AKO JE TO DNES
Hlavnou úlohou národného podniku Zberných surovín je — stručne povedané — zber a úprava druhotných surovín. Pritom druhotné suroviny musia „absolvovat" určitý kolobeh. Výkupňa Zberných surovín zozbiera, resp. vykúpi tieto suroviny, upraví ich (roztriedi, zlisuje a pod.) a v upravenom stave dodá spracovateľskému priemyslu, ktorý ich použije ako prvotnú surovinu. Ani jedna krajina na svete nie je taká bohatá, aby si mohla dovoliť nevyužívať druhotné suroviny, ktoré potenciálne má k dispozícii. A zvlášť to platí pre našu krajinu, síce priemyselne vyspelú, ale na suroviny nebohatú. Sieť Zberných surovín v republike tvorí 11 krajských podnikov riadených Krajskými národnými výbormi. Tie majú vo svojich okresoch zberové prevádzkárne, ktoré disponujú jednotlivými výkupňami. Výkupne špeciálneho zberu vykupujú kožky a perie, výkupne všeobecného zberu ostatné druhotné suroviny. Ktoré ostatné? Do výkupni môže každý obyvateľ našej republiky odovzdať železný šrot, farebné kovy (med, hliník. olovo, zinok, cín a ich zliatiny), starý papier, sklenené črepy, starý textil. odpadovú gumu, plastické hmoty, zaolejované handry, sisal, korok, ľudské vlasy, filmy, ustaľovač, rohy a rohovinu, kožky z kôz, kozliat, oviec, jahniat, králikov, zajacov a kožky z lovnej zveri, suchý chlieb. Tieto suroviny znovu spracúva papierenský a lepenkársky priemysel, čierna a farebná metalurgia, priemysel textilný, sklársky, gumárenský, nábytkársky, tukový, potravinársky, kožená galantéria a ďalšie odvetvia. S výrobkami, na výrobu ktorých použili suroviny zo zberu, sa stretávame denne. Ročný objem výkonov všetkých 11 podnikov Zberných surovín predstavoval napríklad v roku 1977, 1 432 121 000 Kčs.
SYSTÉM ŠPECIALIZOVANÝCH KONTAJNEROV
Zväčšovať počet výkupni nestačí na skvalitňovanie a rozširovanie výkupu druhotných surovín. Jedným z limitujúcich faktorov činnosti Zberných surovín je aj rozvoj ich technického vybavenia, ktoré zatiaľ nie je na primeranej úrovni. Technický rozvoj Zberných surovín zaostal za kapacitnou „ponukou". Preto sa ešte stretávame s výkupňami v podobe „plechových búd bez vody a elektriny". Postupne ich už nahradzujú nové, moderné výkupne. Napríklad v Bratislave je dnes 6 výkupní, ktoré svojím estetickým vzhľadom vyhovujú moderným požiadavkám. Sú to jednoduché, ale praktické bunky s kontajnermi. Ich počet sa má do konca roku 1980 rozšíriť na 10 až 15. Kontajnery sú dnes objektívnou nevyhnutnosťou a patria neodmysliteľne do každej výkupne. Ich útroby „pohltia" 6 ton druhotných surovín. Navyše môžu „cestovať". Výkupňa dovezie napríklad kontajner na školský dvor a po napInení ho odvezie späť. V poslednom čase sa začali robiť pokusy so špecializovanými kontajnermi na sklenené črepy. Budú stáť pred hotelmi, reštauráciami, inými stravovacími zariadeniami a postupne aj na sídliskách. Doterajšie pokusy však stroskotali, pretože v kontajneroch sa okrem sklenených črepov našli nežiadúce odpady. V Zberných surovinách v Bratislave na Plynárenskej ulici už pracuje veľkokapacitný lis BOA SUPER 40. Práve takéto moderné vysokovýkonné stroje, mechanizmy a zariadenia, bez ktorých to pri rastúcich úlohách nepôjde, chýbajú. „Úzkym profilom" sú vysokozdvižné vozíky, výkonné lisy s automatickým viazaním, ťažkotonážne vozidlá, na ktoré možno montovať hydraulické mechanizmy, nevyhnutné pre manipuláciu napríklad so železným šrotom a sklenenými črepmi. Nedostatok vagónov spôsobuje „viaznutie" expedície druhotných surovín z výkupne do výroby.
