sobota, 14 február 2015 09:37

Krčmy a pivo v ČSSR

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Eitiketa pivo Platan Eitiketa pivo Platan Adrián K.

Krčmy v minulom storočí za éry ČSSR neboli len miestom, kde sa čapovalo pivo a tvrdý alkohol či podával guľáš s knedľou. Stretávali sa tu ľudia, ktorí si dohovárali fušky, alebo len tak posedávali v dymovom opare za jedným stolom, pili pivo, hrali karty a sťažovali sa na socializmus, na to, ako po nich chcú aby pracovali na smene celých osem hodín, čo kto vo fabrike ukradol  a neprišli mu na to, kto sa v dedine stal novým paroháčom a na krčmára že nečistí rúrky a nalieva pod mieru a okráda ich, poctivých pracujúcich. Ako fungovali  krčmy v ČSSR? A líši sa vtedajší pivo od toho dnešného?

Krčmy za socializmu mali svoju neodmysliteľnú sociálnu funkciu. Boli akýmsi miestom spoločensko alkoholických aktivít. Akí ľudia sa tu schádzali? Hádam všetci. Krčmy boli miesta, kde sa rozoberala politika, šport, manželstvá, milenky, susedské vzťahy, súťažilo sa občas v tom, kto koľko pív vypije bez toho aby musel ísť na toaletu (súťaž o malý a veľký bobor. Malý bobor bolo 6 pív, veľký bobor bolo 12 pív bez vymočenia). Keď chcel človek prísť na iné myšlienky, porozprávať sa, oddýchnuť si, jeho kroky smerovali práve do krčmy. Ak aj nemal kamaráta pri stole, netrvalo dlho a už si si ho v krčme hneď aj našiel. Steny tých to zariadení ak by mohli rozprávať, určite by vypovedali svoje tajomstvá o smutných i veselých príbehoch. Čo hosť to iná povaha. Čo piják to iná mentalita. Vo všeobecnosti boli tieto zariadenia najobľúbenejšou cenovou skupinou (IV. cenová skupina). Nevalná hygiena, dym ktorý by sa dal krájať, nábytok si ešte pamätal obdobie cisára Františka Jozefa a za výčapom stál človek, ktorý to celé nielen obsluhoval, ale aj riadil. A nie nadarmo sa hovorievalo, že najbohatšími ľuďmi robotníckej triedy boli krčmári.  Ale pivo bolo lacné. A to bol hlavný hnací motor týchto zariadení. Hovorievalo sa, že ktorá vláda zdražie pivo, tá padne. A komunisti to dobre vedeli.  Veľa sa vypilo rumu, takzvanej zelenej, magické oko a to všetko v kombinácii samozrejme s pivom. Alkoholických pôžitkárov bolo niekedy veľmi ťažké na záverečnú poslať domov. Čas 22:00 hod, bol čas záverečnej. O desiatej večer sa proste zatváralo, či sa to niekomu páčilo, alebo nie. Tejto uzatváracej dobe sa hovorievalo aj policajná hodina. Ak ju krčmár nedodržal a prišli mu na kontrolu príslušníci Verejnej bezpečnosti (polície), bolo to na pokuty, alebo na "poťahovačky" na miestnom národnom výbore, či v hrozbe dostať sa pred trestnú komisiu. A to už bolo prúser.

Krčma sa stávala pre určitú skupinu ľudí tej politickej doby, akou si formou úteku pred dennou realitou politického zriadenia socialistického Československa. Aj dnešní významní politici zo starej gardy sa stretávali v krčmách. A alkohol samozrejme k tomu všetkému patril. Alkohol plnil v podstate určitú oslobodzujúcu funkciu. Samozrejme nie pre všetky spoločenské vrstvy vtedajšieho obyvateľstva. Veľmi veľa ľudí chodievalo do krčmy len kvôli alkoholu a bolo im jedno, kto je prezident, alebo akú máme vládu. Podstatné bolo, že mohol zarobiť nejakú tú korunu, ktorú mal kde prepiť.  V podstate toto pravidlo platí dodnes. Niektorí sa chodia do krčmy len opíjať, pretože doma samému tak nechutí a iní chodia do krčmy nie len vypiť si, ale viesť nekonečné debaty, ako im bolo za socializmu dobre, aké boli skvelé ceny, ako sa kradlo a nikomu nič nechýbalo, čo si všetko ste mohli kúpiť za pár drobných a aký zlatí komunisti to boli, a iní zas rozoberajú súčasnú politickú scénu, vykrikujú kto koľko nakradol a že sú oni chudobní a iní zas bohatí a prečo to tak je, a že je na tomto svete nespravodlivosť, že prečo majú študenti a dôchodcovia na Slovensku vlaky zadarmo (a aj Češi, Maďari, Poliac a všetci ostatní keď cestujú po slovenských železniciach so seniorským preukazom), že ako k tomu prídu oni, keď nemajú v obci železnicu, alebo sú na materskej a myslia si, že tiež patria do tej istej sociálnej skupiny a že oni to musia platiť zo svojich daní. Reči v dlhých alkoholových debatách plných pekelného dymu v zmysle, ak ja nemám žiadnu výhodu, nech ju nemá nikto. Nikdy nič nikomu, iba sebe samému. Úplne sa vytratilo to sociálne cítenie, ktoré opilci v krčmách za socializmu mali. Takto to aspoň vyzerá dnes na Slovensku. Určite nie všade, ale dosť často sa s týmto javom pri orosenom pollitri stretávam. Žeby na to všetko mala vplyv kvalita piva? Možno že aj áno. Kto ho vie.

