RetroMánia

Odmeňovanie

Na prelome 40. a 50. rokov mali špecifické postavenie Tábory nútených prác (TNP). Boli zriaďované na základe zákona č. 247/48 Zb. z 25. 10. 1948. Svojou koncepciu nadväzovali na pracovné tábory z konca I. ČSR a z obdobia Protektorátu, kde mali slúžiť na pracovné využitie nezamestnaných a potulujúcich sa osôb. V rokoch 1948 - 1954 v nich však nepracovali právoplatne odsúdení občania,ale osoby nepohodlné vládnucej moci, ktoré boli do nich povolávané na tri mesiace až na dva roky. Zároveň do nich boli zaraďované i osoby po odpykaní trestu odňatia slobody. Povolané osoby sa nazývali „chovanci“ a mali voľnejší, kasárenský režim, ako odsúdení vo väzeniach. Povoľovali sa im aj vychádzky a dovolenky. Na základe § 4 vyhlášky MNB č. 492/1950 Ú. L. I. im priznávali nárok na plat za prácu podľa pracovného výkonu. Zároveň stanovovali spôsob výpočtu zrážok na prevádzku tábora, ubytovanie a stravu chovancov, odvody dane zo mzdy a príspevok na národné poistenie. Umožňovali aj výplatu časti odmeny v hotovosti ako vreckové. Boli stanovené tri pracovné triedy.Vreckové v I. triede predstavovalo 15%, v II. triede 10% a v III. triede 5% z čistého príjmu chovanca. Vyplácalo sa mesiac pozadu. Poriadok určoval, že na nákup nevyhnutných predmetov (poštové známky, zubná pasta, žiletky na holenie) slúžia chovancom táborové predajne, vedené v réžii tábora.V táboroch nútených prác v oblasti Jáchymova (tábory Barbora 3. 10. 1949 až 25. 4. 1951 a Nikolaj od 1. 9. 1950 až 15. 2. 1951) a Příbrami (tábor Vojna do r. 1951) sa priemerné zárobky v roku 1950 pohybovali od 3 247 Kčs do 4 500 Kčs a maximálne 9 361 až 20 300 Kč.

Obrat v odmeňovaní odsúdených znamenal výnos Ministerstva spravodlivosti z 27. 1. 1952 č. 678-III/1,62 ktorý stanovil, že väzni zamestnaní vo výrobe, majú nárok na rovnakú odmenu ako civilní pracovníci vykonávajúci takú istú prácu. Citovaný výnos určoval, že väzeň nesmie v odmenách vidieť len výhodu pre seba, ale aj prejav spravodlivosti, a ukladal správe väzníc v hlásení o výchovnej činnosti uviesť, ako na odmeňovanie väzni reagovali. Tento výnos zároveň určoval, že zo mzdy väzeň hradí náklady na výkon trestu a národné poistenie, pričom zvyšok sa delil na podporu zasielanú rodine, vreckové a úložné. Mzdu vyplácali podniky, pre ktoré väzni pracovali, prostredníctvom veliteľstva do 15 dní. Zrážky zo mzdy vypočítavalo veliteľstvo. Počas pracovnej neschopnosti mal väzeň nárok na výplatu 1 Kčs z prostriedkov väzenskej správy. Väzni v učebnom pomere mali nárok na odmenu 100 Kčs mesačne. Vreckové slúžilo na nákup potravín, fajčiva a predmetov osobnej spotreby, povolených domácim poriadkom. Vreckové bolo odstupňované podľa výšky mzdy. Veliteľ väzenského ústavu ho mohol zvýšiť na úkor úložného ako disciplinárnu odmenu alebo z iných závažných dôvodov (nemoc). Naopak, ako disciplinárny trest ho mohol znížiť až o 50% na dobu troch mzdových období. Vreckové nevyčerpané v priebehu jedného mzdového obdobia sa presúvalo do nasledujúcich období. Väzeň mal právo použiť časť vreckového ako príspevok rodine, pričom príspevok na jednu osobu nemohol za štyri týždne prekročiť 700 Kčs a 250 Kčs na každú ďalšiu osobu. Z úložného mohol na podporu rodiny použiť nanajvýš 3/4, ak jeho výška prekročila v prvom roku trestu 500 Kčs, v 2. až 5. roku 2 000 Kčs, v 6. až 10. roku 5 000 Kčs. Ak väzeň nepodával zodpovedajúci výkon, prislúchalo mu vreckové len 2-5 Kč denne. Veliteľ väzenského ústavu mal právo udeliť aj mimoriadne odmeny. Na peniaze väzňa mohla byť uložená exekúcia, platená z jednej polovice z vreckového a z druhej polovice z úložného. 5 000 Kčs zodpovedalo tesne pred menovou reformou z roku 1953 priemernému mesačnému platu. Veliteľstvu Zboru väzenskej stráže bolo 18. 2. 1952 uložené, aby zavedenia odmeňovania väzňov vysvetľovalo na straníckych schôdzach svojim príslušníkom. Na tento výnos nadväzoval výnos Ministra spravodlivosti z 14. 3. 1952 č. 3361/52-III/1 63 o úprave pracovných odmien väzňov, zamestnaných vo väzenských ústavoch a justičných majetkoch, teda pri prácach vnútri väzenských zariadení. Za tieto práce náležala väzňom hrubá mzda stanovená podľa civilných mzdových predpisov, o sumu zodpovedajúcu dani zo mzdy. Práce sa zaznamenávali v pracovnom výkaze väzňa.

