streda, 03 január 2024 16:03

Žiť či nežiť.

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Žiť či nežiť. Žiť či nežiť. Časopis Roháč

Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957. Čo som v ňom našiel? Čítajte:

Kostlivec v prijímacej kancelárii záhrobí prezrel si prísne bývalými očami novo príchodiacich obyvateľov druhého sveta. Bielokostná korešpondentka mechanicky zapisovala rozhovor kostlivca-prednostu so stránkami.
— Meno?
— Ľudovít Takáč.
— Zamestnanie?
— Dôchodca.
— Ako ste sa sem dostali?
— Odkázal ma sem, prosím, vedúci poštového úradu z Gbeliec.
Tu prednosta zavetril, nadýchal sa zhlboka mŕtvolného pachu a zvolal: — Cítim človečinu! Kto sa to opovážil rušiť náš pokoj?! Takáč sa nespokojne poobzeral okolo seba, potom vytiahol zrkadlo, pozrel aj na seba a neiste povedal: — Myslím, že ja. Neráčte sa prosím, hnevať, — ospravedlňoval sa, — ale keď ja som si nie načistom. Na zemi mi totiž tvrdia, že som zomrel. Tak som si myslel, keď som mŕtvy, nemám na svete čo robiť a išiel som sem.Ak - však myslíte, že sem nepatrím, tak dovoľte, aby som odišiel. Prednosta prelistoval v niekoľkých knihách a povedal živému mŕtvemu: — Nemám vás ešte ani v perspektívnom pláne. Môžete sa vrátiť. — Prosím úctivo, — ozval sa ešte Takáč, — a nemohli by ste mi dať o tom potvrdenie? Viete, pre poštový úrad. Tamojší vedúci totiž nechce žiadnemu pozemšťanovi veriť, že žije. Ani úradné potvrdenie z národného výboru ho nepresvedčilo. A Slovenskému úradu dôchodkového zabezpečenia stále tvrdí, že som mŕtvy. I zľutoval sa kostlivec a podal Tákačovi bez jediného slova potvrdenie. Takáč zrejme pochopil, lebo ihneď so spokojným úsmevom odišiel z druhého sveta a kamsi so veľmi ponáhľal...

SLOVÁK TURECKÝM VOJVODCOM - PRÍŠERNÁ NOC NA PONIK ÁCH - NEĽUDSKÉ ZAOBCHÁDZANIE S VLASTNOU MATKOU  alebo, ako sa písala satira v 50. rokoch 20. storočia

Viktor KubalKde bol obecný strážnik?!
Jajže, bože, strach veliký: padli Turci na Poniky: padli, padli o polnoci: jajže, bože, niet pomoci.
Mládež nesklamala!
Ľudia boží, utekajte, zajať Turkom sa nedajte: a čo mladé — zutekalo, a čo staré — nevládalo.
Nepoznal vlastnú matku.
Skočil Turčín bystrým skokom do jelšiny nad potokom; našiel on tam starú ženu, medzi krovím učupenú.
Prímorský brloh a jeho záhada.
Ten turecký svet ďaleký: prešli oni cez tri rieky, zašli oni za tri hory, zastali pri šírom mori. A nad morom mesto leží, týči k nebu tisíc veží: jaj, bože, len smutno je to: na tých vežiach kríža nieto.
Aj Turek musí referovať svojej žene — beštii!
„A ja vediem otrokyňu, nášmu synku varovkyňu, Keď ho bude kolísavať, pekne bude mu spievavať.
Aj zahraničie uznáva, že pri Hrone najkrajšie spievajú!
Slovenka to, tam od Hrona: veľmi pekne spieva ona: bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete.
V Turecku pijú kávu!
Turčín sedí, kávu pije, a Turkyňa zlatom šije: a starká si spieva tiše a Turčiatko im kolíše. „Hajaj, búvaj, krásne dieťa! Donesiem ti z hája kvieťa, donesiem ti z ruže púčok: veď si ty môj milý vnúčok.”
Prekvapujúci kádrový pohovor o hviezde na boku.
Dopočul to Turčin mladý, hneď so starkou stal do vady: Ako ty smieš to spievať? Či si mu ty stará mati? „Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali. Syna môjho v treťom roku, mal on hviezdu — znak na boku."
Sebakritika a rehabilitácia.
A Turčin a jeho žena hodili sa na kolená: „Odpusť mati, svojmu synu prevelikú jeho vinu. Nebudeš už otrokom, s nami budeš tu panovať, chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate."
Zahraničná propaganda zlyhala!
„Udeľ" vám boh, deti moje, sväté požehnanie svoje: ale túžba moja letí len ta, kde kríž z veži svieti. Ta, do vlasti mojej lona na tie krásne brehy Hrona...

Profesor a študenti.

