utorok, 26 august 2014 00:00

Slovenské národné povstanie, requiem pre zabudnutých

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(0 hlasov)
Slovenské národné povstanie Slovenské národné povstanie wikipedia

O Slovenskom národnom povstaní sa veľa napísalo, veľa povedalo a neustále sa o ňom polemizuje. Politici, historici, médiá, tí všetci sa v určitý čas nahlas venujú práve tejto téme. Učíme sa o povstaní v školách a pripomíname si ho 29. augusta rok čo rok. Dnes si už len veľmi málo ľudí reálne na Slovensku uvedomuje jeho bytostný význam. Dnešné Slovensko a klerofašistické Slovensko majú predsa len niečo spoločné. Ľudské osudy. Ľudské príbehy. Neznášanlivosť, utrpenie, pretvárky, obete, zbabelosť, mamon ale i hrdinstvo a odvahu. V časoch hladu, strachu o život na strane jednej a bohactve a nadradenosti rasy tisícročnej ríše, umierali ľudia. Kto nezažil, neuverí. Účastníkov povstania ktorí ešte žijú je však už ako šafránu. A práve ich pohľadom na povstanie a ako sa k nim správame my (Slovensko) na sklonku ich života dnes,  je venovaný práve tento článok. Requiem pre zabudnutých.

Slovenská televízia RTV odvysielala 16. augusta 2014 dokument s názvom Odchádzanie, ktorý sa snaží oživiť príbehy posledných žijúcich vojakov - účastníkov SNP. Niektorí z nich po potlačení povstania skončili v zajateckých alebo koncentračných táboroch. Dnes mnohí sú zabudnutí, často živoria a žijú zväčša na okraji záujmu našej spoločnosti. Dožívajú v domovoch dôchodcov, alebo na vidieku a pasujú sa so životom s neprispôsobivými občanmi, alebo s chudobou. Významne sa ich dotkla zmena politického režimu rozpadom Československa. Skončil politický režim, ktorý sa o nich ako tak staral a nový režim si na nich spomenie zväčša vo volebnom roku pri oslavách SNP. Novému Slovensku ide predovšetkým o reformy v ktorých sa strácajú osudy zostarnutých bojovníkov SNP. Film sleduje ich súčasnosť, obyčajný život v spomienkach na SNP s pohárom na šampanské, plného kalnej vody.

Vo filme odznelo z úst jedného z priamych účastníkov bojov v SNP nasledovná veta. Veta vyrieknutá v hneve, ktorou dáva jasne na javo, že nebojovať za povstanie by bol neodpustiteľný hriech: "No to si myslím, že keď nejaký boh by mi povedal, že to bolo na hovno tak mu dám takú na papuľu, že sa posere."

Úryvok z tohoto filmu som našiel na youtube s neuveriteľnou reakciou:

"Ja by som dal na papuľu jemu, lebo absolútne nevedel ani za čo bojuje! Len sa hrnul do vojny lebo sa nechal zviesť rečičkami židovských komisárov a kadejakých boľševických darmožráčov. Partizáni boli sprostí roľníci z kopaníc čo nemali ani šajn o tom čo sa okolo nich deje. Nechali sa ľahko zmanipulovať komunistickým čechoslovakistickým vedením SNP a čakali na Rusov. V podstate Rusom odovzdali našu krajinu a tým pádom i jej zničenie. Sa pozrite dnes co je zo Slovenska! "