PLNÉ ODPADOVÉ NÁDOBY
V obsahu odpadových nádob je 80 až 90% druhotných surovín ktoré by sa dali ešte spracovať a využiť. Plytváme tak cennými hodnotami, i keď sa nám zdá, že kvôli kôpke suchého chleba, či balíku starých novín sa nám neoplatí ísť do zberne. Známe porekadlo však hovori: „Babka k babce, budú kapce..." Príčiny však treba vidieť aj inde. Sieť výkupni Zberných surovín má ešte stále priveľké oká. Na viac ako 350 tisíc obyvateľov Bratislavy pripadá približne 30 zberní. Je to málo. Ved napríklad v Petržalke, kde býva takmer 50 tisíc ľudí, je len jedna výkupňa. Tam niekde prameni aj nezáujem obyvateľov o výkup druhotných surovín (ak odhliadneme od malej výkupnej ceny za niektoré druhotné suroviny a nedostatočnej informovanosti o otváracom čase výkupní). Ďalším negatívnym faktorom je už spomínaná technická zaostalosť výkupní. Nedostatok technických, organizačných a ekonomických faktorov ovplyvňuje teda v nemalej miere výkup a využívanie druhotných surovín. Zberné suroviny vyvíjajú iniciatívu na skvalitnenie a rozšírenie výkupu. Jednou z jej foriem sú rozličné sútaže a podujatia. V tomto roku pripravili pre školy a pionierske skupiny už tradičnú celoročnú súťaž v zbere starého papiera a železného šrotu. Najúspešnejší zberatelia sa na záver súťaže zúčastňujú Celoslovenskej várky starého papiera v Juhoslovenských papierňach a celulózkach v Štúrove a Celoslovenskej tavby železného šrotu vo Švermových železiarňach v Podbrezovej. A hoci sa do zberu zapojilo v uplynulom období 80% škôl, do súťaže len 10 až 15% (napríklad za rok 1978 sa nezapojila ani jedna škola z okresu Nové Zámky, Topoľčany, Trenčín a Trnava). Zaujímavým podujatím tohto roku je súťaž „Hor sa na Spartakiádu 1980 - pod heslom „Súťažme každý deň". Môže sa jej zúčastniť každý, kto odovzdá najmenej 50 kg druhotných surovín rozličného druhu. Medzi odmeny patrí aj vstupenka na Celoštátnu spartakiádu. Zberné suroviny každý rok vypravujú zvláštny vlak k moru. Jeho účastníkmi sú pionieri, ktorí za rok odovzdali najväčšie množstvo druhotných surovín v jednotlivých okresoch.
ČO SA SKRÝVA ZA ČÍSLAMI
Prečo také súťaže a podujatia ? Prečo apel na zber druhotných surovín? Na výrobu jednej tony surovej ocele z pôvodných surovín potrebujeme 80 hodín ľudskej práce. „Výroba" jednej tony zo železného šrotu vyžaduje len 8 hodín! Zároveň tona šrotu predstavuje úsporu 2 ton kvalitného koksovateľného uhlia a 4 tony železnej rudy. Najefektívnejším surovinovým zdrojom pre výrobu papiera a lepenky sa stal zberový papier. Zberový papier, ktorý splnil svoju primárnu funkciu, možno ľahko technologicky spracovať znovu na vlákninu a z tejto sekundárnej vlákniny vyrábať ďalšie papierenské výrobky. Cyklus — výroba — užitie — zber — výroba — sa opakuje niekoľkokrát. Zo 400 kg nepotrebného odpadu sa získava priemerne 300 kg nových výrobkov (hygienický papier, lepenky, papier, obalové prostriedky, strešné a izolačné materiály pre potreby stavebníctva atď.). Napríklad z jednej tony zberového papiera vyrobia v papierňach lepenku, ktorá poslúži ako obálka pre 6 tisíc učebníc. Tona starého papiera znamená úsporu 2,51 metrov plm. dreva. 354 600 ton papiera, vykúpeného za rok 1976, predstavuje tieto úspory: 890 000 plm. dreva, t.j. viac ako 3 000 ha storočného lesa. 11 000 pracovných sil a ďalšie úspory elektrickej energie. Zo starých handier je vyrobený jemný a pevný listový letecký papier, trvanlivý papier na dôležitých dokladoch, bibliofilské vydania kníh a papiere s najväčšmi nárokom na odolnosť — bankovky. Najrýchlejší rozvoj výkupu za uplynulé obdobie zaznamenal ustaľovač (ustaľovač je chemická tekutina, ktorá sa používala pri výrobe fotografií, poznámka redakcie). Z tisíc litrov upotrebeného ustaľovača môžeme získať 3 až 