Kriticky o praxi zamestnávania a odmeňovania väzňov vypovedá správa o pomeroch v Nápravne výchovnom ústave v Minkoviciach. 75 Väzni tam pracovali po nedostatočnom zaučení brúsili sklo pre n. p. Preciosa. Prvý deň sa tolerovalo 70% plnenie noriem, no už štvrtý deň sa požadovalo plnenie na 100%, hoci nováčikovia nevládali plniť normu ani na 50%. Pričom toto plnenie predstavovalo plnenie civilnej normy na 130 - 150%. Väzni mali dlhšiu pracovnú dobu ako civilní zamestnanci a nemali príplatky za nočné smeny a nadčasy. Pri plnení normy na 110% zarobili len 1800 Kčs oproti 7000 Kčs civilného pracovníka. Zo zárobku si ústav ponechával 75%. Vreckové sa pohybovalo okolo 120 Kčs, úložné okolo 200 Kčs. Neplnenie normy sa trestalo aj znížením vreckového o 10 - 80%. Potrestaným celodennou samoväzbou strhávali z platu 28 Kčs (v 80. rokoch 50 Kčs) za neodpracovaný deň, hoci v samoväzbe dostávali stravu v hodnote len 3,50 Kčs. Za upratovanie spální väzni platili nastálo určenému väzňovi po 3 Kčs vo „väzenskej mene“. Väčšine väzňov pri tomto systéme ostávali po prepustení dlhy.

Nákupy v kantíne sa v Minkoviciach v 70. rokoch robili raz týždenne prostredníctvom nákupcu z radu väzňov. Ten začiatkom každého týždňa do knihy zapísal objednané potraviny, zoznam nákupov predložil na schválenie vychovávateľovi a hromadne zakúpené potraviny potom oddelení.

