ČSSR 70. roky 20. storočia (179)
Vinea
Vinea oficiálne prišla na československý trh v roku 1974. Prvé nápoje sa fľaškovali do 0,25 dcl fliaš. Vinea za socializmu stála 1,50 Kčs.
Prvotným zámerom vynálezcu Viney docenta Jána Farkaša bolo podávať ľuďom prírodný nápoj, nekonzervovaný, pasterizovaný nápoj s chuťou hrozna. Po uzretí svetla sveta Kofolou, o dvanásť rokov neskôr prišiel na československé obchodné pulty ďalší skvelý nápoj. Vinea. Vinárske závody v Pezinku dostali úlohu vyvinúť nápoj zo zbytkov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Lacný a chutný mok bez alkoholu, ktorý by konkuroval citrusovým nápojom dovážaným zo zahraničia. A tak v roku 1973 vznikla značka nového československého nealkoholického nápoja Vinea. Vinea z latinčiny znamená Vinohrad. A k názvu Viney sa pričinili dcéry vynálezcu. Farkaš dokonale pochopil ľudí, ktorí chceli prírodný nápoj, nie umelé sladké limonády, ktorých bolo na trhu dostatkovým tovarom. Ale mne napríklad veľmi chutila známa žltá malinovka. Pamätáte sa?
Pyrotechnik ZNB Jána Parobka
Ako sa žilo v roku 1974, alebo reportáž o práci pyrotechnika ZNB Jána Parobka
Boli rôzne povolania, ktoré lákali mládež socialistického Československa. Veľa chlapcov chcelo byť letcom, námorníkom, výzkumníkom, ale len málo kto by sa v tej dobe chcel stať príslušníkom ZNB, alebo vojakom. Práca príslušníka ZNB nebola práve tým najpopulárnejším povolaním, ale určite práca pyrotechnika už mala niečo do seba. V tých časoch pracoval ppráp.Jána Parobka, ako pyrotechnik ZNB vo Zvolene a podieľal sa na likvidácii nevybuchnutej vojnovej munície z druhej svetovej vojny. A práve o Jánovi Parobkovi vyšiel v roku 1979 v časopise Život článok pod názvom "Reportáž o práci pyrotechnika ZNB Jána Parobka - povolenie, ktoré neznáša omyl". Z dobového článku vyberáme.
Železničné motorové vozidlo 860 nazývané Chrochtadlo
Železničné motorové vozidlo 860 nazývané Chrochtadlo s dĺžkou 24,5 metrov a hmotnosťou 56 ton .
Výskumný ústav koľajových vozidiel (VÚKV) dostal v roku 1968 úlohu vyvinúť moderný výkonný motorový vozeň pre neelektrizované tratě. V roku 1974 boli vyrobené dva prototypy. Požiadavky obsahovali výkon 600 koní (442 kW) a dieselový agregát (na rozdiel od predchádzajúcich vozov) umiestnený pod podlahou vozidla z dôvodu úspory priestoru. Hrubej stavby oboch vozidiel boli dokončené už v roku 1970 avšak kvôli oneskorenému dodaniu a zmenám v použitej reguláciu výkonu boli oba prototypy označené radom M 474.0 (neskôr preznačené na M 475.0) dodané až v roku 1974.
Po skúškach oboch prototypov bolo odporučené do sériovej výroby zahrnúť tyristorovou reguláciu výkonu, unifikované pracovisko rušňovodiča automatickú reguláciu rýchlosti a zvýšenie výkonu motora na 500 kW oproti pôvodným 442 kW (neskôr znížené na 480 kW). Celkovo malo byť vyrobených 310 vozidiel tejto rady a ďalších 100 kusov odvodených vozidiel na údržbu trakčného vedenia. Sériová výroba týchto vozidiel však nebola nikdy započatá a to z dôvodu zmien v plánoch výroby priemyselných podnikov. Vzniknutá medzera vo vozovom parku ČSD bola zaplnená vozidlami rady M 152.0.
Letný čas v ČSSR
Každoročný letný čas bol v Československu zavedený v roku 1979.
1. apríla 1979 bol v Československu zavedený takzvaný letný čas. Posun hodín začínal spravidla posledný marcový víkend a končil posledný septembrový víkend. Od roku 1996 v Európskej únii platí, že letný čas končí posledný októbrový víkend. Prvýkrát v histórii bol letný čas zavedený za prvej svetovej vojny v roku 1916. A ako na zavedenie letného času po prvýkrát informoval český rozhlas? To sa dozviete z dobové zvukové ukážky z archívu Českého rozhlasu.
Malé dejiny práčiek v Československu
V článku si zaspomíname na nezabudnuteľné pračky, pre tých skôr narodených rozoberieme ich technické parametre, skúsenosti a mnoho ďalších vecí.
Pračky, vysávače, mixéry, chladničky, fény, mrazničky a ďalšie výrobky československého priemyslu boli neoddeliteľnou súčasťou modernej socialistickej domácnosti. Niektoré značky známe za socializmu sú dnes už dávno zabudnuté a niektoré zotrvali až dodnes. Rada z týchto spotrebičov bola pritom malým technickým zázrakom na ktoré si celé rodiny šetrili peniaze aj niekoľko mesiacov. V tomto článku si zaspomíname na nezabudnuteľné pračky, pre tých skôr narodených rozoberieme ich technické parametre, skúsenosti a mnoho ďalších vecí, možno pre niekoho užitočných informácií a pre iných možno len retro pohľad na časy už dávno minulé. Vírivé, ale aj automatické práčky Romo či automatické práčky Tatramat neodmysliteľne patrili ku koloritu socialistických domácností.
Základná deväťročná škola
V dobách socialistického Československa v sedemdesiatych rokov základným stavebným kameňom vo výchove mladej nastupujúcej generácie reálneho socializmu.
ZDŠ
alebo bez skratky povedané Základná deväťročná škola (spomienkami retrománie) bola v dobách socialistického Československa v sedemdesiatych rokov základným stavebným kameňom vo výchove mladej nastupujúcej generácie reálneho socializmu. Nie nebojte sa nejdem politikárčiť . Skôr si chcem zaspomínať na tieto staré dobré časy, keď som bol aj ja v tej dobe školopovinný a vždy som sa tešil keď som postupoval z nižšieho ročníka do vyššieho. A prečo? Nuž si dobre ani nepamätám, ako mi ubehli prvé štyri ročníky, ale keď som už bol piatak, tak to som už bol niekto. A hovoril som si, že nech čím skôr budem deviatak. Lebo deviataci to boli páni. Aj ja som chcel byť pánom dospelákom. Z pioniera sa stať zväzákom. V tedy sa totiž dávali prihlášky do SZM. A všetci, ktorí dali prihlášky boli už dospeláci. Nie ako ostatné decká. Bolo to krásne tešiť sa na dospelosť. Dnes by som dal neviem čo, aby som sa mohol znova do tej doby vrátiť. Stretnúť svojich spolužiakov, súdružky učiteľky, prejsť sa znova po chodbách školy, kde sme sa toľko navystrájali zbojstva. Aj uši som z toho mal riadne vyťahané. Nuž krásne to boli časy. Že? A čo sa takto v späť k nim vrátiť. A ako? Nuž prostredníctvom retrománie si môžete spoločne so mnou na tieto nádherné roky bezstarostného detstva vrelo zaspomínať!
