Ak nejaká spoločnosť zdôrazňuje znaky božstva, budú jej členovia vnímať to znaky oveľa pohotovejšie o iné. Výraznejšie sa však medzi sebou budeme líšiť v tom, s akou pohotovosťou a ako spracujeme postrehy. Niektorí vyslovia názor na Andreja, až keď budú mat veľa informácií, zatiaľ iní ako keby mali akútnu potrebu rýchlo kategorizovať. Ľudia sa pomerne dosť dobre dajú zlákať v pripisovaní osobnostných charakteristík tváram s ich črtami. Napríklad vysunutá brada sa všeobecne dáva do závislosti s rozhodnosťou a cieľavedomosťou. Aj experimentálne práce potvrdili informatívnu hodnotu niektorých fyzických charakteristík. Zistilo sa, že hlas sám podáva určitú správnu informáciu niektorých vonkajších vlastnostiach (napríklad o veku), ako aj niektorých vnútorných vlasatostiach (na základe vlastností hlasu bolo možné rozlíšiť ľudí dominantných so sklonmi ovládať druhých od submisívnych, t. j. so sklonom podrobovať sa).
Súčasne však ako naivné a nepravdivé kázali predstavy, že možno na základe čŕt tváre určiť tvár zločinca, podvodníka, či inteligentného človeka. Preskočme teraz pár dní, v ktorých sme každý s Andrejom prehodili aspoň pár viet, stačili sme postrehnúť jeho správanie aj to, ako hovorí a o čom, ako reaguje na nás a na iných. Predpokladajme, že každý z nás získal o Andrejovi dostatok informácií aby si mohol o ňom vytvoriť určitý názor. Treba poznamenať, že prvý dojem sa ťažko mení. Vysvetľuje sa to najmä tým, že človek chce mať jednotlivé názory v súlade. Ak by zmenil jeden názor, musel by zmeniť aj ďalšie, tak radšej ignoruje informáciu, na základe ktorej by svoj názor musel zmeniť. Okrem toho má človek silnú tendenciu podriaďovať posudzovanie jednotlivých vlastností celkovému dojmu. Ak máš celkový dojem o Andrejovi je priaznivý, budeme mať tendenciu posudzovať aj jeho ďalšie vlastnosti priaznivo a negatívne vlastnosti zanedbáme. Psychologické výskumy ukázali zaujímavý fakt: dojem sa skôr zmení v dôsledku vlastných potrieb a motivácie posudzovateľa, ako príchodom nových informácií o posudzovanom. Po ďalších dňoch by si väčšina nás odvážila posúdiť Andrejove vlastnosti, dokonca aj tie, ktoré sa ešte nestačili prejaviť.
Umožňujú nám to naše názory na to, aké vlastnosti sa obvykle spolu vyskytujú a aké sa navzájom vylučujú. Domnievame sa, že tí ľudia, ktorí sú temperamentní, sú aj rozhodní, že agresívni ľudia sú neinteligentní a podobne. Máme vypracované aj akési všeobecné smernice pre identifikovanie určitých vlastností. Napríklad: tí ľudia, čo neponúkajú cigarety, sú šporovliví alebo: tí ľudia, čo hovoria veľa o sebe, sú sebeckí. Niektoré pravidlá na identifikovanie určitých vlastností sú také populárne, že im ľudia prispôsobujú svoje správanie. A tak ten, čo nechce vyzerať ako „škrob" rozdáva cigarety a ten, čo chce vyzerať ľudomilne, rozpráva o svojich dobrých vzťahoch k iným. Využívame tiež naše všeobecné znalosti o skupine, do ktorej človek patrí (skupiny sa vytvárajú na základe niečoho spoločného, napríklad národnostného, sociálneho pôvodu, vierovyznania, veku, činnosti atď.) Ak sa dozvieme, že Andrej je športovec a my si myslíme, že športovci sú väčšinou sebavedomí a priebojní, budeme sa domnievať, že aj Andrej je taký. Úsudky, ktoré sú nepriame, založené na zjednodušenom poznaní sociálnych skupín a ktoré nediferencujú medzi jednotlivcami, sa nazývajú stereotypné. Ďalším dôvodom, prečo si trúfame hovoriť o Andrejových vlastnostiach, je náš automatický predpoklad, že to správanie, ktoré sme si všimli, sa prejaví aj inokedy, v iných situáciách. Ak postrehneme Andrejovo čestné správanie v jednej, či dvoch situáciách, vytvorime si o Andrejovi názor ako o čestnom človeku a predpokladáme takéto jeho správanie v každej ďalšej situácii.
Pozrime sa teraz na konkrétny obsah našich názorov na Andreja. Myslíte si, že sa budú zhodovať? Do určitej miery áno. V čom asi budú odlišné? Je zaujímavé, že niektorí ľudia sa zameriavajú na opis povrchových vlastností človeka (čestný, úprimný, priateľský), zatiaľ čo iní komentujú, vysvetľujú príčiny správania, konfliktov, analyzujú vzťahy posudzovaného s inými ľudmi, posudzujú jeho správanie sa so zreteľom na konkrétnu situáciu. Zistilo sa, že vlastnosti, ktoré používame pri opisovaní druhých sa menia vekom. Napr., vekom vzrastá pomer psychologických pojmov voči fyzickým charakteristikám. Existujú aj rozdiely medzi pohlaviami: ženy pri opisovaní druhých používajú častejšie osobnostné vlastnosti a charakteristiky medziľudských vzťahov, zatiaľ čo muži dávajú väčší dôraz na postavenie, výkonnosť v rôznych činnostiach a na fyzické charakteristiky. Názory sa budú líšiť aj v množstve použitých pojmov. Zistilo sa, že tí ľudia, ktorí používajú pri opisovaní druhých viac pojmov, sú ochotnejší prijímať nové informácie. Posudky niektorých ľudí sú celkom jednoduché, vidia iných v čiernobielych kategóriách. Ľudia sú podľa nich bud dobrí alebo zlí, užitoční alebo neužitoční, spoľahliví alebo nespoľahliví. Pri spoznávaní druhých nám pomáhajú naše vlastné pravidlá, ako identifikovať podľa určitého správania jednotlivé vlastnosti a aké vlastnosti sa navzájom spájajú. Ako si tieto „pravidlá" vytvárame? Azda najbežnejšie tak, že zovšeobecňujeme často opakované skúsenosti. Vidíme napríklad, že inteligentní ľudia majú úspech v škole.