Zdroj citátu: youtube.com

Sto ľudí, sto chutí. Hovorí sa. Ale asi by si mala každá generácia prejsť svojou vojnou. Aby si každý z nás na vlastnej koži zažil hlad, biedu, strach, zúfalstvo, týždne bez vody, bez tepla, oblečenia a krvou na rukách. Ak sa na to pozeráme v televízii, nepríde nám to  hrôzostrašné. Ak sa na to pozeráme v médiách, vynára sa nám z toho len akýsi obraz, než skutočná realita. A možno takýchto ľudí, akými je i človek s daným výrokom, žijú na Slovensku tisíce. Možno desaťtisíce. A možno za nejaký čas znova budú po námestiach pochodovať Slováci v čiernych uniformách a ostatní sa na to budú pozerať. Ako keby to bolo v televízii. Na obraz, ktorý je niekde strašne ďaleko. Mimo nás. Mimo mňa. Mimo teba. Mimo našich starých otcov. Mimo nášho svedomia. A možno by sme 29. augusta už nestáli v rade na párok v rožku pred stánkom s občerstvením, ako na dožinkoch, ale stáli by sme v nemom úžase so cťou pred tvárami ľudí, na ktorých je ešte stále vidieť naše dejiny. Ak by sme to prežili.

Dva citáty z uvedeného dokumentu na záver

"Za čo sme bojovali? Že sme teraz slobodní? Čo z toho máme, že sme slobodní. Veď sa na vás vykašlú, že ste boli v povstaní. Načo si tam išiel? No tak ďakujem pekne keď to takto povie národ bojovníkom. No načo ste bojovali? Na čo ste tam išli? Kto vám kázal?! Na slobodníka ma povýšili. Na čo mi je to. To malo byť hneď. Na začiatku a nie teraz na konci keď už do hrobu hľadím. "

"Keby bola uzákonená eutanázia, tak prvý môj krok ktorý by bol, požiadať o eutanáziu. A odísť z tejto spoločnosti preč ešte pri plnom vedomí môjho mozgu."

Životné príbehu účastníkov bojov v Slovenskom národnom povstaní

Keď vypuklo SNP bol som na Dukle v dvoch východoslovenských divíziách. Keď generál Malár zradil a tieto divízie boli rozpustené, zobral som guľomet a peši cez vrchy som šiel domov. Do Klenovca som prišiel 15. septembra. Doma som svoj guľomet skrýval pod posteľou. Keď som sa zapojil do povstania, nasadili nás do Rimavskej Bane. Po ústupe do Kokavy sme boli prevelení na Chorepu, kde sme mali nasadeného nemeckého špióna Bartáka, ktorý ma chcel nad Kokavou zastreliť. Ale nepodarilo sa mu to. A tak som pokračoval v boji s partizánmi. Keď ma zajali Nemci, odvliekli ma na práce a potom do Rakúska. Po vojne som sa peši vrátil domov. Mal som vtedy 22 rokov.

