RetroMánia

KAM SO STARÝM PAPIEROM ? So starým železom. So starým chlebom? Do koša? Na smetisko? Človek často pokrčí bezradne plecami nad kôpkami suchého chleba, balíkmi starých novín, či nad „vyslúžilými" pieckami... Naše staré mamy si nerobili starosti. Občas sa ulicou mihla postavička s vozíkom, ktorú si dnes vieme predstaviť už len z rozprávania starších ľudí, z knih. filmov... Svojim príslovečným „Handry, kóóžky, železo..." vyprázdňovala kúty domov a odvážala všetko, čo rudom doslúžilo. Patrila neodmysliteľne do inventára buržoáznej republiky a až po roku 1948 sa začala z nášho života vytrácať. Namiesto nej vznikla organizácia Zberné suroviny a v rámci nej sa na perifériách miest objavili plechové búdy bez vody a elektriny — zberne. Dnes sa už konči aj ich éra.

PRIATEĽOV si vyberáme niekedy bez toho, že by sme si uvedomili, prečo tak robíme. Nie - iným ľuďom veríme, iným - nie, nevieme to vždy rozumne zodpovedať. Pritom presné,vnímanie druhých je jednou z podmienok dorozumenia a porozumenia s nimi. Skúsme sa teda trochu zamyslieť nad tým, ako a na základe čoho si vytvárame názor druhých a čo ho ovplyvňuje. Predstavme si, že sme členmi nejakého kolektívu, do ktorého prichádza nový študent. Prvé, čo sme si mohli všetci všimnúť, bol jeho vzhľad? Črty tváre, veľkosť postavy, oblečenie, gestá, pri predstavovaní alebo jeho hlas. Keby sme si navzájom informovali naše prvé dojmy slovom kolegovi, zistili by sme, ako veľmi sa líšime v tom, čo kto stačil postrehnúť a hlavne v tom, si kto čo všimol. Prečo je to tak ? Jedno z vysvetlení je, že si všimneme obvykle to, na čo sme citliví a na čo sme zameraní. Táto zameranosť, ktorá je podmienená našou individuálnou skúsenosťou, môže byť momentálna alebo trvanlivejšia — dlhodobejšia. Prí momentálnej zameranosti sme sa s kamarátkou rozprávali, že sa nám na chlapcoch páčia dlhé nohy. Teraz nevdojak si všimla nohy tohto neznámeho chlapca. Príklad dlhodobej zameranosti:
Vierka má pocit, keďže na dievča vysoká, a tak hneď postrehla, že nový kolega (povedzme Andrej) je vyšší ako ona. Samozrejme, že to, čo si všimnete, nepodmieňuje len naša individuálna skúsenosť, ale aj objektívna skutočnosť a jej zákonitosti. Výšku Andreja, ak by bola mimoriadna, si všimne každý, nie len Vierka. To, čo si všímame ľudoch, je podmienené aj kultúrno spoločensky.

ĽUDSKÝ ORGANIZMUS je jedinečná fabrika. Ba viac, je to vlastne obrovský chemický komplex schopný vyrobiť prostredníctvom veľmi zložitých chemických a biologických procesov tie najzložitejšie látky nevyhnutné pre existenciu života. Sú určité látky, bez ktorých by sa ľudský organizmus neobišiel a ak áno, tak len za cenu ťažkej ujmy na zdraví. Ide o látky, s ktorými sa vlastne stretávame na každom kroku, na existenciu ktorých sme si už tak zvykli, že sa aj pre malé deti stali samozrejmým pojmom. Vitamíny. Veľa procesov v ľudskom tele sa sotva zaobíde bez nich. Napríklad vitamín A je veľmi dôležitý pre metabolizmus bielkovín, pre tvorbu očného purpuru, pre ochranu kože a sliznice; nedostatok vitamínu C vyvoláva chorobu zvanú skorbut, prípadne hypovitaminózu C, prejavujúcu sa najmä krvácaním z ďasien, sklonom k infekciám, slabosťou, ďalej tzv. jarnou únavou. Vitamín D, tzv. antirachitický vitamín, má zase veľký vplyv na tvorbu kostí a zubov Okrem vitamínov existuje aj tzv. provitamín. Sú to látky, ktoré sa až vo vnútri organizmu rozličnými procesmi menia na vitamíny. Z provitamínov je známy napríklad karotén provitamín A, ergosterol — provitamín D2 atď.

MOŽNO ANI NEVIETE, čo sa skrýva za názvom BRALÉN. Pomôžeme vám. Súvisí s ropou a s „vreckovým" mliekom (pre tých, ktorí si to zo socializmu nemôžu pamätať - za socializmu sa mlieko balilo do tzv. polyetylénových sáčkov. Najprv sa mlieko distribuovalo do potravín vo fľašiach, neskôr - v rámci socialistického technologického pokroku sa začalo baliť do polyetylénových sáčkov). Ako? To sme sa dozvedeli za bránami Slovnaftu n. p., závodu, ktorý by ste peši ani za celý deň neobišli. A tak sme aj my museli nasadnúť do auta a odviesť sa k Bralénu, ako tu nazývajú prevádzku, kde ho vyrábajú. Okolo cesty sa vypínali destilačné kolóny a komíny, križovalo a lemovalo ju množstvo posplietaného a nekonečne dlhého potrubia ropy, kvapalnej horľavej horniny zloženej prevažne z uhľovodíkov, ktorá je tu základnou surovinou získavajú destiláciou v destilačných kolónach pohonné látky — benzíny, nafta, ďalej oleje a asfalty. Pri tom vznikajú aj rôzne medziprodukty a plyny, ktoré ďalej spracovávajú.