Tak toľko z encyklopédie pre osvieženie pamäti. Dnes sa na Favoritoch vozia buď len zberatelia, alebo v úvodzovkách povedané zúfalci, ktorí ešte stále čakajú na nejaký zázrak, ktorý by mi zhodil z neba nové auto a pretože ani šrotovné u nich nezabralo tak sa predpokladám toho zázraku nikdy nedočkajú. Ale chcem sa vrátiť do minulosti. Pamätáte si, keď prvých Favoritov v Mototechnách dostávali len vyvolení? Ak mal v tej dobe niekto Favorita - tak to bolo ozaj terno. Auto snov. A ako sa predávalo? Tí mladší to isto nevedia, ale ostatní skôr narodení si to dobre pamätajú. Niekde sa robili poradovníky a ľudia sa poctivo zapisovali do zošita a držali stráž na striedačku, aby nedaj bože niekto nedostal vozidlo mimo poradovníka, iní si zas brávali dovolenky a čakali nonstop týždeň na ulici pred predajňou v rade (ako napríklad v Ružomberku) , len aby ich nik nepredbehol. A boli aj takí podnikavci, ktorý si z tej čakacej fronty keď to tak nazvem urobili slušný biznis. A ako sa dá urobiť biznis vo fronte? Nuž jednoducho. Keď prišiel na radu, predal svoje miesto. A takto sa točil pokiaľ ľudia autá kupovali. So štemplom v rukáve, že je na peénke a zbytkom svojej dovolenky spolu s rodinnými príslušníkmi sa čuduj svete za pár týždňov dopracoval k novému autu.
A bolo že to radosti. Nuž takéto boli časy. Škoda Favorit. Neuveriteľné! Že?
