Čulý ruch v Malej Studenej doline panoval už na začiatku 18. storočia, keď do doliny zavítali hľadači pokladov, zlatokopovia, bylinkári a lovci kamzíkov, ale i pastieri. V súvislosti s týmito aktivitami sa spomína ako miesto odpočinku mohutný balvan ležiaci pod Veľkým svahom, ktorý nazývali Ohniskom ( 1592 metrov nad morom). Bolo tu ohnisko a neskôr sa okolo previsnutých častí balvana postavili ochranné múriky zo skál a výstelku tvorila kosodrevina. Priestor bol dostatočný pre 4 nocľažníkov. Neskôr bola v doline asi v roku 1793 postavená Csákyho poľovnícka chata, pri ktorej začali vyrastať ďalšie stavby. Prvý turistický chodník do Malej Studenej doliny sa vybudoval v roku 1875. 28. mája 1889 sa navrhlo na členskej schôdzi pobočky Uhorského karpatského spolku postaviť chatu pri piatich spišských plesách na podnet zdravotného radcu na ministerstve vnútra v Budapešti, Dr. Edmunda Téryho (1856 -1917).
Dňa 19 mája 1898 bola poverená stavebná spolková komisia pod vedením Dr. Edmunda Téryho vyhliadnuť vhodné miesto pre stavbu budúcej chaty. Nakoniec komisia vybrala pozemok nad jazerskou stenou v blízkosti spišských plies. Základný projekt a rozpočet vypracoval Ing.Jozef Pfinna Gedeon Majunke. Rozpočet vo výške 6 tisíc forintov bol odhlasovaný a mohlo sa započať s výstavbou. Chata sa stavala za použitia trhavín. Stavebný materiál sa dovážal z Popradu konskými furmanmi. Zvieratá sa denne otočili aj tri krát a viezli priemerný náklad 50 kg. Celkovo sa vynieslo 28 280 kg cementu, 4 425 kg vápna, 3 300 kg sadry, 10 739 kg dreva a 4 591 kg železa. Na stavbe sa vystriedalo 125 robotníkov. 18. júla 1899 bola chata dostavaná. 21 augusta 1899 bola chata slávnostne otvorená. Podľa návrhu zapisovateľa Maďarského turistického spolku nazvali chatu, ako Téryho chata. Chata disponovala kuchyňou, komorou, , izbou správcu a miestnosť pre 3 horských vodcov a 4 hosťovskými izbami. Prvým chatárom bol Ján Adriáni. Chata sa stala jednou z najnavštevovanejších objektov vo Vysokých Tatrách (turisti z Uhorska, Nemecka, Francúzka, Veľkej Británie, Ruska ale i z Talianska).
V roku 1911 bola jedáleň prispôsobená možnostiam núdzového ubytovania pre ďalších 16 osôb. V roku 1912 vznikla drevená prístavba a chata získala telefónne spojenie. V roku 1931 chatu odkúpil štát (ČSR), ktorý ju dal do správy Klubu československých turistov. V roku 1935 bola chata dovybavaná ústredným kúrením na pevné palivo. V tom istom roku sa započalo s výstavbou turistického chodníka (takzvaný úsek Ostravskej cesty medzi Téryho chatou a Priečnym sedlom). Chodník bol dokončený v roku 1936. V roku 1937 sa dokončila prístavba kamennej terasy. V roku 1955 chata prešla ďalšou rekonštrukciou. Rozšírili ju o drevenú prístavbu pred vchodom na severovýchodnom nároží. Téryho chata ešte napokon niekoľkokrát zmenila majiteľa. Po druhej svetovej vojne prešla chata pod Klub slovenských turistov a lyžiarov a neskôr zase patrila Sokolu, Tatranským chatám, Komunálnemu podniku, Interhotelu Tatry a po reštitúcii 1991 ju získal späť Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES.
Najrozsiahlejšou rekonštrukciou prešla Téryho chata v rokoch 1979 - 1983, kde okrem nového ústredného kúrenia pribudla umyváreň so sprchami, splachovacie WC, agregát na výrobu elektrickej energie (380 V) a chata v podstate dostala súčasnú podobu. Pred vchodom bola vybudovaná kamenná terasa a chata bola znovu otvorená pre verejnosť 1. októbra 1982. Dnes má Téryho chata kapacitu 24 lôžok, na poschodí je jedáleň pre 50 stravníkov. Ubytovaní majú k dispozícii samoobslužnú kuchynku. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby. V roku 1995 postavili medzi Stredným a Dolným Spišským plesom hrádzu pre malú vodnú elektráreň. V roku 2009 chata dostala fotovoltaické články na výrobu elektrickej energie zo slnečného svetla. Jedáleň Téryho chaty zdobí dobový portrét Edmunda Téryho. Chatárom na obdobie 2011-2016 je na základe výberového konania z 2.9.2010 a novej nájomnej zmluvy Miroslav Jilek.
Zdroj: wikipedia
Web: teryhochata.sk
Prístupnosť k Téryho chate
Chata je prístupná od Zamkovského chaty (po zelenej značke, 2h). K Zamkovského chate sa ide buď z Hrebienka alebo Skalnatého plesa (po červenej značke). Len od Hrebienka je ale chata prístupná celoročne. Od Téryho chaty vedie chodník (po zelenej a žltej značke ) cez Pfinnovu kopu do Dolinky pod Sedielkom a odtiaľ buď cez Priečne sedlo (po žltej značke) do Veľkej Studenej doliny alebo na sedlo Sedielko (po zelenej značke) a do Javorovej doliny.
