Stavebné práce sa začali v máji 1962 na východnej hrádzi v dĺžke 5,3 km. V júli 1963 sa započalo sypanie juhozápadnej hrádze v dĺžke 2,0 km. Napúšťanie vodnej nádrže sa dátuje od novembra 1965. Výstavba si vyžiadala čiastočné presídlenie obcí Kaluža, Klokočov a Kusín. Športovo-rekreačnú funkciu začala plniť až v roku 1966. V tomto období začali vznikať i prvé strediská. Už v auguste 1966, kedy bolo dielo dané do prevádzky, prilákala šírava tisíce návštevníkov, ktorých počet z roka na rok stúpal. Nikto taký obrovský záujem nečakal a to malo za následok nekoncepčnú socialistickú výstavbu rekreačných zariadení. Často to boli len dočasné zariadenia s provizórnymi sociálnymi a hygienickými bunkami a na úpravu okolitého prostredia sa tiež veľmi nedbalo. V roku 1975 sa Zemplínska šírava stala najvyhľadávanejším miestom rekreácie pri vode v celom Československu. A nechodili sem len čechoslováci, ale šírava bola vždy plná východných nemcov, poliakov a maďarov. Menej známa je informácia, že dnes na zatopenom území Zemplínskej šíravy, konkrétne v časti Blatná v priestore medzi dnešnými rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora sa počas druhej svetovej vojny nachádzalo nemecké poľné vojenské letisko. Pristávali tu bombardéry (šlo o 35 útočiacich bombardérov Junkers) a dopravné lietadlá (Dornier Do-17Z). Lietadlá patrili do zostavy 2. eskadry lietadiel 3. skupiny Sturzkampfgeschwader 2. Príslušníkom a neskôr veliteľom tejto skupiny bol i známy pilot Hans-Ulrich Rudel. Pri výstavbe vodného diela došlo aj k zmene toku viacerých riek a vybudovaniu vodných kanálov, ktoré pretínajú celý Zemplín.
Na jej brehoch sa dnes nachádza 8 rekreačných stredísk. Na západnom brehu, v blízkosti mesta Michalovce, je lokalizované rekreačné stredisko Biela hora. Na severných brehoch ležia ďalšie rekreačné strediská: Hôrka (južne od obce Vinné),Lúč Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, (pri obci Kaluža), Klokočov (pri obci Klokočov) a Paľkov (medzi Klokočovom a Kusínom).
Zemplínska Šírava a Domaša v roku 1982
