pondelok, 05 október 2020 11:39

Dostali sme nový byt na sídlisku (a tešíme sa).

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Panelákové bývanie Panelákové bývanie youtube

Za socializmu dostať byt v paneláku nebolo ničím nezvyčajným.

Boli síce poradovníky, ale z pohľadu mladých začínajúcich rodín to bolo jedno z najrýchlejších riešení, ako začať bývať v tých časoch samostatne a konečne bez rodičov. Dnes je trend iný. Takzvaný mama hotel (bývanie u rodičov pokiaľ je to možné čo najdlhšie a na bremeno generácie).  Dnes bývanie u rodičov aj niekoľko rokov po svadbe je akési "normálne". Ale nie je sa ani čomu čudovať (ani ja by som dnes nekonal hádam inak, ak by môj príjem bol v rovine z ruky do úst). Za čias socializmu to mladé rodiny mali predsa len o niečo jednoduchšie. Pojem "doživotná" hypotéka bol v tých časoch neznámy, mladomanželská pôžička na vybavenie takéhoto bytu bola jednoducho dostupná a bezproblémovo splatná (aj keď nie vždy si bolo z čoho za tie peniaze v obchodoch vybrať) a byt ste dostali v od štátu (cez svojho zamestnávateľa), alebo od (takzvaného) bytového družstva. Družstevný byt ste si mohli v budúcnosti odkúpiť, štátny byt bol v časoch socializmu nepredajný.

A stali ste sa nájomníkmi štátu, rodina nepociťovala stres z navyšovania nájomného, či s vypovedaním nájomnej zmluvy,  bývali ste tam, kde ste mali prácu a nebolo nevyhnutné dochádzať za prácou tak veľké vzdialenosti, ako je tomu dnes. Na jednej strane relatívne "ľahká dostupnosť" k novému panelákovému bývaniu mladých rodín sa na druhej strane časom rozplynula v socialistickej bytovej "králikárni", kde súdruhovia tlačili architektov projektovať bytové domy na maximálne ubytovacie kapacity a technológie betonárok (vyrábajúce bytové panely a ďalšie stavebné komponenty s technologickým plánovaním na pätročnice) v splnení matematickej rovnice v dosiahnutí čo najväčšieho počtu obyvateľov na zastavaný hektár pôdy. Čísla v tedy nepustili. Nik zo súdruhov zodpovedných za výstavbu reálneho socializmu nebral na zreteľ komfort takto vytvoreného bývania, pretože výstavba bytových domov (činžiakov) nebola práve najlacnejšou záležitosťou pre štátny rozpočet  a z pohľadu strany a vlády bolo nevyhnutné za čo najmenej peňazí ubytovať čo najväčší počet ľudí. Generácia takzvaných husákových detí (populačná explózia za čias prezidentovania Gustáva Husáka) expandovala a bolo potrebné bývať.

A zvyčajne prvotné eufórium z prideleného dekrétu na byt vyprchalo hneď keď si mladá rodina začala postupne byt zariaďovať. Z prvej návštevy prázdneho priestoru to nevyzeralo opticky až tak zle, ale keď začali pribúdať jednotlivé kusy nábytku, veľa mladých ľudí začalo svoj byt nazývať "králikáreň". A poznáte to. Mladý začínajúci pár v podstate nepotrebuje až tak veľa vecí do nového bytu, ako manželia s dvoma, troma deťmi . Tí sa zvyčajne neustále snažia vždy niečo vtesnať naviac. A byt sa začína podobať na sklad rôznorodých vecí v rátané ľudí. Ja som vyrastal v štvorizbovom štátnom byte. Človek si povie - štvorizbový byt. To muselo byť ale priestoru. Ale nebolo. Obývačka obrovská, kuchyňa, že len tak tak tam vošla chladnička a jedálenský stôl, kúpeľňa priechodná s kuchyňou, dve detské izby len na jednu posteľ a skriňu, spálňa bola predsa len o niečo väčšia - vošla sem manželská posteľ a skrine. Špajza taká maličká, že sa človek v nej ledva otočil okolo vlastnej osi  a dokonca náš byt mal aj kumbál. Alebo šatník (neviem, ako sa to v projektovej dokumentácii označovalo). Ale tak či tak, ako päť členná rodina sme si v ňom našli aké také "králičie" súkromie. A ten byt máme dodnes. A pripomína mi detstvo. A je v takmer v pôvodnom stave. Nostalgia. Vždy keď ta prídem vidím toho osemročného chalana, ktorý sa sem len pred chvíľkou nasťahoval a naháňal po prázdnej chodbe s bratom až do časovej slučky keď sa mi začali zapaľovať lýtka a zrazu mi ten byt bol priúzky. A tak som opustil rodné hniezdo.

