ČSSR 70. roky 20. storočia (204)
Večerníčkový seriál Puf a Muf
Viktor Kubal autor večerníčkového seriálu Puf a Muf.
Večerníčkový seriál Puf a Muf
si hádam pamätajú len štyridsiatnici, peťdesiatnici a ešte generácia tých skôr narodených a preto nie náhodou sa chcem prostredníctvom Pufa a Mufa vrátiť k prvopočiatkom slovenského kresleného filmu. Rozprávkový seriál má svoje začiatky v roku 1969. Kreslené postavy kocúrov sú z dielne spisovateľky Nataše Tanskej a výtvarníka a režiséra Viktora Kubala. O tom, že Puf a Muf sú skutočne nadčasovým dielom svedčí aj to, že si ho pamätajú i mladšie generácie. O tom, že je tomu tak sa môžete presvedčiť na youtube.com, kde jednotlivé diely majú aj po štyridsiatych rokoch od vzniku výbornú sledovanosť. A čo mňa spája s Pufom a Mufom?
Vasil Biľak - šedá eminencia KSČ
V rokoch 1960–1989 bol poslancom Národného, potom Federálneho zhromaždenia. V roku 1968 patril k vedúcim predstaviteľom konzervatívnych síl v KSČ.
RSDr.Vasil Biľak bývalý slovenský komunistický politik rusínskeho pôvodu
Pôvodným povolaním krajčír v časoch hlbokého socializmu keď v Sovietskom Zväze pochovávali vedúcich post brežnevovských tajomníkov Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho Zväzu (Andropov a Černenko), po Slovensku koloval vtip, že keď umrie Vasil, že aký bude mať štátny pohreb. Pravda sarkofág najvyšších predstaviteľov štátu sa v tej dobe ťahal za vojenským delom, ale u Vasiľa to ma l byť veľký alegorický voz so šijacím strojom. Nuž vtipov o politikoch bolo neúrekom, ale keďže sa to verejne nikde nemohli takto prezentovať, šírili sa takéto vtipné poznámky len v uzavretých apolitických kruhoch. Vasil Biľak v rokoch 1955–1968 a 1969–1971 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), v rokoch 1954–1989 členom ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v rokoch 1962–1968 bol tajomníkom a od januára do augusta 1968 prvým tajomníkom ÚV KSS a od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ.
Tatra T-148
V roku 1969 bola začatá overovacia séria modernizovaného automobilu s označením T148 ako inovačný stupeň typovej rady T138.
Tatra T 148 česko-slovenský nákladný automobil s podvozkom 6x6
Alebo 4x4 s nosnosťou 12 ton. V roku 1969 bola začatá overovacia séria modernizovaného automobilu s označením T148 ako inovačný stupeň typovej rady T138, ktorú nahradila a v mnohých variantoch rozšírila. Prevádzku v teréne umožňuje najmä dostatočná svetlá výška 290mm, na otočenie postačoval priemer 18,5m. Pohonnú jednotku tvoril naftový, vzduchom chladený osemválcový motor do "V" usporiadaný s ventilovým rozvodom OHV rady T 928, ktorý bol modernizovaný a dostal nové označenie T2 – 928E. Zmenil sa zdvih z pôvodných 130mm na 140mm, vŕtanie ostalo nezmenené. Celkový zdvihový objem sa zväčšil na 12 667 cm3. Maximálny výkon stúpol na 148,6 kW (202 koní) pri 2000 otáčkach za minútu. Rôzne modifikácie automobilu mali rôzne motory, ktoré boli konštrukčne rovnaké, ale napr. vojenské verzie sa líšili prevedením vstrekovacích čerpadiel. Vojenské verzie mali tiež úpravu motora, ktorá umožňovala prevádzku na rôzne palivá (nafta, benzín alebo letecký benzín) a v kabíne mali namontované zariadenie, ktoré slúžilo na vstrekovanie ľahko zápalnej zmesi do nasávacieho potrubia a uľahčilo tak štartovanie motora pri veľmi nízkych teplotách. Na boku motora bol, rovnako ako u T138, namontovaný vypínateľný chladič motorového oleja. Základná spotreba bola 31,2 litrov nafty na 100 km. Objem palivovej nádrže bol 200 litrov.
Spadla z oblakov
Film bol natočený v rokoch 1978–1980 na motívy knihy Spadla z nebe (1967).