Medzi inteligenciou a úspechom v škole si teda vytvorime súvislosť. Zovšeobecnenie ojedinelej skúsenosti však pokladáme za konštrukciu, ktorá slúži skôr na ospravedlnenie vlastného správania sa ako na poznanie správania sa iných. Za vykonštruovaný pokladáme napríklad názor muža, vytvorený na základe jednej nepríjemnej skúsenosti, že ženám nemožno dôverovať. Deti (niekedy aj dospelí), pokiaľ nemajú dostatok vlastných skúseností, preberajú pravidlá od autorít. Pravidlá sa často vytvárajú aj na základe predpokladanej podobnosti medzi nami a inými. Ak sa teda nejaká moja vlastnosť prejavuje určitým spôsobom, predpokladám, že aj u iných je tomu tak, i ľudová múdrosť „podľa seba súdim teba" — vystihuje túto tendenciu. Skúsme si teraz zhrnúť, aké chyby obvykle robíme pri spoznávaní druhých a súčasne pouvažujme, ako sa ich môžeme vyvarovať.
Egocentrický pohľad:
Azda najmenej si uvedomujeme, že tak ako sa na svet pozeráme my, tak sa naň nemusia pozerať a hodnotiť ho iní. V dôsledku tohto egocentrického-predpokladu pripisujeme vlastné logické dedukcie svetu poznania človeku, ktorého sa snažíme poznať, čo nám niekedy bráni porozumieť mu.
Predpokladaná sympatia:
Obvykle máme sklon predpokladať, že tí ľudia, ktorých máme radi, nás majú radi tiež a navyše zdieľajú naše názory. Veľmi ťažko znášame situáciu, v ktorej milovaný človek zastáva iný názor ako my. Snažíme sa, aby sme opäť dosiahli rovnováhu, a to bud tak, že zmeníme svoj názor, alebo sa vzdáme priateľstva. Existuje aj tretra možnosť — zbagatelizovať význam rozdielov medzi nimi, alebo ich tolerovať.
Nemožno však tolerovať všetky názory, napríklad názory fašistické, ktoré popierajú najzákladnejšie ľudské hodnoty.
Projekcia:
Experimentálne sa potvrdilo, že ľudia majú tendenciu pripisovať iným tie svoje vlastnosti, ktoré nie sú ochotní priznať sebe. Iným pripisujeme aj svoje vlastné emocionálne problémy. Za vlastný neúspech obviňujeme skôr iných, než seba. Neúspešní študenti posudzujú svojich prednášajúcich ďaleko kritickejšie ako ich úspešnejší kolegovia.
Namyslenosť:
Je zaujímavé, že pri posudzovaní iných máme silnú tendenciu predpokladať, že ľudia robia všetko úmyselne, hoci mnoho ich činností úmyselných nie je, alebo aspoň nie ich dôsledky.
Haló efekt:
Je to tendencia podriaďovať celkovému dojmu o človeku posudzovanie jeho ďalších vlastnosti. Azda najintenzívnejšie sme zažili prejav tejto tendencie pri školskej klasifikácii. Ak si učiteľ o nás vytvoril priaznivú mienku, do veľkej miery sme vyhrali. Ak sme však z nejakého predmetu mali zo začiatku zlé známky, veľmi ťažko sa nám naprávali.
Rigidita:
Takto nazývame uzavretosť voči novým informáciám a ustrnutie na raz vytvorenom názore. Táto neochota konfrontovať výsledné poznanie s novými postrehmi a informáciami zabraňuje samozrejme korekcii možných chýb.
Neznášanie dvojznačnosti:
Pred novymi postrehmi sa takisto uzatvárajú ľudia, ktorí neznášajú dvojznačnost a prekvapenia pri spoznávaní druhých. Všetko hodnotia jednoznačne — bud ako biele alebo čierne. Ľudia sú bud dobrí alebo zlí. Presnosť vnímania druhých sa zlepšuje vekom. Výsledky výskumov svedčia o tom, že túto schopnosť možno zveľaďovať učením — ako ktorúkoľvek inú. Experimentálne sa ako optimálna učebná metóda ukázalo podávanie správnej informácie pochádzajúcom odhade určitej vlastnosti. A to môžeme urobiť aj v našom živote ták, že budeme konfrontovať naše názory s mienkou iných. Ak sa však budeme usilovať poznať druhého človeka v celej jeho zložitosti, mnohostrannosti, poznať jeho ciele, snahy, potreby, hodnoty, ideály, medziľudské vzťahy, okolnosti v ktorých vyrastal a v ktorých teraz žije, podari sa nám azda porozumieť jeho správanie, čo je napokon viac ako presné posúdenie jeho vlastnosti.
Zdroj: Časopis Elektrón
