Tajomstvo záložného veliteľského stanovišťa štábu Varšavskej zmluvy Stred v podzemnom kryte S4H, v obci Alekšince
Prijal som pozvanie rtn.vz.Františka Flimela (Klub Československej ľudovej armády Kolíňany) a zúčastnil som sa dňa otvorených dverí (Obec Alekšince 30.03.2019 - 31.03.2019) tohoto pozemného krytu strategicky predurčeného pre záložné veliteľské stanovište štábu Varšavskej zmluvy Stred. I napriek tomu, že som bol vojakom v aktívnej službe (tzv. vojak z povolania) ani v časoch hlbokého socializmu som netušil (a mal som previerku PTZD - zainteresovaní určite vedia o čom hovorím), že v obci Alekšince existuje zariadenie tohoto typu a takého významu. To značí, že o jeho existencii aj v dobách socialistickej armády vedela len úzka skupina vyvolených. Podľa informácii ktoré sa mi v čase písania tohoto článku podarilo zistiť, celé zariadenie patrilo pod priame velenie vtedajšieho Východného vojenského okruhu (so sídlom v Trenčíne).
Domnenky o predurčení S4H, Alekšince
Objekt bol vybudovaný pre potreby armády a bol skolaudovaný v roku 1965. Bol projektovaný, ako vojenské veliteľské stanovište strategického významu. Ide (na tu dobu) o rozsiahly projekt podzemných navzájom poprepletaných miestností. Od miestnosti určených pre velenie, plánovanie, komunikáciu, prevádzkové miestnosti a miestnosti určené pre odpočinok (spálne) až po miestnosti dennej potreby (WC, jedáleň, kuchyňka, sklady). Mnou odhadovaná kapacita tohoto pracoviska je asi 60 osôb (v rátanie žien - nachádzajú sa tu i osobitné hygienické zariadenia pre túto skupinu ľudí). Objekt bol pod armádnym velením až do roku 198x (nie je mi známy rok). Následne prešiel pod zložky civilnej obrany a po revolúcii pod Ministerstvo vnútra. Keďže sa objekt s i pozemkami nachádza v katastrálnom území obce Alekšince, obec sa následne stala majetkom tejto nehnuteľnosti. V súčasnosti objekt S4H spravuje Klub Československej ľudovej armády Kolíňany. Iné zdroje tvrdia, že toto pracovisko bolo vybudované od začiatku len pre potreby civilnej obrany (ako veliteľské stanovište CO). Do akej miery sa tieto informácie zakladajú na pravde, nie je mi jasné. Armádne zdroje hovoria, že vždy išlo o čisto vojenské zariadenie a je to logické, pretože neďaleko sa nachádzala malá odpaľovacia raketová základňa, ale zástanci objektu CO zas tvrdia, že šlo vždy o CO objekt, pretože (zase) neďaleko bunkra sa nachádzali veľko sklady civilnej obrany. Tak či onak mne z dostupných zdrojov je zrejmé, že vždy šlo o vojenské zariadenie, ktoré v nejakom období prešlo od armády do správy civilnej obrany. Ale podľa toho, čom som pri prehliadke tohoto podzemného komplexu videl na vlastné oči, ide skutočne o vojenské zariadenie, ktoré bolo od počiatku projektované pre potreby armády a nie pre potreby CO. Miestnosti sú do dnes dobre označené a skúsené oko bývalého vojaka pozná, ktorá miestnosť na čo mohla slúžiť. Nachádza sa tu miestnosť s veľkou sklenenou stenou na ktorú sa zaznamenávali aktuálne letecké ciele. Z pohľadu tvrdenia, že vždy šlo o čisto objekt CO mi nie je jasné, načo by veleniu CO slúžil podrobný monitoring vzdušných cieľov, pretože CO nedisponovala žiadnymi zariadeniami (radarmi) pre tento účel a postavenie veľkej sklenej steny v priestore kde sú miestnosti opticky (cez väčšie okenné tabule) prepojené s riadiacim (miestnosť velenia) srdcom celého podzemného komplexu mi pre potreby CO nedáva logické vysvetlenie. Touto technikou disponovali len veľké civilné letiská a armáda.