Radikálnym zmenám po novembri 1989 predchádzala vo väzenstve amnestia prezidenta republiky z 27. 10. 1988, na ktorú nadviazali amnestie z 8. 12. 1989 a 1. 1. 1990. Spôsobili pokles počtu uväznených, pri poslednej amnestii aj v II. a III. nápravno-výchovnej skupine. Preto museli byť zrušené dve tretiny pracovísk väzňov kvôli nedodržaniu zmlúv s hospodárskymi organizáciami, ktoré väzňom ponúkali prácu. Dôvodom bol aj pokles pracovnej morálky väzňov. V Čechách a na Morave z pôvodných 180 pracovísk ostalo len 57. Na udržanie vzťahov s hospodárskymi organizáciami museli nahradzovať chýbajúcich väzňov príslušníci ZNV. V súvislosti s tým boli zrušené väznice Liberec 2 – Minkovice,Mladá Boleslav a Žacléř. Klesla aj ochota odsúdených pracovať, respektíve niektorí prácu odmietali. V nových pomeroch bolo možné zamestnávať odsúdených len pri práci vo vnútri ústavov, no pre mnohých ani nebolo možné nájsť prácu. V 90. rokoch sa preto darilo zamestnať v Čechách a na Morave 34,1 – 52% odsúdených, hoci pracovať odmietali len 4% z nich. Priemerná mesačná mzda bola vtedy 2 900 Kč.

Spomienky väzňov na používanie poukážok, nákupy a stravovanie

LADISLAV ŠŤOVÍČEK, zatknutý 27. 6. 1950 za účasť na sprisahaní M. Horákovej.

• zamýšľanej výmene peňazí boli v tábore Rovnost urobené tvrdé a únavné opatrenia, čo robieval režim na zabránenie prípadnému protestu alebo revolte. K výmene peňazí došlo v deň „D“ a o hodine „H“. Bolo na nás na táborovom nástupe vyrevúvané: „... robotnícka trieda na vás nechce zarábať, ale ani nebude na vás doplácať.“ Nasledoval rozkaz vlády o peňažnej reforme a výmene peňazí. Z nástupiska sme odchádzali do miestnosti, kde sme mohli odovzdať už staré poukážky a dostali sme nové v pomere 1:5. V takej včasnej dobe komunizmu, keď z baníckej práce nikto z nás nemohol mať viac ako zopár korún vreckového, to bola výmena viac ako ľahká. Neskôr nám boli predložené nove mzdové výkazy, z ktorých sme zistili ozajstnú lúpež storočia, a že budeme pracovať za nižšie mzdy, že naše nedotknuteľné úspory sa zmenšili 1:50. Z nižších zárobkov vyplývalo aj nižšie vreckové, pozmenené ceny v Arme , púťové maliny, ktoré sme si kupovali na osladenie čaju, trochu drahšie...“

JOSEF VÁCHA – spomienka z rokov 1958-1959 z tábora Vojna.

• Stravenky – boli tri druhy – č. 3 pre väzňov pracujúcich v pod zemou a plniacich normu nad 100%,: 150 g mäsa, 100 g slaniny a prílohy, č. 2 ostatní väzni a väzni pracujúci v stavebníctve 100 g mäsa a príloha ako pri čísle 3, č. 1 pre väzňov nedosahujúcich 100% výkonnosť v stavebníctve a 50% výkonnosť v bani dlhšie ako 2 mesiace 50 g mäsa a 1/3 prílohu ako na stravenku č. 3. Obedy boli rôzne omáčky – kôprová, cibuľová, chrenová, paradajková, horčicová alebo uhorková s knedľami alebo cestovinou, niekedy zemiaky a karbonátok, niekedy bezmäsité jedlá – knedle s vajcami, hrach a šošovica, večera bola suchá. Viacerí pamätníci hovorili o pomerne chutnej strave. V kantíne bolo dostať údeniny, keksy a cukrovie, fajčivo, ponožky, toaletný papier. Ak mal väzeň vyrovnané všetky záväzky voči štátu, predstavovalo vreckové 5% čistého zárobku, náklady na pobyt a stravu predstavovali 75%. Neúmerne bolo také zaťaženie u dobre zarábajúcich väzňov, ktorí zo zárobku až 15 000 Kčs platili mesačne viac ako v luxusnom hoteli v Prahe.

Zoznam väzníc na Slovensku

• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Banská Bystrica
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Bratislava
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Košice
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Nitra
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Prešov
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Žilina
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Levoča
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany
• Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce

Zdroj:vscr.cz