Za socializmu krčmy ľudí, akosi spoločensky a politicky spájali. Teda okrem alkoholu, pretože alkohol vždy ľudí na začiatku spája a po požití určitého množstva na konci zas rozdeľuje.  Dnes mám však pocit, že v súčasnosti ľudí spája už len ten alkohol a politika ich diametrálne rozdeľuje.

A aké to pivo vlastne bolo v tedy a dnes? Chuťovo? Veľa dnešných odborníkov tvrdí, že to dnešné pivo je oveľa kvalitnejšie a chuťovo lepšie, ako to bolo za socializmu a varí sa vyslovene z predpísanej receptúry. V minulosti sa ako ingrediencie dávali do piva zvláštne suroviny. Ryža, cukor, šupky z ovocia. V globálnom pohľade na vec je kvalita dnešného piva určite lepšia.

V  mladosti som si rád dal orosený polliter v krčme (slovenského piva), ale české pivo bolo vždy lepšie, ako to slovenské a ideálne bolo piť slovenské pivo s kombináciou s tvrdým alkoholom. Slováci pili pivo ani tak nie pre jeho chuť, ako skôr pre alkohol, ktorý obsahoval. Čím viac nevyváženej chuti piva, tým viac sa kombinovalo s rumom, alebo borovičkou.

Pamätám si svoj prázdninový pobyt na Zemplínskej Šírave v 80. rokoch minulého storočia, kde v kempe Klokočov, stála cisterna ťahaná traktorom, z ktorej sa čapovalo pivo do kelímkov. Dnes si len ťažko predstaviť, že by si niekto dal načapovať pivo značky Šariš, zohriaty slnkom na teplotu okolitého vzduchu o nevalnej teplote a chuti. Ale hlavne Slováci stáli v dlhom rade, aby sa k pivu dostali. Predsa nebudú  zapíjať rum, či borovičku vodou.  Pivo bolo na Slovensku proste pivo, nech bolo hocijaké.

Ale občas ak narazím na staručkú krčmu so starým nábytkom a  výčapným pultom z 80. rokov minulého storočia, príde na mňa nostalgia. Ani nie tak za pivom tých čias, ale skôr za mojou mladosťou, za tou atmosférou a na tých ľudí s ktorými som sedel vo štvorici a diskutovali na témy, nad ktorými sa dnes už len možno pousmiať.

Zobrazené 5385 krát Naposledy zmenené piatok, 23 január 2015 11:39
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

Socialistická razia v pohostinstvách youtube.com

Galéria obrázkov

2 komentáre

  • Miloš-Čúčo utorok, 17 február 2015 21:53 Napísal(a) Miloš-Čúčo

    Presne tak to je a tak to aj bolo... A bolo dobre! Možno je v dnešnej dobe pivo lepšie a kvalitnejšie, ale v minulosti mi chutilo oveľa lepšie, ako teraz. Tá pravá chuť a atmosféra sa už nikdy nebude opakovať - škoda, rád na to spomínam. A to pivo PLATAN 11 som píjal na vychádzkach, keď som bol na vojne v Písku VÚ 6177 (Tábor-České Budějovice), kde som slúžil u tankánov v rokoch 1984 - 1986... Práve v tom období, ale došlo ku zdraženiu piva (zdá sa mi , že to bolo práve v roku 1985) a tak som prešiel na "lacnejšie a účinnejšie" nápoje - konkrétne na ovocné jablkové alebo rybízové víno, takzvané čučo (dunihlav, bolehlav). A od tej doby som mal aj takú novú vojenskú prezývku, že Čúčo...

  • Miloš-Čúčo utorok, 17 február 2015 22:51 Napísal(a) Miloš-Čúčo

    Tak ešte doplním, to zdraženie piva bolo už od 15. 10. 1984! http://www.pribehrozhlasu.cz/tenkrat-v-rozhlase/1984/1984_7 http://www.pivniagentura.cz/den-v-historii-15-rijen-1984 http://www.ceskatelevize.cz/porady/10266819072-vypravej/ve-stopach-doby/1984/362-podrazilo-lahvove-desetistupnove-pivo/

Napíšte komentár

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

 

Vyhľadávanie

 

60. roky stagnácie

Přátelství se Sovětským svazem je nesmysl právě tak, jako nemůže existovat přátelství otroka a otrokáře.

ČSSR Pražské jaro 1968

Chceš-li ztratit přítele, puč mu peníze.

České přísloví

Jan Werich

Jiří Suchý

 

ONLINE

Práve tu je 153 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Prázdná hlava nebolí.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

  • Bratislava
    Bratislava Hlavné mesto Slovenskej Republiky Kto by to nevedel z nás Slovákov. O cudzincoch to už povedať nemožno. Ak sa spýtate…
 

Kolektivizácia

 

Stagnácia

 

Normalizácia

 

Socialismus

  • Vodárenská nádrž Starina
    Vodárenská nádrž Starina Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a momentálne je…
 

Privatizácia

 

Globalizácia

 

Pripravované články

Chlieb

Chlieb

Od roku 1970 výroba chleba za socializmu prebiehala najmä v priemyselných pekárňach, s rovnakou výrobnou technológiu. Výroba sa líšila len kapacitou.

Bude publikované:
21.08.2019 09:08


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2019. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.