Niekoľko základných historických faktov o S4H, Alekšince
Na prvý pohľad okoloidúci ani netuší čo sa skrýva za plechovým plotom, ktorý opticky znemožňuje nazrieť do nadzemnej časti areálu podzemného komplexu. Na nadzemnej časti stojí klasický socialistický malý domček na okraji lesa, ktorý ale v sebe ukrýva vstup do podzemia. Na pozemku okolo tejto stavby sa nachádzajú ventilačné prieduchy (potrubie), ústie únikového východu z podzemia, šachta cez ktorú sa zhadzovalo palivo (uhlie do kotolne), hlbinné studne a žumpa. Jediným nedemaskujúcim znakom nadzemnej časti je vysoké anténne pole (pre podzemné rádiostanice) slúžiace pre rádiovú komunikáciu. Skúsené oko "prieskumáka" (člen elitne vojenskej jednotky) by nebolo možné ani v tej dobe určite oklamať. Do podzemia existuje len jediný vstup. Pomerne širokým schodišťom. Na vstupe sú osadené tlakovo-plynotesné dvere typu P-0 za ktorými nasledovala odmorovacia priepusť s rovnakým typom dverí, ako na vstupe. Najväčšiu časť podzemného komplexu zaberá miestnosť velenia obklopená nadväzujúcimi miestnosťami jednotlivých zložiek štábu velenia (spojovacie oddelenie, prieskumné oddelenie, oddelenie pre vyhodnocovanie leteckých cieľov, vyhodnocovacia skupina, informačná skupina, skupina styčných dôstojníkov, miestnosť dozorného zodolneného pracoviska, zdravotná a veterinárna služba a pracovisko rady obrany. Ďalšie miestnosti tvoria rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, spisovňa, rádiové a prijímacie stredisko, ďalekopisná ústredňa, kabínky telefonistov, ošetrovňa, izolačka (lekárska karanténna miestnosť), kuchyňka, jedáleň, sklad a WC. Technologickú časť tvorila odmorovacia priepusť, dieselagregát s riadiacou miestnosťou, akumulátorovňa (miestnosť určená pre nabíjanie), sklad akumulátorov, strojovňa FVZ (filtračno ventilačné zariadenie) , prachová komora a miestnosť vodného hospodárstva (zariadenie na čerpanie vody). Objekt je vybavený 3x FVZ 300b – typ 60 s oddelenou prachovou komorou, bez regenerácie vzduchu, každý s dvoma nasávacími miestami. Ako náhradný zdroj elektrickej energie je v útrobách podzemného komplexu nainštalovaný inštalovaný dieselagregát (DA) s pomerne veľkým menovitým výkonom. DA je ručne riadené z vedľajšej riadiacej miestnosti s okienkom pre sledovanie jeho prevádzky. Komplex bol s vonkajším svetom spojený silovými elektrickými káblami a telekomunikačnými (telefónnymi) káblami. Pre vstup silovej elektrickej energie slúžila robustná elektrická rozvodňa. Objekt je napojený priamo na verejnú vodovodnú sieť, ako náhradný zdroj slúži studňa s dvoma čerpadlami. Splašky sú odvádzané samospádom do žumpy odkiaľ boli čerpané kalovým čerpadlom následne do kanalizácie. Ústredné kúrenie bolo zabezpečené kotlom na tuhé palivo v suteréne vstupnej budovy. Kúriť sa mohlo dokonca i DA. Automatizovaný systém varovania a vyrozumenia tvorila linková sústava diaľkového vyrozumenia P-160 a bezdrôtová sústava diaľkového vyrozumenia R-413. Sústava P-160 zabezpečovala prenos troch signálov a dvoch hovorových kanálov, pričom signály boli určené na vyhlasovanie stanoveného bojovej pohotovosti.
Tajomstvo S4H, Alekšince
Budete možno sklamaní, až ste sa dočítali až sem, ale jediným skutočným tajomstvom je neutíchajúci duch mladých ľudí okolo S4H, Alekšince (Klub Československej ľudovej armády Kolíňany) , ktorí sa snažia uchovávať toto dedičstvo spolu s vedením obce Alekšince ďalším generáciám. Priznám sa, že mňa pri prehliadke tohoto podzemného komplexu uchvátila tá atmosféra, ktorú tam tento klub vytvoril. Ako bývalý príslušník ČSĽA som poznal len bunkre typu UŽ-6 ktoré boli budované pre potreby velenia štábov útvarov armády a ktoré v podstate disponovali len vstupom do podzemia a dvoma miestnostiam, únikovým východom (ktorým sa bolo možné na hor len prekopať) a FVZ (na filtráciu vzduchu) a klasickým rozvodom el. siete (na povrchu sa pripojila malá elektrická elektrocentrála) a metalických telefónnych liniek. Bol to "bunker" bez kúrenia, bez WC, bez pitnej vody, teda len vojnové provizórium na prežitie (a velenie vojskám) na nevyhnutne nutnú dobu. Podzemný komplex S4H, Alekšince je luxusnou rezidenciou na úrovni hlavy štátu s ústredným kúrením, rozvodom vody, rozvodom vzduchu a veškerým komfortom 60. rokov 20 storočia. Dnes by som možno z tohoto podzemného komplexu (z komerčného pohľadu) vytvoril atrakciu zážitkového typu, ako to majú napríklad v Českej republike, kde sa môžete ubytovať na noc na hrade v hladomorni, alebo v žalári v komforte stredoveku. Ja osobne by som na tomto pracovisku predvádzal žážitkový typ - riadenie obrany štátu vojenským štábom - teda akúsi imitáciu toho, ako to mohlo v 60.rokoch 20. storočia vyzerať na živo na veliteľsko-štábnom cvičení vojsk Varšavskej zmluvy Stred. Samozrejme za účasti platiacich divákov - turistov (aj s ich ubytovaním, napríklad na jednu noc).
Ale je tu predsa len jedno (malé) skutočné tajomstvo S4H, Alekšince.
Tým tajomstvom je miestnosť s robustným kovovým trezorom. Keďže sa ešte nepodarilo nikomu otvoriť ho (kľúče neexistujú) alebo vylomiť, nikto netuší, aké tajomstvo trezor skrýva. Podľa slov príslušníkov vojenského klubu, ktorý spravuje tento objekt, vyžaruje z trezora energia, ktorá nepriaznivo pôsobí na človeka. A z tohoto dôvodu sa miestnosti s trezorom skutočne vyhýbajú. Kto vie, čo by sa stalo, ak by sa niekomu tento trezor otvoriť podarilo.
Poďakovanie
Vrele ďakujem rotnému v zálohe Františkovi Fliemelovi za možnosť nazrieť do veliteľského stanovišťa strategického významu, akým za socializmu toto pracovisko určite bolo.
