás niečo proti vzniknutej situácii podniknúť, potom prichádza najaktívnejšie štádium a neskôr jeho intenzita klesá, náš záujem oň poklesne a problém odoznie, vyrieši sa. Nie však sám od seba.