4 kg striebra. Mimoriadny hospodársky efekt majú sklenené črepy. Väčšina z nich sa dostáva do Zberných surovín len z priemyselných zdrojov (konzervárni, liehovarní, pivovarov a pod.). Tzv. ľudový zber je nedostačujúci. Význam črepov spočíva v tom, že do sklárskeho taviaceho kmeňa ich pridávajú 30 až 40%. Ich nedostatok znamená, že sa taviaca teplota musí zvyšovať až o 4002 stupňov Celzia. Každých chýbajúcich 1000 ton sklenených črepov predstavuje naviac spotrebu energie približne 80 000 kWh. Pri optimálnom množstve črepov (40 %) je životnosť taviaceho agregátu asi 20 mesačná, pri dvadsaťpäť percentnom množstve sa skracuje na 16 mesiacov. Sklárne črepy potrebujú (napríklad v Skloobale Nemšová až 40 ton denne), pretože sklenené črepy sú ťažko nahraditeľnou technologickou surovinou, šetria životnosť životných agregátov, sklárske suroviny a energiu. Zberne suroviny dodali v roku 1978 sklárskemu priemyslu celkove 43 tisíc ton črepov, čim splnili požiadavku len na 50%. Pritom v domovom odpade bolo, vďaka veľkému počtu nenávratných obalov (fľaše od oleja, toniku a iné), minimálne takmer pol milióna ton skla. Príčina tohto stavu nespočíva len v ľahostajnosti obyvateľov, ale aj v nedostatku manipulačnej techniky a v nedostatočnej expedícii sklenených črepov (nedostatok vagónov). Zberné suroviny sa pokúšajú nájsť východisko v uvádzaní systému špecializovaných kontajnerov s otvormi na biele a farebné sklo. Už čoskoro by mali stáť na našich sídliskách. V roku 1978 odovzdali Zberné suroviny do výroby 552 tisíc ton železného šrotu, 376 tisíc ton starého papiera, 43 tisíc ton sklenených črepov, 22 tisíc ton starého textilu, 17 700 ton farebných kovov, 11 800 ton odpadovej gumy a 2 tisíc ton plastických hmôt.
SÚ BOHATSTVOM
Druhotné suroviny šetria spoločenské náklady. Znižujú nároky na investície, mechanizmy, dopravné prostriedky, ďalšie pracovné sily. Prispievajú ku zlepšovaniu životného prostredia. Ročne sa u nás vykúpia druhotné suroviny za 1,5 miliardy korún. Súhrn všetkých v roku 1978 zozbieraných druhotných surovín predstavuje v spracovateľskom priemysle úsporu vyše 2 miliárd kWh elektrickej energie. Podceňovanie významu druhotných surovín sa obracia proti nám samým, podnikom i individuálnym spotrebiteľom. Ak sa vyváža kovový odpad na skládky, oslabí sa zásobovanie hutnými výrobkami. Keď sa znehodnocuje papier, chýba obalový materiál. Sklenené črepy vyhodené do odpadu znižujú výrobnú kapacitu sklenených obalov. Vyliaty ustaľovač ovplyvňuje hospodárenie s drahými kovmi.
A EŠTE NA ZÁVER
Zberné suroviny prešli od vozíkov kožkárov ku kontajnerom dlhú cestu. Za 31 rokov svojej činnosti vykúpili vyše 6 miliónov ton starého papiera, vyše 6 miliónov ton železného šrotu, vyše 4 milióny ton kožiek, pol milióna neželezných kovov, 700 tisíc ton starého textilu, tony striebra z ustaľovača a stovky vagónov ostatných druhotných surovín. V tomto roku venujú zvýšenú pozornosť nielen výkupu sklenených črepov, ale aj výkupu kožiek a plastov. Život okolo nás sa rozvíja prudkým tempom. Rastú nové závody, priemyselné kombináty, huty. Zároveň s nimi však vznikajú i nové problémy. V mestách je smog obvyklý jav a špinavé rieky nie sú vzácnosťou. S rastom výroby a spotreby rastie aj množstvo priemyselného aj nepriemyselného odpadu. ktorého odstraňovanie je čoraz ťažšie a nákladnejšie. Rozvoj priemyslu je nevyhnutný. No rovnako nevyhnutné je i to. aby tento rozvoj neprinášal zhoršovanie iných faktorov, ktoré sú pre život človeka základné — ovzdušia, pôdy, hygienického a estetického prostredia. To je aj jeden z hlavných cieľov Zberných surovín. Chcú zachraňovať nielen hodnoty druhotných surovín, ale aj hodnoty v našom životnom prostredí — čistý vzduch, pôdu a rieky.
Zdroj: Časopis Elektrón
