Stavba sa začala pod vedením hlavného inžiniera Rudolfa Gunescha. Úloha výstavby bola náročná, pretože sa započalo bez dostatočného geologického prieskumu na ktorý neboli peniaze. Pôvodný projekt počítal s dĺžkou tunela 750 m a spolu s predzárezmi hlbokými až 20 m sa z neho malo vyťažiť 350 000 m3 horniny. Harmonogram prác predpokladal dobu výstavby na 3,5 roka. Dĺžka úseku medzi stanicami Medzilaborce a Łupków je 15,613 km, z toho 14,547 km trate leží na slovenskom území. Maximálne stúpanie dosahuje 26 ‰. Železničná trať v tuneli má stúpanie 22 ‰ a dosahuje nadmorskú výšku 655 m n. m. Šlo teda o smelé technické plánovanie, pretože ak to tak nazvem, severovýchodná časť (dnešného Slovenska) bola v dobách monarchie bohom zabudnutá krajina bez ciest a bez potrebnej stavebnej infraštruktúry s nízkou úrovňou pracovnej sily a chorobami (počas výstavby vypukla epidémia cholery, čo zapríčinilo, že robotníci zo stavby začali hromadne utekať). 31. mája 1874 sa podarilo dokončiť strategicky mimoriadne dôležitú 1,6 km dlhú železničnú trať Habsburskej monarchie s tunelom šírky 8,2 m a výšky 6,3 m. Pred tunelom, nad obcou Palota, bola vybudovaná správna budova Uhorskej spoločnosti, ktorá v povojnových rokoch ČSR bola využívaná štátnou správou, ako colnica a stanica finančnej stráže. Tunelom prešiel roku 1880 cisár František Jozef špeciálnym vlakom na návštevu Haliče a v čase prvej svetovej vojny potom tisícky vojakov vrátane Švejka (Haška) na východný front. Na hlavnej stanici v Humennom dodnes stojí bronzová socha tohoto literárneho hrdinu (v životnej veľkosti). Po tejto trati sa vrátil do čiastočne oslobodeného Československa špeciálnym vlakom z Moskvy i prezident Edvard Beneš.
V rokoch 1882 - 1920 bola celá trať dvojkoľajná, po rozpade Rakúsko - Uhorska bola na základe Trianonskej zmluvy z 4.6.1920 druhá koľaj z Michaloviec, až za tunel do Lupkova demontovaná a dopravné toky zo severojužného smeru zmenil na východozápadný a železnica na tomto úseku stratila svoj strategický význam. Tunel zažil vo svojom období niekoľko dramatických udalostí. Počas I. svetovej vojny bol v zime 1914 zavalený ustupujúcou rakúsko-uhorskou armádou, v roku 1939 bol zatarasený poľskými ženistami, brániacimi prístup do tunela nemeckej armáde. Nemci ho v roku 1943 opravili a opätovne využívali na prepravu vojenskej techniky na východný front. Pred postupujúcou Červenou armádou bol tunel o rok neskôr opäť zatarasený, podmínovaný a vyradený z vlakovej prepravy. Červená armáda prekročením priesmyku v októbri 1944 (aby sa zabezpečilo zásobovanie vojsk na fronte počas karpatsko-dukelskej operácie) trať prebudovala (až do stanice Humenné) na širokorozchodnú povrchovú železnicu (obchádzajúc zatarasený tunel). Po skončení 2. svetovej vojny tunel odmínovali a obnovili (v auguste 1945 prišla do Medzilaboriec z Leningradu stavebná brigáda “Putrem”). Celá trať až do Humenného bola následne prebudovaná na štandardný rozchod koľají (1435 mm). Tunel bol znovu otvorený 7. novembra 1946 (oficiálne uvedenie do prevádzky 7.11.1946) . K tejto príležitosti bol vypravený špeciálny vlak. Trať sa až do 70.rokov 20. storočia v podstate oficiálne nevyužívala aj keď cez tunel jazdili sporadicky vlaky osobnej prepravy až do roku 1977 a následne v roku 1988 bola úplne zastavená i nákladná preprava (nákladnú dopravu za socializmu predstavovalo hlavne poľské uhlie smerom na Balkán). Po rekonštrukcii v rokoch 1995 - 1996 bol tunel znova sprístupnený a osvetlený, konkrétne pre nákladnú dopravu 3.6.1997 (otvorený železničný pohraničný prechod Medzilaborce - Lupków) . Osobná doprava cez tunel bola obnovená 27.6.1999. Počas sezóny, od 30. júna do 2. septembra 2 x denne v sobotu a 1 x v nedeľu z Medzilaboriec jazdí cez tunel moderná poľská motorová súprava. Tunel je osvetlený a krátko na to už vlak stojí v prvej poľskej stanici Lupków. Veľká stanica s piatimi koľajami a svietiacimi semaformi, nikde však žiadna obec ani mesto. Pôvodná osada Stary Lupkow s lemkovským obyvateľstvom zanikla krátko po druhej svetovej vojne počas bojov s banderovcami a v rámci presídľovacej a vyhladzovacej akcie Wisla. Cesta vlakom stála jedno euro (4,40 zlotých).
Zdroj: wikipedia
