Vodná plocha: 1422 ha
Dĺžka: 14 km
Najväčšia hĺbka: 35 m
Plavebné hĺbky: 8 - 15 m
Max. šírka: 4 km
Objem: 187,5 mil. m3
Nadmorská výška: 162,4 m n. m.
Vo vodnom diele sú nainštalované dva klasické agregáty s Kaplanovou turbínou. Kategória vodného diela: priehradová - akumulačná
Výkon inštalovaný: 12,4 MW
Vodný tok: Ondava
Typ turbíny: Kaplan
Prietok: 2 x 25 m3.s-1
Počet turbo agregátov: 2
Rok uvedenia do prevádzky: 1966
Priemerná ročná výroba: 11,497 GWh
Parametre hrádze:
výška: 35,00 m
dĺžka: 350,00 m
šírka: 7,00 m
Objem:
celkový: 187,50 mil. m3
stály: 18,00 mil. m3
zásobný: 148,50 mil. m3
retenčný: 21,00 mil. m3
Zatopená plocha: 1510,00 ha
Kóta koruny hrádze: 165,00 m n. m.
Kóta dna nádrže: 130,00 m n. m.
Pri výstavbe nádrže bolo úplne zaplavených 6 obcí a 2 čiastočne. Z mapy tohto územia vymizli pôvodné obce: Valkov, Petejovce, Kelča, Trepec, Dobrá a Veľká Domaša (podľa nej dostala názov i samotná vodná nádrž) a dve obce Bžany a Turany nad Ondavou boli zaplavené čiastočne. Na Solivar bola presídlená časť obyvateľov obce Valkov, preto ich miestni obyvatelia začali nazývať "Vaľkovčanmi".
Obec Valkov dnes v pôvodnej podobe neexistuje. Jej teritórium sa nachádza v okrese Stropkov, na severo-západnej strane vodnej nádrže Veľká Domaša. Prvá písomná zmienka o obci Valkov, ako sa dozvedáme v publikácií F. Uličného: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, pochádzala z roku 1363, keď patrila pod panstvo Čičava. Dedinu Valkov založil šoltýs Valko na základe valašského práva, pričom Valkov bol malou dedinou so všetkými náležitosťami s prevahou rusínskeho obyvateľstva, podobne ako nimi boli pôvodne i ostatné zaplavené obce. V obci Valkov sa gréckokatolícka cirkev spomína už v roku 1604 a 1648, teda v čase Užhorodskej únie.
Alternatíva posunutia celej obce Valkov v zmysle výstavby nových domov na pozemkoch v katastri pôvodného chotára, nebola uskutočnená. Táto alternatíva bola realizovaná len v obci Kelča a dnes preto existuje obec Nová Kelča.
Keď vody Domaše v čase sucha opadnú, je možné vidieť základy jednotlivývh domov. Vtedy Valkovčania, ako sme sa dozvedeli z rozprávania Anny Kaňukovej a jej dcéry Márie Šebejovej, dokážu presne identifikovať svoj dom, hospodárske budovy a vlastne takmer celú dlhú ulicu, ktorá s domami po oboch stranách tvorila pôvodnú obec Valkov. Ako spomínajú, dodnes majú v solivarskom dome starý pekárnik, lebo ich rodičia sa báli, že po príchode na Solivar nebudú mať chlieb. Kedže Valkov nebol pred asanovaním elektrifikovaný, po príchode na Solivar najmä najmenší Valkovčania s údivom obdivovali svietiacu žiarovku, ktorá ako zdroj svetla nahradila petrolejku. Pekné spomienky na Valkov má aj Jozef Škrepták a Štefan Slivka, ktorí z Valkova odišli už ako dospelí mládenci. Rodáci z Valkova dodnes živo spomínajú na svoju obec, mladí sa chodia na Valkov už iba rekreovať. Na jednom sa však zhodnú. Kraj Ondavskej vrchoviny je hlboko vrytý v ich génoch, preto pokiaľ budú žiť, budú sa do neho vracať a s hrdosťou v hlase rozprávať svojim vnúčatám i priateľom v Prešove o živote v ich zaniknutej obci.
Zdroj: Wikipedia a Peter Krajňák ml.
