Najväčší rozmach baníctva sa v lokalite začína až po roku 1948. Následne boli vybudované lanové dráhy na prepravu rúbaniny do úpravne z úsekov Predpekelná a Dechtárka. V roku 1969 sa začína prevádzka sedačkovej Lanovky na úseku Dechtárka. V roku 1977 sa začína svoju prevádzku flotačná úpravňa. Antimón sa v Československu využíval v metalurgickom priemysle pri výrobe ložiskových kompozičných zliatin, v keramickom priemysle, v sklárskom priemysle, v maliarstve ako farbivo, metalizácii poľovníckych zbraní, pri výrobe autobatérií, v textilnom priemysle pri výrobe ohňovzdorných odevov, v farmaceutickom priemysle pri výrobe toxických zlúčenín pre ničenie škodcov. Úpravňa pracovala až do konca ťažby v roku 1992. Kapacita úpravne bola 55 tisíc ton rudy pri 250 pracovných dňoch za rok.
Pracujúci
Závod Dúbrava zamestnáva 275 pracovníkov. V roku 1988 dosiahol závod pri celkových výkonoch 47 250 tisíc Kčs zisk 6 630 tisíc Kčs. Formy súťaženia pracujúcich sú zamerané na úspešné splnenie výrobných úloh. Hnutie brigád socialistickej práce vznikali od roku 1960. Vo vnútropodnikovom socialistickom súťažení bolo zapojených 96 % pracovníkov závodu. V rekordérskom hnutí najlepšie výsledky dosiahli kolektívy pod vedením Miloša Gejdoša a Jaroslava Grieša. Podmienky ťažby boli veľmi ťažké. Celoročná priemerná teplota v bani dosahuje 6,5 °C a vlhkosť prostredia bola viac ako 90 %. Baníci umierali zväčša v mladom veku na choroby súvisiace s dýchaním. Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie patrili silikóza a vazoneuróza pretože mikroskopické čiastočky prachu postupne zanášali pľúca. Chorí dýchali čoraz ťažšie a v najhorších prípadoch zomierali pomerne dlho a v silných bolestiach. Baníci boli v podzemí pod vplyvom ionizačného žiarenia a ich pracovné zaradenie v podzemí končila povinne po 2 100 odfáraných zmenách. V rámci závodného stravovania boli fárajúcim do podzemia poskytované desiatové balíčky a všetkým pracovníkom poskytovanie teplej stravy v 1. smene. Pracovalo sa na dve zmeny. Úpravovňa rudy na povrchu bola v prevádzke nepretržite. Jej obsluha pracovala na tri osemhodinové zmeny. Staršie objekty závodu a sociálne budovy sú postupne obnovované. Sociálna budova na úseku Dechtárka zabezpečovala sociálne a hygienické potreby. Z hľadiska zdravotníckej starostlivosti bolo postavené v obci Dúbrava zdravotno-stravovacieho strediska. K stabilizácii pracovných síl závod zabezpečil bytový fond a rozsiahlou bytovou výstavbou v obci Dúbrava umožnila odovzdať mladým rodinám 42 bytových jednotiek. Všestranná pomoc sa poskytovala i záujemcom o individuálnu rodinnú bytovú výstavbu.
Pretože baníci boli v podzemí aj pod vplyvom ionizačného žiarenia, ich práca v podzemí končila povinne po 2 100 odfáraných zmenách. Baníci zarábali približne dvojnásobne viac, ako ostatní robotníci. Výhodou bol aj skorší nástup do dôchodku a to už vo veku 55 rokov.. Baníci, ktorí roky pracovali napríklad s vŕtačkami, mali nedokrvované končatiny, obelené prsty a problémy s kĺbmi a svalmi. Vo veku okolo 40 rokov mali tak zničené nohy, najmä členky, že už nemohli pokračovať a v mnohých prípadoch nemohli fyzicky pracovať vôbec.
Ložisko
Ložisko je tvorené žilným pásmom prevažne kremeň-antimonitových žil. Hlavným ložiskom je antimón, v malých množstvách tetraedritom, zinckenitom, boulangeritom, jamesonitom, vzácne primárnym senarmonitom. V pripovrchových častiach ložiska sú prítomné: valentinit, stibianit, kermezit. Z ostatných rudných minerálov hojne sa vyskytuje pyrit, v malých množstvách arzenopyrit, sfalerit, markazit, scheelit, voľné zlato mineralogicky viazané hlavne na arzenopyrit a v menšom množstve na pyrit a striebro viazané na tetraedrit. Antimonit sa vyskytuje vo forme jemnokryštalickej, ako aj hrubokryštalickej, vytvára rudné polohy šošovkovitého, hniezdovitého až doskovitého tvaru v žilnej výplni, častejšie sa vyskytuje vo forme žiliek o mocnosti od niekoľkých centimetrov. Mocnosti žíl sú veľmi premenlivé, priemerne asi 0,4 m, pričom však rudná zložka tvorí miestami len niekoľkocentimetrové polohy. Rudné pole má charakter mohutnej rudonosnej zóny asi 700 - 800 metrov širokej a asi 4 km dlhej. Bane mali okolo 60 úvodných štôlní, ktoré siahali až do hĺbky 300 metrov. Ich celková dĺžka bola vraj 129 km. Niektoré úseky štôlní mali i 32 pochodí.
Zánik ťažby
Dopyt po surovine rapídne klesol a v roku 1992 sa ťažba v dúbravských baniach úplne zastavila. V súčasnosti je väčšina z pozostatkov budov a územia v doline v súkromných rukách. Štôlne a ložiská zostali vo vlastníctve štátu.
