RetroMánia

Liptovská Mara vodné dielo na strednom Liptove na Slovensku, pri Liptovskom Mikuláši. Vodné dielo je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Liptovská Mara bola vybudovaná v rokoch 1969-1975 (výstavbu zabezpečoval Váhostav v rokoch 1965 – 1975. Rozsah investícií prestavalo vyše 800 miliónov Kčs. Výkupná hodnota súkromných nehnuteľností, ktorú zaplatil štát, bola 67 miliónov Kčs.) . Pri výstavbe diela bolo zaplavených 13 obcí (Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (pôvodná), Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre) a z časti Liptovský Trnovec Bukovina. Spolu bolo presídlených 940 rodín, čo predstavovalo asi 4 tisíc obyvateľov. Obce v zatopenej oblasti patrili nielen medzi najstaršie v Liptove, ale aj na Slovensku. Táto oblasť bola po­dľa archeológov osídlená už v 9. storočí a i obec Liptovská Mara vznikla pravdepodobne v tomto čase. Celkový objem vody v Liptovskej Mary je 361,9 mil. m³. Teleso zemnej priehrady je v korune dlhé 1350 m. Vodná elektráreň stojí pri vzdušnej päte priehrady (voda je privádzaná oceľovým potrubím s priemerom 670 cm) ako 45 m vysoký objekt.

Chuť potravín v zážitkoch. Možno aj takto by som ja z môjho retro pohľadu mohol nazvať chuť socializmu na tanieri. Síce je to iba môj subjektívny pocit, ale z pohľadu vtedajšieho dieťaťa som myslím si nebol až tak ďaleko od pravdy. Aj potraviny, rovnako ako socializmu mali svoje svetlé i temné stránky. Bolo to obdobie v ktorom mali ľudia síce prácu (povinne museli pracovať všetci zo zákona, inak by boli trestaní za príživníctvo a uvrhnutí do žalára) a život v socialistickej klietke sa viedol takým zvláštnym spôsobom (z môjho miléniového pohľadu)  a to sa prejavovalo i klietkovým sortimentom v maloobchodných predajniach. Sortiment (a nie len potravín) nebol  tak  "bezhraničný", aký je dnes v súčasných  obchodných reťazcoch, ale jedno máme s dobou hlbokého socializmu spoločné. Nákupné horúčky. Hlavne tie pred sviatkové. Dnes kúpime takmer všetko a takmer kdekoľvek a takmer kedykoľvek. Za socializmu bol sortiment podstatne skromnejší a na to čo bolo v obchodoch (pred sviatkami) sa stálo v dlhých radoch (dnes síce už nestojíme na chodníku v dlhých debatách sledujúc pohyb "hada", ale všetci sa aj tak  "zrazíme" pri pokladniach), sa delilo na takzvaný pultový tovar (rozumej tovar viditeľne prístupný pre nákup všetkým) a tovar podpultový (rozumej tovar, ktorý bol uložený pod pultom na neviditeľnom mieste a bol určený len úzkej skupine ľudí - priateľom, známym, rodine, kámošom a podobne). Z dnešného  pohľadu voľného trhu niečo nemysliteľné. Niektorí z nás si dodnes spomínajú na tieto časy, ako na staré dobré časy a mladším ročníkom je to buď úsmevné, alebo poburujúce. Cieľom tohto článku nie je niekoho pobúriť, ale vyvolať úsmevné retro spomienky.

Diaľnica D1 (tiež Brnenská diaľnica) je najstaršia a najdlhšia diaľnica na území Česka (a historicky prvá diaľnica Československa), ktorá mala po dokončení spájať Prahu, Brno, Ostravu a česko-poľskú hranicu, kde na ňu nadväzuje poľská diaľnica A1. História D1 siaha až do 30. rokov 20. storočia a pôvodne mala byť hlavnou osou republiky. V súčasnosti je hlavný a najvýznamnejší úsek z Bratislavy do Brna,  najvyťaženejší v Česku. Výstavba diaľnice D1 začala 8. 9. 1967. Súvislý diaľničný ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 8. 11. 1980.

Večná téma. I v súčasnosti. Dnes na nás takmer zo všetkých strán pôsobia rôzne médiá, reklamy o tom, ako sa máme správne stravovať, čo sa smie, čo by sa nemalo jesť, čo bolo karcynogénne pred niekoľkými rokymi zrazu už nie je a neustále počúvam o biopotravinách a už z toho začínam byť presýtený. A tak som sa zamyslel nad tým, čo sa hovorievalo o zdravej výžive v časoch našich starých mám a otcov. Za čias hlbokého soacializmu. Je zvlášte, ako sa to periodicky mení. Ale mení sa to predovšetkým v závislosti od trhu, pretože ten sa nás snaží prevedčiť čo je pre konzum zdravé, čoho si má najviac kupovať a zjesť, pretože to sa má predať a tak to teda má byť. A tomu sa hovorí trhová zdravá výživa. Ako začať deň? Raňajkami. A máme sa držať pravidla, žena  raňajky máme konzumovať 20 až 30 percent celodenného kalorického príjmu. Výživa má byť úmerná pohlaviu, veku, vykonávanej práci a pracovnému prostrediu. Ako to bolo v čase socializmu, tak to platí aj dnes.