V súčasnosti si môže mladá rodina vyberať čo si kúpi, kam pôjde bývať, má svoje predstavy o modernom a pohodlnom bývaní, o priestore a čo sa týka kvality bývania - premýšľa sa zvyčajne do veľkosti peňaženky. Za starých čias to bolo v tomto  jednoduchšie. Nároky mladých sa až tak príliš nelíšili od dnešnej generácie, ale keďže sa stavali "králikárne" nebolo si z čoho vyberať a človek bol akosi rád, že má vôbec kde bývať a hlavne že už býva sám. A postupne sa snažil ísť do väčšieho. Dnes dostanete zvyčajne nové bývanie bez zjavných vád (ak teda hovoríme o novostavbách). Za socializmu si bolo takmer vždy potrebné kopec vecí "dorobiť". Nie v zmysle, že by chýbali okná, dvere, alebo armatúry, ale nebolo zvyčajne všetko dotiahnuté pri tak veľkej "rýchlosti" výstavby do konca. Buď tiekol vodovodný kohútik, alebo bolo cítiť plyn v kuchyni, záchod nie vždy splachoval, cez okná zvyčajne prefukovalo, rolety po pár dňoch prestali fungovať a ak bol byt vytapetovaný, bolo to už nemoderné a tak hybajho strhnúť a ťahať omietky. Štát šetril kde sa dalo a stavbári - tí sa nie vždy pretrhli od práce. Napríklad na našom balkóne akosi sa pozabudlo autogénom odpíliť železné ucho. Prečo ucho? Nuž pretože, že každý balkón sa zdvíhal žeriavom, privaril sa k bytu a následne z neho "uchá" odpílili. Zas by som krivdil, ak by som všetkých hodil do jedného vreca. Mám na mysli hlavne "dorábačov" bytových jadier, maliarov, okenárov, elektrikárov. Stretol som sa s tým, že na digestor bol privedený nie ochranný vodiť, ale fázový. Nepozornosť? Asi. Kolaudácia? Papierová. Asi. Ale zas nie aby som neustále len hanil - to nie. Bolo to na tú dobu, štandard. Nadštandard bol byt v ktorom nič netieklo, okná doliehali a stačilo sa len nasťahovať. A čo vy? Pamätáte si to? Ako ste bývali? Ako ste, ako mladá rodina začínali v činžiaku?

Zobrazené 1236 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

Mizerné socialistické byty (1988) youtube

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

70. roky normalizácie

Sklenka vína ti neuškodí, a plnou bečku nevypiješ.

Slovácké přísloví

Jiří Menzel

Tolerance není lhostejnost, ale moudrá víra, že i ten druhý může mít pravdu.

 

ONLINE

Práve tu je 161 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

  • Povojnová konfekcia
    Povojnová konfekcia Po druhej svetovej vojne odevné továrne produkovali konfekciu, ktorá z väčšej miery predstavovala z núdze cnosť. Mladým sa nepáčila a…
 

Kolektivizácia

 

Stagnácia

  • Most SNP v Bratislave
    Most SNP v Bratislave Nový most cez Dunaj postavený v rokoch 1967-1972 známy, ako most Slovenského národného povstania (SNP), získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta.…
 

Normalizácia

 

Socialismus

 

Privatizácia

  • Malá Československá privatizácia?
    Malá Československá privatizácia? Malá privatizácia československej ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku v rokoch 1990 – 1993 znamenala riadený odpredaj štátneho majetku…
 

Globalizácia

 

Pripravované články

Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Technika vyludzovania zvuku v podstate nie je odlišná od bežného hvízdania. Hvízdat možno zaokrúhlením oboch pier alebo pomocou prstov v rôznych polohách.

Bude publikované:
pondelok, 01 apríl 2024 13:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.