V istom mestečku si študenti chceli spraviť žart zo svojho nie veľmi obľúbeného profesora. Vypožičali si v miestnej zoologickej záhrade pekného, ušatého oslíka a s veľkou slávou ho priviedli do svojej triedy. Uviazali ho zo nohu k lavici o odišli. Profesor prišiel, pozrel do triedy a keď uvidel oslíka, bez slova odišiel. Na druhý deň bola trieda plná zvedavých študentov, ktorí čakali, ako bude profesor reagovať ria včerajšiu príhodu. Profesor konečne prišiel, uklonil so o vážnym hlasom prehovoril: — Pretože no včerajšiu prednášku sa dostavil z vás iba jeden, som nútený predniesť ju dnes.

PRED SVADBOU

Vieš, Anka, pekný nie som, plat nemám boh-vie-aký... — To nevadí, však si celý deň v službe...

On:

Keď sa za mňa vydáš, budem ťa ľúbiť ešte viac. Vieš, vždy som zbožňoval vydaté ženy.

Čo je šťastie:

Pokiaľ žena nevyzerá o desať rokov mladšia ako jej dcéra, nie je šťastná.

Dobrá rada.

Na istého známeho francúzskeho herca a filmového režiséra so obrátil mladý kolega:
— Boli by ste taký dobrý o chceli by ste sa podeliť so mnou so svojimi bohatými životnými skúsenosťami? Boli ste päťkrát ženatý, ja to teraz zamýšľam prvý raz urobiť a musím so vám úprimne priznať, že nie som si istý svojím výberom.
— Životné skúsenosti ma naučili, — odpovedal umelec s úsmevom, — že každý muž sa má oženiť s čo najkrajšou nevestou. To mu aspoň dáva istotu, že mu ju raz v budúcnosti niekto vezme.

Zdroj: Časopis Roháč

Zobrazené 265 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Viac z tejto kategórie: « Bohatí chudáci a chudobní boháči

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

50. roky kolektivizácie

  • Žiť či nežiť.
    Žiť či nežiť. Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957. Čo som v ňom našiel? Čítajte: Kostlivec v prijímacej kancelárii záhrobí prezrel…
  • Bohatí chudáci a chudobní boháči
    Bohatí chudáci a chudobní boháči V Sebehrabliach založili družstvo. Tejto udalosti sa začudovali blízki susedia i úrady v ďalekých mestách. To nie je možné! Nechcú…
  • Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu
    Finančné odmeňovanie väzňov za socializmu Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala,…
  • Tuzex
    Tuzex V období socialistického Československa išlo o maloobchodné predajne (TUZEX, podnik zahraničného obchodu, v ktorom sa predával tovar najmä z kapitalistických…
  • Jasnovidec, okultista
    Jasnovidec, okultista Jasnovidec - okultista - prorok Prvotriedna indická škola. — Zaručené výsledky. — Všetky nadprirodzené úkazy hravo predvediem. — Levitácia na…
  • Všetko pre efektívnosť
    Všetko pre efektívnosť Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná…
Kam tě nezvou, tam se nehrň.

České přísloví

Keď chceš s vlkmi žiť, musiš s vlkmi viť.

Slovenské príslovie

Josef Škvorecký

Oldřich Lipský

Jak se řekne maďarsky důchodce? Uštván léty.

Josif Vissarionovič Stalin

 

ONLINE

Práve tu je 149 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

 

Stagnácia

 

Normalizácia

  • Čas bilancovania
    Čas bilancovania V NÁRODNOM HOSPODÁRSTVE máme za sebou neľahký rok. Dobre sa pamätáme na zimnú kalamitu, na nezvyčajne suchú jar, ktoré spôsobili…
 

Socialismus

  • Michal Dočolomanský
    Michal Dočolomanský Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v Nedeci, (Nedeca patrila v tomto období Slovensku, dnes je to Poľské územie)…
 

Privatizácia

  • Čiernohronská železnica
    Čiernohronská železnica Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Železnica sa tiahne na trase Chvatimech – Hronec – Čierny…
 

Globalizácia

  • Kauza Gorila
    Kauza Gorila Únik tajných dokumentov zo SIS spôsobilo na Slovensku prebudenie do mrazivej politickej noci. Na verejnosť sa prevalilo politické Status Quo.…
 

Pripravované články

Esá vo vzduchu - rozhovor s veliteľom leteckej školy

Esá vo vzduchu - rozhovor s veliteľom leteckej školy

Dostali ste sa už niekedy do situácie, v ktorej ste si povedali, že to je koniec, že nieto východiska . A čo bolo potom?

Bude publikované:
štvrtok, 20 jún 2024 08:00


Prečo musíme spať?

Prečo musíme spať?

Spánku musíme dať to, čo mu prirodzene patri. Škoda mu je dávať viac, ale nemožno ho okradnúť.

Bude publikované:
pondelok, 01 júl 2024 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.