V období vrcholiacich stalinských represií bol 44 ročný Chruščov ustanovený za prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny, kde sa stranícky aparát v dôsledku zatýkania prakticky rozpadol. Roku 1939 sa stal členom politbyra, čím zaujal pevné miesto medzi novou sovietskou byrokratickou elitou.
Počas druhej svetovej vojny sa nemalou mierou podieľal na katastrofických porážkach sovietskych vojsk pri Kyjeve a Charkove. Bol členom vojenských sovietov Stalingradského, Voronežského, Juhozápadného a 1. ukrajinského frontu. Okrem iného dohliadal na politickú korektnosť rozhodnutí Radiona Malinovského a celkovo sa počas Stalingradskej bitky podieľal na politickej činnosti a udržiavaní morálky Stalingradského frontu. V prvej fáze ťažkých bojov sa Chruščov skutočne nechádzal v prvej línii podobne ako veliteľ 62. armády Čujkov, s ktorým úzko spolupracoval počas bojov o mesto.
Po vojne Stalin povolal Chruščova späť do Moskvy, aby vyvážil rastúci vplyv Georgija Malenkova. Chruščov tam v tomto období prišiel s myšlienkou revolučnej premeny vidieka – výstavbou „agrokomplexov“, akýchsi vidieckych továrenských sídiel. Týmito myšlienkami si však vyslúžil len kritiku. Po Stalinovej smrti v marci 1953 sa podieľal na odstránení Lavrentija Beriju, šéfa NKVD, ktorý po Stalinovej smrti nadobudol veľkú moc. Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal však až potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov Malenkova, dva roky po Stalinovej smrti.
Spolu s ďalšími začal a predstavoval dobu odmäku, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na XX. zjazde strany predniesol (tajný) prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval Stalinove zločiny. Dal takisto prepustiť milióny väzňov z gulagov, sovietskej sústavy koncentračných táborov. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách marxisticko-leninskej ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Za jeho éry vznikla takzvaná kubánska kríza a bol vybudovaný berlínsky múr.
Chruščova zvrhli poprední predstavitelia sovietskej nomenklatúry, ktorých ohrozovali jeho neustále administratívne reformy a personálne presuny. Za nového prvého tajomníka zvolili Leonida Brežneva. Všetky pokusy o zmenu skončili, a to až do polovice osemdesiatych rokov.Po odstránení Chruščova z verejného života „zo zdravotných dôvodov“, bol fakticky v domácom väzení a nesmel voľne cestovať. Nikita Sergejevič Chruščov bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Jefrosiňjou Ivanovnou Pisarevovou (†1920) mal dcéru Júliu a syna Leonida, ktorý padol počas 2. svetovej vojny. S Ninou Petrovnou Krucharčukovou (†1984) mal dcéru Radu a Jelenu a syna Sergeja.
Zomrel 11. septembra 1971, pochovaný je na Novodevičiom cintoríne v Moskve.
Zdroj: wikipedia
