Počas veľkej hospodárskej krízy sa fabrika dostala do finančných problémov, obrat nastal až vojnovou konjuktúrou. Na konci 2. svetovej vojny podnik bola výroba vo fabrike zastavená. V roku 1946 z fabriky vzniká národný podnik Slovenské bavlnárske závody. V roku 1948 došlo k znárodneniu podniku a podnik prešiel modernizáciou. O rok neskôr (1949) sa podnik premenoval na Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina. Pod týmto názvom zostal podnik následujúcich 40 rokov. Počas jej najúspešnejšieho obdobia v 60. a 70. rokoch 20. storočia zamestnávala až 5 000 ľudí nielen z Ružomberka a okolia, ale aj z ostatných štátov socialistického tábora. Chodili sem na stáže i robotníci z Kuby. V roku 1962 sa začala výstavba 3. tkáčovne s cieľom rozšíriť výrobnú kapacitu s expanziou na západné trhy. Na západ sa v tej dobe vyvážalo viac než 50% celkovej výrobnej produkcie. Mimo závodu sa nachádzala podniková predajňa, kde si zamestnanci bavlnární mohli nakúpiť za výhodnejšie ceny napríklad obliečky na periny, metrový textil a ďalšie výrobky z produkcie závodu. Zväčša sa tu predával tovar, ktorý mal drobné kazy a ktorý neprešiel kontrolou kvality, alebo bol vrátený z exportu naspäť do Československa zo západných krajín. produkcia, ktorá šla na západ sa balila pod značkou nie BZVIL, ale pod značkou kupujúceho, ktorý to ďalej predával na západe. V roku 1990 vznikajú Bavlnárske závody štátny podnik, Ružomberok. V júni toho roku sa mení názov na Texikom.
Prichádza rok 1994 a s ním i vyhlásenie obchodnej súťaže na predaj podniku. Účtovná hodnota majetku a textilnej výroby bola v tedy viac ako jedna miliarda slovenských korún. Privatizácia podniku sa zrealizovala za približne 140 miliónov slovenských korún a táto čiastka nebola nikdy úplne zaplatená. Po privatizácii začala textilka upadať až nakoniec dochádza k úplnému zastaveniu výroby a zdevastovaniu celého areálu. Dnes sa v areáli továrne nachádzajú sklady rôznych firiem a chátrajúce budovy.