Spadla z oblakov, alebo Majka z Gurunu
si hádam ešte všetci tí starší pamätajú. Pre osvieženie pamäti len pripomeniem, že film bol natočený v rokoch 1978–1980 na motívy knihy Spadla z nebe (1967) českého spisovateľa, novinára a scenáristu televíznych programov Václava Borovičku. A pre tých neskôr narodených, ktorý nepoznajú príbeh - v stručnosti načrtnem hlavný dej filmu. Film rozpráva o nezvyčajnom mimozemskom dievčati Majke z planéty Gurun, ktorá sa dostala na planétu Zem čuduj sa svete priamo na Slovensko do malého mestečka Čabovce, kde sa zoznámila s miestnymi deťmi, s ktorými prežíva vzrušujúce dobrodružstvá. Majka, ako sa patrí na mimozemšťanku, má nezvyčajné mimozemské schopnosti - vie lietať bez pomoci prístrojov, chodiť po strope, po vode, replikovať ľubovoľné predmety, meniť rýchlosť plynutia času a mnohé iné. Je prirodzené, že Majka s takýmito unikátnymi schopnosťami sa stane objektom záujmu istých záhadných tajných služieb. Popri tom všetkom Majka zostáva dieťaťom, ktoré nerozumie mnohým jednoduchým veciam. Ale vďaka svojim novým priateľom, Majka postupne odkrýva pre seba svet ľudí, s ich radosťami aj smútkami, priateľstvom a vzájomnou pomocou. Ozaj na tú dobu to bol vinikajúci detský seriál.
Socialistický školský systém
Za čias socializmu v rôznych úrovniach vzdelávania bolo i veľa negatívneho. Hlavne na vysokých školách kde prevládala občas masovosť a našli sa aj klobáskový inžinieri a lekári a deti rôznych komunistických prominentov.
Socialistický vzdelávací proces
mal predsa len niečo do seba. Ak si vezmeme akým spôsobom sa starala spoločnosť o svoju mladú generáciu, možno tomuto systému z dnešného pohľadu iba závidieť. Dnes je školstvo zväčša len predmetom biznisu, kde napríklad úroveň vysokých škôl je založená hádam len na kvantite, pretože viac študentov znamená viac peňazí pre život danej vzdelávacej inštitúcie. A vysokých škôl narástlo za posledné roky ako húb po daždi. Ak si porovnáme úroveň základných deväťročných škôl napríklad so školami podobného typu v kapitalistických krajinách tej doby, drvivá väčšina detí amerických škôl ani nevedela kde sa nachádza Československo. Ba i dnes si mýlia Slovensko so Slovinskom. Oproti tomu pionieri vedeli vymenovať všetky názvy hlavných miest štátov po celom svete. A viete prečo? Nuž učitelia aj takéto veci učili. A bolo dostatok kníh i učebných pomôcok. A dnes? Napríklad v zemepise sa učilo aj národné hospodárstvo. Decká vedeli, kde v akom regióne v ČSSR je aký priemysel. Kde sa čo vyrába, kde sa ťaží čierne a hnedé uhlie, kde je naša mincovňa a mnoho mnoho iných vecí. A koľko detí sa vedelo výborne orientovať v histórii. Neveríte? Skúste sa opýtať vašich detí nech vám povedia napríklad koľko trvala tridsať ročná vojna. Ak si vezmeme rozsah pri výchove stredných kádrov, teda stredoškolskej mládeže v časoch socializmu chcel hádam každý rodič umiestniť svoje dieťa na gymnázium a neskôr na vysokú školu, pretože bolo trendom stať sa takzvaných klobáskovým inžinierom, alebo doktorom. Ale bolo aj veľa takých čo premýšľali racionálnejšie a umiestnili svoje dieťa na odbornú strednú školu, alebo učňovku, pretože poznali to staré známe - remeslo má zlaté dno. A bolo naozaj zlaté. Ako napríklad u profesií akým boli automechanici, murári či vodoinštalatéri.
Socialistická architektúra
Podľa realizačných plánov mala mať Petržalka v priebehu 80. rokov približne 150 tisíc obyvateľov.
Napredovanie socialistickej spoločnosti je zákonité
"Nič ju nemôže zastaviť. Intenzívny budovateľský ruch, lepší a krajší život charakterizujú celé územie našej vlasti. Výsledky toho sú aj výsledky vo štvrtom obvode Bratislavy. Na bratislavskej západnej a juhozápadnej strane z bývalých predmestí okrajových obcí na močaristej pôde a málo úrodných stráňach vzniká najnovšia časť mesta, štvrtý obvod. Socialistická spoločnosť realizuje tie najveľkolepejšie plány ... " toľko na úvod z filmového dobového pohľadu na socialistické premeny mesta. Podľa realizačných plánov mala mať Petržalka v priebehu 80. rokov približne 150 tisíc obyvateľov. A aké boli megalománske plány rozvinutej socialistickej spoločnosti pri výstavbe najväčšieho sídliska v dejinách SSR? Pozrite si nasledovnú dobovú filmovú ukážku. Pamätníkom určite veľa napovie.
