Dňa 15. decembra 1965 podpísala československá a sovietska strana prísne tajnú "Dohodu o opatreniach na zvýšenie bojovej pohotovosti raketových vojsk". S výstavbou a existenciou objektov bol oboznámený iba úzky okruh ľudí: prezident republiky, prvý tajomník ÚV KSČ, predseda vlády ČSSR, minister národnej obrany, náčelník Generálneho štábu ČSLA, náčelník Operačnej správy GŠ, náčelník operačného oddelenia GŠ/OS, zástupca náčelníka operačného oddelenia, náčelník skupiny operačného plánovania GŠ/OS, starší dôstojník - pracovník operačnej sály, náčelník raketového vojska a delostrelectva a náčelník stavebného a výrobného úseku MNO. Právo udeľovať súhlas na zoznámenie osôb so skutočným účelom zvláštnych objektov JAVOR mal iba prezident republiky. Sovietska rozviedka totiž mala informácie o nasadení rakiet Pershing v SRN a potrebovala v určitom termíne realizovať paritné opatrenia. Výstavba troch podzemných objektov mala stáť na vtedajšiu dobu neuveriteľných 200 miliónov korún. Obrovské množstvo nedostatkového cementu, ocele, obrovské množstvo nákladných áut na vyťaženú zeminu a obrovské množstvo stavebných kapacít by bývalo chýbalo centrálne plánovanému národnému hospodárstvu. Novotný chcel byť ale populárny, chcel stavať sídlisko pre ľudí a nie sklady pre sovietske jadrové hlavice. Zatiaľ čo strely Temp-S dostali s predstihom špeciálne jednotky ČSLA na uskladnenie ovládania, hlavice a odpaľovacie kľúče mala mať na starosti iba jednotka sovietskych špecialistov pod priamym velením Kremľa. V prípade vojnového konfliktu so Západom by sovietska strana vydávala jadrovú muníciu československým raketovým vojskám. Úlohu postaviť podzemné silá pre hlavice Česi nesplnili v termíne a Brežnevovi klamali. Aby bolo jasné, že prípadný útok pershingov na Československo bude cestou k vojne so všetkými štátmi Varšavskej zmluvy boli použité mnohonárodnostné sily ako živý štít.
Dňa 6. mája 1968 prebehla v Moskve vojenská rada ktorej sa okrem špičiek ministerstva obrany a armády zúčastnil aj generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Ten ešte v ten istý deň referoval na rokovaní ÚV KSSZ o tom, že sa práve dohodlo vyslanie delegácie maršala Koneva do Československa. Bez podrobností. Konev priletel o dva dni neskôr a v Československu preveroval pravdivosť slov predstaviteľov štátu o stave pripravenosti na prijatie hlavíc pre strely Temp-S, ktoré sovietski dôstojníci označili za nerealizovateľné. Až v roku 1969 dokončili a Sovietskej armáde previedli Javor 50 asi 8 km juhovýchodne od Bíliny, Javor 51 asi 2,5 km severne od Borovna a Míšova vo VVP Jince, Javor 52 asi 4 km severne od Bielej p. B. vo VVP Ralsko. Dva objekty v apríli 1969 a jeden v novembri. Plné obsadenie objektov vykonali Sovieti 16-18. februára 1970.
Rakety Temp-S na západnej hranici Československa boli dvadsať rokov. Dvadsať rokov zastrašovali potenciálnych útočníkov. To bola podoba mieru počas studenej vojny. Až v decembri 1987 po návšteve Gorbačova v Prahe a po uzavretí dohody medzi USA a ZSSR o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu vo Washingtone bola z územia Československa stiahnutá sovietska raketová brigáda vyzbrojená raketovým systémom Temp-S. 21 -30. júna1990 odišli obslužné jednotky sovietskej armády a 30. októbra 1990 boli gen. M. Mojsejevom odovzdané čsl. armáde objekty Javor.