Pavel Antal

Za branca som bol odvedený 8. marca. Koncom marca som dostal povolávací rozkaz narukovať do Brezna. Hneď nás zobrali z kasární, kde sme mali trojdňový výcvik a po týždni sme už chodili na partizánske akcie. Veliteľom partizánskeho hnutia bol Jegorov. Partizánsku činnosť sme vykonávali v Nemeckej Ľupči, Liptovskom Mikuláši a v Liptovských Vlachoch. V polovici septembra naša partizánska skupina napadla nemeckú vojenskú kolónu, ktorá išla z Liptovského Mikuláša do Ružomberka. Vyradili sme veliteľské auto a zároveň sa nám podarilo vyradiť aj 45 nákladných áut, ktoré prevážali vojenský materiál z Mikuláša do Ružomberka. V ďalšom období partizánska skupina bola premiestnená z Prašivej do Necpal, kde pôsobil náš partizánsky štáb. Začiatkom októbra nás napadli Nemci, ktorí išli od Mošoviec. Ubránili sme sa a prešli sme do Gaderskej doliny, kde sme robili prieskum. V horárni tam sídlil nemecký štáb. Náš partizánsky veliteľ určil štyroch prieskumníkov, medzi ktorými som bol aj ja, aby sme urobili prieskum, kto je ubytovaný v horárni. Prieskum robili dvaja Slováci a dvaja sovietski partizáni. Sovietski partizáni zbadali, že sú natiahnuté telefónne linky a zistili sme, že sú tam Nemci. Vystrelili sme na nich a tak vyšiel nemecký kapitán. Chcel vyskočiť oknom, ale Rus mu zaprel automat na hrudi a spýtal sa: "Kudá, kudá?" Nemecký kapitán na výzvu povedal: „Partizáni sú dobrí ľudia.“ Zobrali sme ho k sovietskemu veliteľovi. Jeden sovietski partizán vedel po nemecky a tak sa ho opýtal, čo tu robí. Odpovedal, že bojuje za Hitlera. Prezradil, že dvadsať nemeckých vojakov chodí z jednej strany na druhú. A tak sme mali šťastie, že sme sa s nimi nestretli. Po výsluchu sme ho zobrali na štáb do Necpal a potom do Banskej Bystrice. Nad Vyšnou Bocou sme pôsobili až do príchodu sovietskej armády. Naša partizánska skupina mala vysielačku aj príjímačku. Poslali sme avízo do Kyjeva, že sme sa spojili. Hlavný partizánsky štáb nás vyzval, aby sme sa hlásili na hlavný partizánsky štáb. Bolo nám povedané, že budeme absolvovať parašutistický výcvik. Potom nás mali lietadlami odviezť na Kutnú Horu a tam sme mali pokračovať v partizánskej činnosti. Po príchode do hlavného štábu v Kyjeve nám najvyšší veliteľ generál Trokár povedal, že sa mení rozhodnutie a nemusíme ísť na Kutnú Horu, lebo situácia na fronte sa zlepšila. Hlavný partizánsky štáb rozhodol, že podľa národností pôjdeme každý k svojej armáde. My sme šli k 1. československému armádnemu zboru. Ja som sa dostal do dôstojníckej školy, kde som bol do apríla 1945. Povýšený som bol na podporučíka a pridelený na front do Žiliny. S frontom sme potom pokračovali až do Vsetína na Morave. V našej partizánskej skupine bol aj partizán španielskej národnosti, ktorý obsluhoval vysielačku. Volal sa Armando Herero Palensduela. Po vojne bol raz na návšteve Československa a spolu sme prešli po tých miestach, kde sme bojovali.

Ján Karoly

Rozsiahly dokumentárny film s názvom: Financoval som Slovenské národné povstanie.

Tento článok si prečítalo 1775 ľudí Naposledy zmenené nedeľa, 17 august 2014 00:59
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Súvisiace položky (podľa značky)

Media

Odchádzanie Dokumentárny film, Slovensko, 2013 , Réžia:Dušan Hudec youtube.com

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

40. vojnové roky

  • Magická osmička
    Magická osmička Pod tlakom Veľkonemeckej ríše a domácich slovenských a českých politických strán, došlo k odštiepeniu veľkého územia od ČSR a k…
  • Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus
    Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus Československá republika pri svojom vzniku disponovala územím od najzápadnejšej až po najvýchodnejšiu časť vo vzdialenosti viac ako 900 km. Napríklad…
  • Pohľad na Slovensko 1919-1938
    Pohľad na Slovensko 1919-1938 Vzácne zábery, ktoré odvysielala Česká televize zo svojho archívu pri filmovom pohľade na Slovensko v období 1919-1938.
  • JUDr. Vladimír Clementis
    JUDr. Vladimír Clementis Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol…
  • Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie
    Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej…
  • Vlakom zo Zvolena do Vrútok
    Vlakom zo Zvolena do Vrútok Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z…
Abychom dokázali velké věci, musíme žít, jako bychom nikdy neměli zemřít.

Oldřich Nový

Když se starý člověk jednoho rána probudí a nic ho nebolí, znamená to, že je mrtvý.

České přísloví

Bolek Polívka

Ideální rozměry manžela: 90-60-40 To znamená 90 let, 60 miliónů korun na kontě a 40 stupňů horečky.

Miloš Kopecký

Žena by měla být kuchařkou v kuchyni, dámou ve společnosti a gejšou v posteli. A tragédie je, když se to přehází.

Vlasta Burian

Žena se dívá do prázdna jen tehdy, nemá-li zrcadlo.

ON LINE

Práve tu je 112 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Každý cigán svojho koňa chválí.

Slovenské príslovie

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2017. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk